Zhrnutie
Európska komisia navrhla podobu revízie smernicu o zbližovaní právnych a správnych predpisov členských štátov týkajúce sa výroby, obchodnej úpravy a predaja tabakových výrobkov a súvisiacich výrobkov (ďalej tabaková smernica) v decembri. Deklarovaným cieľom revízie bolo zlepšiť fungovania vnútorného trhu EÚ pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany verejného zdravia, predovšetkým znižovanie počtu fajčiarov, hlavne u mladších ročníkov. V legislatívnom procese prešiel návrh v Európskom parlamente a v Rade EÚ zásadnými zmenami a definitívne schválená bola v marci 2014.
Medzi najzásadnejšie zmeny, ktoré smernica prináša patrí:
– Zákaz ochutených tabakových výrobkov (s časovou výnimkou pre zavedenie pre mentol)
– Výraznejšie zdravotné varovania na obaloch (v rozsahu 65 % plochy prednej a zadnej časti obalu).
– Nová regulácia elektronických cigariet (regulované ako medicínske pomôcky, ak sú tak predávané)
Smernica vo svojej výslednej podobe ponechala členským štátom možnosť zájsť pri regulácii ešte ďalej, ak to uznajú za žiaduce.
Vývoj:
– jún 2001: EÚ prijala smernicu o harmonizujúcu niektoré predpisy týkajúce sa výroby, úpravy a predaja tabakových výrobkov (2001/37/ES)
– február 2005: do platnosti vstúpila Rámcová zmluva o kontrole tabaku (FCTC) Svetovej zdravotníckej organizácie, ide o prvú verejnú medzinárodnú dohodu týkajúcu sa verejného zdravia (EÚ patrí medzi signatárov dohody)
– september 2010 – december 2010: trvanie verejnej konzultácie k revízii smernice EÚ o tabakových výrobkoch
– 16. október 2012: na žiadosť predsedu EK Barrosa odstupuje eurokomisár zodpovedná za verejné zdravie John Dalli pre podozrenia súvisiace s lobbingom ohľadne tabakovej smernice, zverejnenie návrhu to oddialilo
– 19. decembra 2012: zverejnenie návrhu revidovanej smernice EÚ o tabakových výrobkoch pod kuratelou nového komisára zodpovedného za zdravie Tonio Borga
– 21. júna 2013: ministri zdravotníctva EÚ dosiahli politickú dohodu o podobe revidovanej smernice
– 10. – 11. júla 2013: výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín Európskeho parlamentu hlasoval o správe spravodajkyne Lindy McAvanovej k návrhu smernice
– 8. októbra 2013: hlasovanie v pléne Európskeho parlamentu bolo odložené
– 16. decembra 2013: Zzo záverečného, piateho neformálneho trialógu vzišla predbežná dohoda inštitúcií na novom znení tabakovej smernice uzavretá bez elektronických cigariet
– 18. decembra 2013: diplomati členských krajín EÚ potvrdili predbežnú dohodu spolu s reguláciou elektronických cigariet
– 26. februára 2014: Európsky parlament schválil revidované znenie tabakovej smernice
– 14. marca 2014: rada Ministrov EÚ schválila konečné znenie tabakovej smernice
– 2016: termín pre implementáciu väčšiny opatrení z tabakovej smernice v členských štátoch.
Pozadie a súvislosti regulácie tabaku
Regulovať tabak začala EÚ na prelome 80. a 90. rokov. Smernica o tabakových výrobkoch, ktorá stanovovala maximálne limity látok, akými sú nikotín, decht a oxid uhoľnatý, v cigaretách platila od roku 2001.Výrobcovia museli na jej základe umiestňovať na tabakové výrobky textové zdravotné výstrahy. Zakázalo sa označenia ako „ľahké“, „mierne“ alebo „nízky obsah dechtu“. Európska komisia sa snažila novelizáciou smernice z roku 2001 zlepšiť fungovanie vnútorného trhu v odvetví tabakových výrobkov pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany verejného zdravia.
