Odborníci: Pri fundraisingu sú dôležité emócie a jasný cieľ

foto: flickr, zdroj: maD girl

Aj táto rada zaznela na Druhej slovensko- českej konferencii o fundraisingu, ktorú v Bratislave 13. a 14. októbra usporiadalo Slovenské centrum fundraisingu. Cieľom podujatia bolo podeliť sa o skúsenosti so získavaním prostriedkov na dobročinné účely od podnikateľských subjektov, či verejnosti.

Spojenie

Viacerí prednášajúci sa zhodli, že hlavným faktorom, ktorý pomáha prilákať potenciálneho darcu, aby podporil mimovládne neziskové organizácie a ich projekty, je už samotný spôsob, akým ho predstavitelia týchto subjektov prednesú.

Ako uviedol Andrej Kiska, zakladateľ najúspešnejšej nefiremnej charity Dobrý anjel, potreba pomáhať nie je potrebou, s ktorou sa ľudia zobúdzajú každý deň, ale niečo, čo je potrebné v človeku prebudiť. Dodáva, že okrem toho, že organizácia by už mala mať určité meno a podnikateľ by už mal tušiť, kto za ním ide, je tiež podstatné, aby bolo z pracovníka cítiť presvedčenie . Nemusí pritom vždy ísť o osobnú skúsenosť, ale o „osobnú emóciu“.

Priznáva však, že v súčasnosti, kedy máme len na Slovensku viac ako 24 tisíc organizácii a pri záplave dojímavých príbehov v médiách, toto samotné mnohokrát nestačí.

Pre organizáciu je  preto potrebné, aby sa čo najviac špecifikovala a vymanila z priemeru. „Keď za mnou niekto príde a povie, že rieši rómsku problematiku, neviem, čo si pod tým predstaviť. Rieši ich vzdelávanie? Zamestnanosť?“ uvádza Kiska ako príklad a dodáva: „Ale keď už niekto povie, že chce pomôcť zvýšiť medzi Rómami mieru ukončeného základného vzdelania z jedného na päť percent, to už je iné.“

Ľudia chcú vidieť výsledok

Okrem vymanenia sa z anonymity davu organizácií, ktoré riešia rovnaký problém, je dôležitým faktorom stratégie aj skutočnosť, že darcovia sa hneď dozvedia, čomu presne pomôžu a na čo vynaložia peniaze. O úspechoch však nestačí len hovoriť.

Kay Sprinkel Grace z  Transforming Philanthropy uviedla príklad organizácie zameriavajúcej sa na zlepšovanie situácie bývania chudobnejších. „Raz robili banket, kam pozývali donorov a predstavovali im svoje výsledky. O niekoľko mesiacov na to im na dvere kancelárie zaklopala veľmi dobre oblečená žena, z ktorej bolo vidieť, že otázku bývania určite nerieši. Podišla k zamestnancom a povedala: „Päť mesiacov som venovala tomu, aby som si overila, či sa vám skutočne podarilo dosiahnuť všetky tie úspechy, o ktorých ste hovorili. Znelo to až príliš dobre, no zistila som, že je to naozaj tak,“ povedala, a predstaviteľovi organizácie podala šek. Odvtedy s nimi spolupracuje a je v ich dozornej rade.“

Grace na tomto príklade vysvetlila, že ľuďia potrebujú mať pocit, že ich dar má zmysel. Kiska súhlasí a dopĺňa, že snahu je často potrebné kvantifikovať a spraviť ju merateľnou. Za problém preto napríklad považuje, ak sú výročné správy mimovládnych organizácii len ťažko dostupné a nie je vidieť ich narábanie so zverenými prostriedkami.

Niektorí zástupcovia organizácie namietajú, že najmä verejnosť od nich očakáva, aby vynaložené prostriedky išli všetky na charitu,  nie na režijné náklady. Kiska tento problém citlivosti darcov priznáva, no tvrdí, že i napriek tomu „sa netreba báť napísať, že napríklad 40 percent vašich prostriedkov sú náklady“. Podľa neho to najmä podnikatelia vždy pochopia a dokonca aj očakávajú.

Charita a biznis si môžu pomáhať

V prípade, že organizácia získava prostriedky od podnikateľa alebo podnikateľských subjektov je ideálne, ak sa podarí dosiahnuť synergiu medzi záujmami oboch strán, dáva návod Kiska a ako príklad uvádza spoluprácu Dobrého anjela s VÚB bankou, ktorej výsledkom je medzinárodná platobná karta Maestro Dobrý anjel. Tá odvedie automaticky jedno percento objemu bezhotovostných platieb vykonaných touto kartou priamo na účet organizácie. Nejde pritom o nízku sumu, a pre banku to predstavuje pomerne veľký náklad. Na druhej strane ale získala VÚB banka po odsúhlasení spolupráce za produkt mnohé ocenenia a publicitu.

Podobne to bolo i v prípade kníhkupectva Martinus, ktoré sa spojilo s Dobrým anjelom a ľudia na ich stránke mohli chorým deťom kúpiť knihy. Nie vždy musí snaha stáť veľa alebo si vyžadovať investície, často ide aj o dobrý nápad.

Treba poznať darcu

 Pri fundraisingu nie sú dôležité len spomínané nadšenie pre vec, dobrý nápad, agenda, či merateľné úspechy, ale aj to, aby organizácie potenciálneho darcu poznali a správne zvolili. Ako uvádza Kiska, v prípade, že sa stavia centrum pre nepočujúcich na východnom Slovensku, nie je práve najlepším nápadom presviedčať darcov z Bratislavy, ale najmä ľudí z okolia, ktorý výsledok svojho činu aj priamo uvidia.

Rovnako podstatné je v tomto prípade nájsť správu osobu, ktorá má k danému úsiliu aj určitý vzťah. „Ste mimovládna organizácia, ktorá pomáha ľuďom napríklad so sklerózou  multiplex? Nájdite v okolí podnikateľa, ktorý má podobný prípad v rodine alebo si tým prešiel. Ľahšie vás pochopí,“ uvádza Kiska.