Odborníci: Na potlačenie korupcie zákony nestačia

V Indexe vnímania korupcie (CPI) sa Slovensko spolu s Lotyšskom umiestnilo za minulý rok na 59. mieste zo 178 štátov sveta. V rámci Európskej únie skončili horšie už len Taliansko, Rumunsko, Bulharsko a Grécko.

Jedným z hlavných negatívnych javov korupcie je pritom skutočnosť, že jej pôsobením prichádza k obohateniu subjektov na úkor iných, čím sa nielenže deformuje trh, ale štát zároveň často prichádza o príjmy. Zuzana Wienk z Aliancie Fair- play hovorí, že podľa odhadov sa ročne rozkradne 30 až 40 percent štátneho rozpočtu a dodáva: „Osobne si myslím, že to môže byť aj podstatne horšie. Sem je však potrebné započítať aj to, čo ľudia nepriznajú alebo čo odpláva do šedej ekonomiky. To je len inou formou podvodu, ktorá je u nás rozšírená.“

Lepšia ochrana oznamovateľov

Nedávna správa z dielne ministerstva vnútra priznáva, že odhaľovanie korupčných vzťahov je veľmi náročné a spravidla sa podarí len v prípadoch ak jednej zo strán prestane daný stav vyhovovať a oznámi trestnú činnosť, prípadne sa o situácii dozvie tretia strana a nahlási to príslušným orgánom.

V prípade prvého menovaného- teda ak korupciu nahlási jedna zo strán- ale na Slovensku v súčasnosti hrozí danej osobe naďalej trestné stíhanie a nemá tak motiváciu sa na odhaľovaní podieľať. Hovorkyňa Ministerstva vnútra Lucia Garajová však uviedla, že rezort v súčasnosti plánuje legislatívnu zmenu, ktorej cieľom je práve „prijať systém ochrany oznamovateľov závažnej kriminality a zefektívniť inštitút spolupracujúceho obvineného.“ Zákon, ktorého konkrétna podoba by mala byť známa v decembri tohto roku, tak má pomôcť najmä pri odhaľovaní káuz, kde hrozia škody veľkého rozsahu.

Momentálne však v našom právnom poriadku existuje aspoň inštitút účinnej ľútosti, kde môže občan v prípade, že sám oľutuje svoj čin, pri nahlásení trestného konania vyjsť beztrestne ak ho nahlási orgánu alebo policajnému zboru ešte v čase, keď je možné jeho škodlivým následkom zabrániť a následne napraví škodu. V tomto prípade síce nezaniká protiprávnosť, ale zaniká trestnosť tohto činu.

V prípade korupcie zákon priamo uvádza, že ak páchateľ úplatok poskytol alebo sľúbil len preto, že bol o to požiadaný a urobil o tom dobrovoľne bez odkladu oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru, sťahuje sa naňho práve spomínaný inštitút účinnej ľútosti.

V prípade tretích osôb- teda oznamovateľov korupčných prípadov- je ale legislatíva na Slovensku nedostatočná. Wienk uvádza, že v tomto ohľade sme na tom oveľa horšie ako v niektorých iných vyspelých krajinách. V Spojených štátoch napríklad na tento účel zriadili aj úrad, ktorý takzvaným „bielym vranám“ (v angl. sa používa termín whistleblower) pomáha nahlasovať korupčné správanie- u nás naproti tomu dané osoby stále nie sú zákonne ani prakticky chránené.

Inými slovami, oznamovatelia korupčného správania na Slovensku- mnohokrát zamestnaní v súkromnom alebo verejnom sektore- následne po nahlásení podozrenia čelia za svoju snahu prepusteniu, pozastaveniu činnosti, nútenému preloženiu, preradeniu na nižšiu pozíciu, či šikanovaniu. Príkladom je Zuzana Melicherčíková, ktorá ešte v roku 2008 nahlásila podozrivý postup prijímania študentov na Právnickú fakultu UK. Prokuratúra nielenže prípad neskôr odložila s tým, že celá záležitosť spadá do právomoci verejnej vysokej školy, ale samotná Melicherčíková vzápätí čelila obvineniam a žalobe z dôvodu vynášania interných údajov.

Ďalším príkladom je Jozef Žaťko z Úradu pre ochranu ústavných činiteľov, ktorý minulý rok upozornil na „kšeftovanie“ vládnych vodičov s benzínom. Denník SME neskôr informoval, že nadriadení mu následne znížili plat a zároveň jeho pracovná náplň poklesla na minimum.

Aby sa podobná situácia v budúcnosti neopakovala, pracuje Ministerstvo vnútra aj v tomto ohľade na legislatívnej úprave. Jej cieľom je uchrániť v budúcnosti oznamovateľov pred podobnými situáciami.

Zákony nestačia

Je však otázne, do akej miery sa novými zákonmi podarí v skutočnosti zvýšiť nahlasovanie korupcie. Na Slovensku je v súčasnosti tento stav skôr raritou.