Zdravotné aspekty
Návrh novej smernice odpovedal na žiadosť Európskeho parlamentu a na správu Komisie týkajúcu sa vykonávania smernice z roku 2001, v ktorej sa identifikoval priestor na možné zlepšenia. V uznesení Európskeho parlamentu z roku 2007, ktoré sa týka zelenej knihy s názvom „Smerom k Európe bez tabakového dymu: možnosti politiky na úrovni EÚ“ poslanci EP členské štáty vyzvali, aby sa snažili o obmedzenie fajčenia u mladých ľudí do roku 2025 o polovicu. To zodpovedá zníženiu fajčiarov v EÚ približne o 2,4 milióna.
Z hľadiska verejného zdravia sa návrh opiera o údaje, podľa ktorých je tabak najčastejšou príčinou smrti, ktorej je možné sa vyhnúť. Používanie tabaku vedie v EÚ ročne približne k 700 000 úmrtiam, ktorým by sa dalo predísť. Prevažná väčšina fajčiarov začína fajčiť vo veľmi mladom veku — 70 % pred dovŕšením 18. roka života a 94 % vo veku mladšom ako 25 rokov, ukázal prieskum Eurobarometer.
Slovenské štatistiky Úradu verejného zdravotníctva SR hovoria, že na Slovensku aktívne fajčí každý piaty dospelý človek. Ich počet od roku 2002 každoročne klesá približne o dve percentá. Trend je však opačný u mládeže. Čísla v roku 2014 ukázali nárast fajčiarov medzi deťmi na druhom stupni základných škôl. V prípade stredoškolákov je trend stabilizovaný, skúsenosti s cigaretami však má 45 až 50 % študentov.
Snaha odradiť mladých ľudí, aby začali s fajčením je jednou z hlavných motivácií opatrení na reguláciu tabaku v EÚ (na európskej aj národných úrovniach).
Ekonomické aspekty
Podľa dopadovej štúdie EK by malo do 5 rokov od vstupu novej regulácie do platnosti dôjsť k zníženiu spotreby tabaku asi o 2 %. Okrem pozitívnych zdravotných aspektov to má aj negatívne ekonomické dôsledky. V niektorých štátoch EÚ je export tabakových výrobkov významný a pre všetky krajiny tvoria dane z predaja tabakových výrobkov významnú časť príjmov štátneho rozpočtu.
Dopadová štúdia, ktorú si u spoločnosti Roland Berger zadala spoločnosť Philip Morris International hovorí o možnej strate 175 tisíc pracovných miest v EÚ a zníženiu daňových výnosov o 5 miliárd eur. Predpokladá tiež nárast nelegálneho obchodu zo súčasných 11 % na 25 až 55 %, čo by opäť viedlo k zníženým tržbám a daňovým výnosom.
Pozitívne dopady na štátny rozpočet by na druhej strane mohli mať znížené náklady na zdravotnú starostlivosť. Zníženie spotreby tabaku sa vďaka novým opatreniam sa podľa výpočtov premietne do ročných úspor na zdravotnej starostlivosti vo výške 506 miliónov eur, ukazujú prepočty Európskej komisie.
Právny základ regulácie v EÚ
Európska komisia sa pri regulácii tabakových výrobkov musí primárne opierať o články Zmluvy o fungovaní EÚ týkajúce sa vnútorného trhu (článok 114). Na tomto poli má totiž väčšie právomoci ako v oblasti ochrany verejného zdravia, kde stále dominuje národná regulácia a EÚ má len doplnkové právomoci. Odporcovia smernice namietali, že v oblasti tabakových výrobkov žiadny spoločný trh ani voľný pohyb tovarov neexistuje, keďže vzhľadom na daňové súvislosti je trh s tabakovými výrobkami v každej krajine uzavretý a v každej krajine sa predávajú len výrobky s varovným označením v danom jazyku. Komisia namietala, že smernica spoločnému trhu pomôže tak, že odstráni rozdiely spojené s rôznym vývojom regulácie v jednotlivých krajinách (aj pod vplyvom FCTC).
Vývoj a obsah tabakovej smernice
Legislatívnemu návrhu smernice okrem iného predchádzala aj verejná konzultácia, ktorá sa venovala šiestim oblastiam:
– Rozsah smernice
– Regulácia bezdymových tabakových výrobkov
– Informácie pre spotrebiteľov
– Regulácia prísad
– Reportovanie a registrácia prísad
– Dostupnosť tabakových produktov
Slovenskú pozíciu pri príprave smernice pomáhala vypracovať dočasná pracovná skupina, špeciálne vytvorená pre tento účel. Členmi boli zástupcovia ministerstva zdravotníctva, ministerstva financií, ministerstva hospodárstva, ministerstva pôdohospodárstva, Colnej správy SR, Potravinárskej komory Slovenska, Slovenského združenia pre značkové výrobky a Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR. Skupinu viedol Ivan Bielik zo Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, ktorý zastupoval rezort zdravotníctva.
Konzultácia v členských štátoch vyvolala veľký záujem. Komisia celkovo zaznamenala 85 tisíc príspevkov, čo bol donedávna historicky najvyšší počet (prekonala ho konzultácia k ISDS v rámci TTIP). Do konzultácie sa zapájali najmä individuálni občania, výrobné odvetvie, mimovládne organizácie, vlády a verejné orgány. Okrem toho došlo aj k posunu uzávierky z 19. novembra 2010 na 17. decembra 2010.
Návrh revidovanej smernice (2014/40/EU) Európska komisia zverejnila 19. decembra 2012. Splnila tak sľub, že návrh predloží do konca roka 2012, aby sa ním stihol zaoberať ešte bývalý Európsky parlament (legislatíva 2009-2014). Legislatívny proces sa zavŕšil po trialógu EP s ostatnými inštitúciami v marci 2014, pred voľbami do Európskeho parlamentu.
Obaly s väčšími varovaniami
Jednou z najzásadnejších otázok pri revízii smernice bolo zvažovanie výraznejších výstražných zdravotných varovaní a v druhom slede aj tzv. generických, štandardizovaných obalov (angl. plain packaging).
Obrazové výstrahy (expresívne fotografie poukazujúce na dôsledky fajčenia) zaviedlo napríklad Belgicko, Rumunsko, Veľká Británia a Lotyšsko. Spotrebitelia v jednotlivých členských štátoch takto podľa Komisie neboli o nebezpečenstvách fajčenia informovaní na rovnakej úrovni. Navrhla preto zväčšenie zdravotných varovaní na baleniach tabakových výrobkov. V súčasnosti majú zdravotné varovania povinný rozsah 30 % prednej a 40 % zadnej strany balenia. Komisia argumentovala, že čím väčšie sú výstrahy, tým sú efektívnejšie. Vo svojom návrhu preto počítala s tým, že varovania majú po novom zaberať aspoň 75 % plochy prednej a zadnej strany balenia.
V legislatívnom procese sa poslanci Európskeho parlamentu z výboru pre verejné zdravie, životné prostredie a bezpečnosť potravín (ENVI) postavili za návrh Komisie, v ostatných výboroch, ktoré sa k návrhu vyjadrovali (nezáväzné stanovisko k smernici prijalo aj päť výborov EP – výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov, výbor pre medzinárodný obchod, výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, výbor pre právne záležitosti a výbor pre priemysel, výskum a energetiku) prevládol názor, že by to malo byť 50 % plochy. Členské štáty v Rade neskôr podporili číslo 65 %, ktoré zostalo aj vo finálnej dohode.
Na boku krabičiek budú musieť výrobcovia namiesto súčasnej informácie o obsahu dechtu, nikotínu a oxidu uhoľnatého výrobcovia uviesť, že tabakový dym obsahuje viac ako 70 látok spôsobujúcich rakovinu. Obrázky ako forma varovania nie sú ani na základe novej smernice povinné, sa Slovensku na napríklad nepoužívajú.
Podľa kritikov sa v dôsledku väčších varovaní zmenší plocha výrobku, ktorá je k dispozícii vlastníkom ochrannej známky, čo obmedzí možnosť odlíšiť sa od konkurentov pri komunikácii so zákazníkmi. Obavy o kolíziu s ochrannými známkami vyslovila aj slovenská pracovná skupina.
Pôvodne uvažovala Európska komisia zájsť na poli obalov pri smernici ešte ďalej. Výsledky prieskumu Eurobarometer z mája 2010 ukázali, že svetlé farby obalov cigariet v spotrebiteľoch vyvolávajú pocit, že sú menej škodlivé. Okrem toho farebnosť, ilustrácie „vyvolávajúce pocit luxusu, či slobody“ podľa Komisie odvádzajú pozornosť od zdravotných výstrah. Jedna z ciest uvažovania pred predložením návrhu smernice počítala so štandardizovanými nevýraznými hnedými, respektíve čierno-bielymi baleniami cigariet bez lôg a grafiky (tzv. generické obaly). Názov značky by bol na krabičke uvedený jednotným písmom, jediným výrazným prvkom by boli práve zdravotné varovania.