Ako hovorí Wienk, problémom nie je ani tak nedostatok potrebnej legislatívy ako nedostatočná miera jej vymáhania. „Sme v stave, že už teraz máme k dispozícii rôzne nástroje, ktoré sa nevyužívajú. Radšej by sme mali využiť tie. Oveľa viac by sme mali podľa mňa pracovať s nástrojmi na zmenu kultúry. Príliš veľa úsilia sa venuje vymýšľaniu zákonov, ktoré sú v praxi ignorované alebo potierané,“ domnieva sa šéfka Aliancie Fair- play.  

V prípade, že Slováci nemajú dôveru v súdnictvo a súdny systém ako aj v prácu polície ohľadom riešenia korupcie, veľkú zmenu sa v spoločnosti samotným prijímaním legislatívy a príslušných opatrení nepodarí docieliť.

Podľa prieskumu z novembra 2009, ktorý si v agentúre Focus zadala Transparency International Slovensko a na ktorý sa odvoláva aj Plán boja proti korupcii z dielne Ministerstva vnútra, sa ľudia na Slovensku domnievajú, že korupcia najviac postihuje zdravotníctvo (až 57 percent respondentov si myslí, že v tejto oblasti je korupcia veľmi rozšírená). Nasledujú ministerstvá (48 percent opýtaných), súdy a prokuratúra (48 percent) a polícia (42 percent).

Samotná správa pritom dodáva, že práve nezávislosť pri plnení úloh v súdnictve a na prokuratúre je nosným pilierom právneho štátu. Akékoľvek zvýhodňovanie osôb v rámci konaní vedených na prokuratúre a na súdoch spôsobené korupčným správaním prokurátorov a sudcov má negatívny vplyv na celú spoločnosť, ktorá citlivo vníma „nespravodlivé rozhodnutia“ uvedených orgánov, a vnáša do spoločnosti neistotu, spochybňuje právny štát, vytvára sociálnu nerovnosť a deformuje hodnotový systém spoločnosti.

Anonymita ako nástroj ochrany

Okamžitým riešením ako sa v súčasnosti vyhnúť možným negatívnym dôsledkom nahlasovania je spraviť tak anonymne. Za týmto účelom spustilo Ministerstvo obrany už v januári tohto roku takzvanú „horúcu linku ministra“. Nasledovali Úrad vlády s protikorupčnou linkou, Ministerstvo životného prostredia s „envirošpiónom“, či Ministerstvo financií s projektom „nahláste plytvanie“, kde je možné okrem prípadov predražených zákaziek a iného plytvania nahlásiť aj prípady korupčného správania.

Hoci Wienk uznáva, že ide o dobrý a štandardný nápad, inštitúcie musia aj v tomto prípade reálne ukázať, že sa podnetmi zaoberali a že viedli k niečomu konkrétnemu. „Inak to môže byť len jeden z nič neznamenajúcich PR nástrojov,“ dodáva.

Nadačný fond proti korupcii

Viacerí odborníci sa zhodli, že zmeniť situáciu na Slovensku ohľadom korupcie sa dá účinne aj tým, že politici, podnikatelia a známe osobnosti proti nej verejne vystúpia, prípadne pôjdu svojim správaním príkladom. Je mimoriadne dôležité, ak takíto ľudia ukazujú, že im korupcia prekáža a chcú s tým niečo urobiť,“ hovorí Wienk. Podobne ako politici, aj známe osoby totiž vysielajú konkrétnymi krokmi a rozhodnutiami signál o tom, aký druh správania je tolerovaný alebo používaný. „Ak ho ľudia vidia, budú ho kopírovať,“ domnieva sa.

V Českej republike napríklad takéto osobnosti zriadili Nadačného fondu pre boj proti korupcii. Pod projekt sa podpísali matematik Karel Janeček, Stanislav Bernard- spolumajiteľ a riaditeľ rovnomenného rodinného pivovaru, herec a moderátor Jan Kraus, vojak a spravodajský dôstojník Karel Randák a ekonóm a hlavný makroekonomický stratég ČSOB Tomáš Sedláček. Mottom organizácie sa stalo „Nebáť sa a nekradnúť a nie nekradnúť a nebáť sa“.

Jedným z hlavných cieľov fondu je finančne podporovať projekty vedúce k odhaleniu korupcie vo verejnej správe. V tejto súvislosti udelil fond minulý týždeň prvý grant vo výške viac ako 251 tisíc českých korún projektu Konexe.

Na Slovensku je podľa nej v tomto ohľade lastovičkou napríklad spolumajiteľ ESET-u Miroslav Trnka. Ten na konci minulého roka oznámil, že odchádza z vedenia spoločnosti a v budúcnosti sa plánuje venovať charite. Ako však nedávno Trnka ohlásil v televíznej talkshow na Markíze, v súčasnosti spolu s ďalšími osobami pripravuje projekt zameraný práve na potláčanie korupcie na Slovensku. „Naša spoločnosť potrebuje štrukturálne zmeny. Aj zahraniční pozorovatelia hovoria, že Slovensku vo veľkej miere bráni v ďalšom rozvoji korupcia.“