Slovenská pracovná skupina sa v tejto diskusii stotožnila s obavami, že by mohlo dôjsť k porušeniu práv duševného vlastníctva a značne by sa uľahčilo falšovanie a pašovanie cigariet. „Následný nárast nelegálneho obchodu by spôsobil úniky na daniach a cle, ako aj podkopal záujmy v oblasti verejného zdravia, keďže štát nemá kontrolu nad kvalitou a obsahom nelegálne dovážaných a vyrábaných cigariet,“ uviedol vtedy predseda pracovnej skupiny Ivan Bielik.
Návrh smernice, tak ako ho v decembri 2012 predložila Európska komisia so zavedením generických obalov nakoniec nepočítal. Spravodajkyňa Európskeho parlamentu Linda McEvanová (S&D) ho v rámci svojej správy k smernici požadovala, výbor EP pre verejné zdravie (ENVI) tento bod nakoniec nepodporil a výsledná podoba smernice ponechala v tomto voľnosť členským štátom takéto dodatočné opatrenie zaviesť na národnej úrovni.
Podľa smernice však obaly v každom prípade nemôžu pripomínať potraviny a odkazovať na príchuť, arómu alebo iné prísady. Balenia cigariet budú mať povinne tvar hranolu a obsahovať aspoň 20 cigariet. Niektoré členské štáty predtým umožňovali balenie s 19 cigaretami. Tabak na šúľanie sa po novom nebude môcť predávať vo vrecúškach s hmotnosťou obsahu nižšou ako 40 g.
Príchute sa obmedzia
Ďalšou oblasťou, kde Komisia chcela zjednotiť pravidlá, boli škodlivé, návykové či atraktívne zložky, ktoré cigarety obsahujú. Niektoré členské štáty majú zoznam povolených látok, iné zakázaných a existuje aj tretia skupina, ktorá má obidva. To podľa Komisie vedie k tomu, že kým v jednom štáte je ingrediencia povolená, v druhej zakázaná.
Osobitnú pozornosť venovala Komisia tzv. atraktívnym zložkám, či už vanilke alebo škorici a tiež zatraktívňujúcim prímesiam (kofeín, taurín, vitamíny), ktoré majú pritiahnuť najmä mladých. Exekutíva navrhla vytvorenie spoločných európskych zoznamov.
Výbor pre verejné zdravie Európskeho parlamentu zákaz príchutí podporil, ostatné výbory boli skeptickejšie. Členské štáty požadovali trojročné prechodné obdobie pre výrobky, ktoré predstavujú vo svojej kategórii viac než 3 % celkového predaja. Vo výslednom znení smernice je od roku 2016 zakázané predávať výrobky s charakteristickými príchuťami ako čokoláda alebo vanilka. Pre vysoko obľúbenú mentolovú príchuť bude platiť výnimka do roku 2020, najmä pre obavy z nelegálneho obchodu. Zástancovia jej zákazu tvrdia, že je neželaná najmä preto, že pomáha prekonať nepríjemný pocit pri začiatkoch fajčenia a fajčiar tiež vdychuje omnoho intenzívnejšie.
Zákaz príchutí sa ale nemá týkať na prísady, ktoré sú zásadné pre výrobu tabakových produktov a technologické spracovanie tabaku. Kým zmes viržínskeho typu rozšírená najmä vo Veľkej Británii takéto prísady neobsahuje, americká zmes, ktorá dominuje na Slovensku áno. Slovenská pracovná skupina sa obávala, že zákaz tzv. americkej tabakovej zmesi by spôsobil rozvrat slovenského trhu s cigaretami, ktorý takmer výlučne predstavujú cigarety plnené americkou tabakovou zmesou.
Výnimku zo zákazu príchutí dostali fajkový tabak, cigary a cigarky. Laxnejšie pravidlá zdôvodňuje Európska komisia tým, že noví fajčiari v súčasnosti len zriedkakedy začínajú svoj zvyk týmito produktmi.
„Slim“ cigarety zostávajú
Komisia si za cieľ zobral aj tzv. „slim“, čiže tenké cigarety. Návrh smernice počítal so zákazom predaja cigariet s priemerom menším ako 7,5 mm. Argumentovalo sa tým, že takéto prevedenie cigarety apeluje najmä na mladé ženy a vyvolávajú pocit, že sú menej škodlivé ako klasické cigarety. Debata sa viedla najmä okolo toho, nakoľko je takéto pôsobenie preukázané. Z technického hľadiska sa poukazovalo na to, že podľa smernice o zdaňovaní tabakových výrobkov sú cigarety posudzované podľa svojej dĺžky, nie šírky. V hlasovaní v EP výbor pre verejné zdravie zákaz tenkých cigariet podporil, ostatné výbory však nie. Členské štáty boli vo väčšine tiež proti a preto do finálnej podoby regulácie zákaz neprešiel. Zakázaný je však ich predaj v pútavých obaloch, napríklad pripomínajúcom dámsky rúž.
Elektronické cigarety
Najspornejším bodom pri hľadaní kompromisu sa stali elektronické cigarety. Kým členské štáty žiadali, aby sa všetky e-cigarety s obsahom nikotínu nad 3mg/ml predávali ako medicínske pomôcky a dali by sa kúpiť len v lekárňach, europoslanci s tým nesúhlasili.
Podľa výsledného kompromisu budú nakoniec za medicínske pomôcky považované tie s obsahom nikotínu nad 20 mg/ml. Ostatné e-cigarety sa budú môcť predávať aj mimo lekárne. O prísnejšej regulácii budú zároveň môcť dobrovoľne rozhodnúť členské štáty.
Ostrú diskusiu vyvolali aj vymeniteľné náplne elektronických cigariet, ktoré viaceré členské krajiny chceli zakázať. Poukazovali na to, že sa takto fajčiari dostanú k vysokým dávkam nikotínu, alebo budú zneužívané na fajčenie tvrdších drog.
Európska komisia nakoniec bude môcť uvaliť celoeurópsky zákaz, ak vymeniteľné náplne z bezpečnostných dôvodov zakážu viac ako tri členské krajiny. Parlament ani štáty by ho už nemuseli potvrdzovať. Náplne by mali okrem toho obsahovať najviac 2 ml tekutiny, teda 40 mg nikotínu. To sú približne dve škatuľky cigariet.
Nelegálny obchod
V súvislosti s novou smernicou sa objavili obavy z nárastu nelegálneho obchodu ako dôsledku viacerých opatrení. Ilegálny obchod s cigaretami je navyše významným zdrojom príjmov organizovaného zločinu.
Hoci Komisia odmieta, že by malo dôjsť k dramatickému nárastu v dôsledku novej regulácie, uznáva, že ide o problém a prijala viacero proti-opatrení v oblasti sledovateľnosti a bezpečnostných prvkov. Ich súčasťou sú bezpečnostné prvky (napr. hologramy alebo iné značky), aby spotrebitelia mohli overiť pravosť balenia tabakových výrobkov. Kritici tvrdia, že pokiaľ ide o pašované cigarety spoza hraníc únie, systém príliš nepomôže. Najefektívnejšia cesta by viedla cez globálny spoločný postup.
Slovenská pozícia k smernici
Výbor NR SR pre európske záležitosti (VEZ) 21. marca 2013 prijal uznesenie k revidovanej smernici o tabakových výrobkoch. Jeho členovia v ňom vyjadrili znepokojenie v súvislosti s niektorými kľúčovými časťami návrhu smernice. Na základe predbežného stanoviska ministerstva zdravotníctva ho poslanci prijali jednomyseľne. VEZ napríklad nesúhlasil so zväčšením plochy pre varovné označenia, neodporúčal prijatie povinných kombinovaných varovných označení a štandardizáciu obalov nepovažuje za opodstatnenú z hľadiska ochrany verejného zdravia.
„Čo sa týka neúmernej štandardizácie balení, znamená nielen zásah do konkurenčného prostredia a slobodnej voľby ponúkaného tovaru a služieb, ale aj lepšie možnosti pre pašovanie tohto tovaru spoza hraníc EÚ. Keďže odborníci i ministerstvo zdravotníctva považujú súčasné označovanie za dostatočné, nemyslím si, že táto smernica je potrebná,“ konštatoval vtedajší podpredseda VEZ Ivan Štefanec (vtedy SDKÚ-DS).
Ministerstvo zdravotníctva v predbežnom stanovisku tiež konštatuje, že zo strany Komisie pri príprave návrhu mohlo dôjsť k porušeniu zásady subsidiarity a proporcionality. Predseda výboru VEZ Ľuboš Blaha namietanie porušenia subsidiarity nepodporil, pretože podľa neho sa predmetná otázka sa najlepšie dá riešiť na úrovni únie, nie na úrovni členského štátu.
Pokiaľ ide o proporcionalitu, Ivan Štefanec uviedol, že najzásadnejšia výhrada je v tom, že Komisia má podľa predloženej smernice možnosti, ktoré ju oprávňujú prijímať ďalšie opatrenia nad rámec predloženého návrhu smernice. Porušuje sa tak podľa neho princíp, že legislatívny rámec EÚ má ustanovovať jednoznačné povinnosti pre členské štáty a subjekty a nemá zavádzať nové výnimky.
V uznesení výboru sa tiež uvádzalo, že „je potrebné, aby sa pri príprave návrhov a odporúčaní v oblasti ďalšej regulácie tabakových výrobkov zúčastňovali procesu tvorby a schvaľovania legislatívy členské štáty na základe svojich identifikovaných potrieb a skúseností.“
Obavy zo zavedenia jednotných balení pre všetky značky cigariet, na ktoré upozorňovala aj oficiálna pozícia Slovenska, zdieľala počas legislatívneho procesu aj slovenská europoslankyňa Anna Záborská (EPP, KDH). Hoci vo všeobecnosti podporuje prísnejšiu tabakovú reguláciu, k tomuto bodu doplnila, že „sme na východnej hranici schengenského priestoru a takýto krok by sťažil boj našich colníkov a polície s pašerákmi. Treba si uvedomiť, že jednotné balenie zjednoduší výrobu falšovaných cigariet, ktorých predaj je významným zdrojom príjmov pre organizovaný zločin,“ poukázala.
Proti navrhovaným zmenám týkajúcim sa štandardizácie balení opakovane vystúpil aj Poradný výbor na kontrolu tabaku pri Úrade verejného zdravotníctva SR. Podľa slov jeho členky Jarmily Halgašovej navrhovatelia generických (štandardizovaných) obalov doteraz nepredložili žiadne dôkazy, že by toto opatrenie viedlo k zníženiu fajčenia. „V Kanade sú medzi mladými najobľúbenejšie cigarety v igelitových vreckách, nezaujímajú ich žiadne logá a ani značky, ale výlučne cena. Proti fajčeniu mladých bojujme efektívnymi prostriedkami a nie extrémnymi nápadmi odtrhnutými od reality.“
Národné tabakové regulácie
Austrália – priekopník v generických obaloch
Austrália sa stala v decembri 2012 (teda počas prebiehajúce legislatívneho procesu v EÚ) prvou krajinou na svete, ktorá zaviedla generické balenia cigariet – bez lôg, farebných dizajnov, všetky v štandardizovanej olivovo zelenej farbe, s veľkými zdravotnými varovaniami. Názvy značiek sú uvedené v jednotnom nevýraznom fonte a farbe. Vláda zároveň zvýšila daňové zaťaženie cigariet, oboje s cieľom do roku 2018 znížiť počet fajčiarov pod 10 % z úrovne 16,6 % v roku 2007.
Spoločnosť British American Tobacco sa legislatívu snažila spochybniť na Najvyššom súde ako protiústavnú, pričom argumentovala najmä právami duševného vlastníctva k značke. V súdnom spore neuspela. Arbitrážny investičný spor medzi spoločnosťou Philip Morris International a austrálskou vládou stále prebieha na báze investičnej dohody medzi Austráliou a Hong Kongom. Pred WTO austrálsku úpravu spochybnilo päť krajín (Ukrajina, Honduras, Indonézia, Kuba, Dominikánska republika), podľa ktorých je v rozpore s viacerými medzinárodnými dohodami.
Podľa argumentácie sťažnosti pred WTO tento zákon obmedzuje obchod viac, ako je potrebné na splnenie legitímneho politického cieľa (porušenie Článku 2.2 Dohody o technických prekážkach obchodu – TBT) a predstavuje porušenie Dohody o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu (TRIPS Agreement), zahŕňajúc práva vlastníkov ochranných známok a pravidlá geografických označení pôvodu.
V priebežnom vyhodnocovaní dopadov zavedenia regulácie v Austrálii si pomyselné víťazstvo privlastňujú obe strany. Tabakové firmy hovoria, že viedol k nárastu nelegálneho obchodu s cigaretami, podporovatelia vidia v číslach pokles konzumácie tabaku u dospelých ako priamy dôsledok zavedenia generických obalov.
Štúdia spoločnosti KPMG pre tabakové firmy (BATA, Phillip Morris Limited and Imperial Tobacco Australia) uvádza, že podiel ilegálneho tabaku na celkovej spotrebe cigariet stúpa od zavedenia generických obalov. Čísla v štúdii udávajú medziročný nárast na úroveň 14, 3 % v 2014 z 13,5 % v 2013 a 11,8 % v 2012. Austrálska vláda tak má prichádzať o viac ako 1 miliardu austrálskych dolárov. Pašovanie cigariet podľa štúdie podporuje fakt, že Austrálii sú cigarety 7 krát drahšie ako v Južnej Kórei. Kým tabakový priemysel poukazuje na to, že kvalitu dát KPMG o nelegálnom obchode s tabakovými produktami v rôznych častiach sveta uznáva aj OECD, viaceré inštitúcie a organizácie podporujúce reguláciu tabaku však spochybnili jej metodológiu a závery.
V roku 2014 PMI požiadala profesora Wolfa, vedca v oblasti ekonometrie a aplikovanej štatistiky z Univerzity v Zürichu,a profesora Kaula z Inštitútu hodnotenia politík (IPE), aby zhodnotili, či zavedenie jednotného balenia cigariet pomohlo k už aj tak znižujúcemu sa podielu fajčiarov v Austrálii. Zo štúdie vyplynulo, že nie je dostatok dôkazov o tom, že by zakázanie zobrazovania loga v Austrálii pomohlo znížiť počet fajčiarov.
Tabakové firmy tiež argumentujú, že k výraznejšiemu zníženiu K podielu fajčiarov došlo v období medzi rokmi 2010 a 2012 – to znamená, že sa tak stalo ešte predtým, ako bolo zavedené jednotné balenie (počet fajčiarov sa znížil z 18.3% na 18.1% podľa Euromonitoru).
Doterajšiu austrálsku skúsenosť sumarizuje aj dopadová štúdia k zavedeniu generických obalov z Británie (viď nižšie). Na základe údajov austrálskych orgánov (National Drug Strategy Household Report) konštatuje, že výskyt fajčenia u ľudí starších ako 14 rokov klesal z 18,1 % v 2010 na 15, 8 % v roku 2013, pričom tento výsledok zahŕňa rok, v ktorom boli zavedené generické obaly aj zvýšenie ceny v dôsledku daňových zmien z roku 2010. Tento pokles je najvyšší pokles v trojročnom rozpätí, aký sa zatiaľ zaznamenal. Na druhej strane vo vekových kategóriách 12-17 a 70+ zaznamenal austrálsky prieskum nárast výskytu fajčenia, čo ale Briti potenciálne pripisujú malej veľkosti vzorky v prieskume. Podľa štúdie ale okrem prieskumu aj dáta o spotrebe tabaku potvrdzujú znižujúci sa trend konzumácie tabaku. Briti sa tiež domnievajú, že zavedenie štandardizovaných balení mohlo mať dôležitý efekt pre udržanie dlhodobého trendu poklesu spotreby tabaku, pretože udržanie tohto trendu by bolo bez regulačného zásahu „vysoko nepravdepodobné“.
Výrobcovia cigariet po zavedení nových opatrení tiež upozorňujú, že orgány v Austrália riadne nepostihujú predajcov, ktorí predávajú tabakové výrobky, ktoré nespĺňajú požiadavky novej regulácie. Írske médiá zase informovali o napojení členov Írskej republikánskej armády (IRA) na ilegálny obchod s cigaretami v Austrálii, ktorý prekvitá vďaka štandardizovaným baleniam.
Írsko – prvé schválené generické obaly v EÚ
Írsko sa vážne zaoberalo myšlienkou zavedenia generických obalov cigariet od roku 2013. Návrh zákona s názvom Public Health Bill 2014 (Standardised Packaging of Tobacco) zverejnil vládny kabinet (koalícia Fine Gael a labouristov) v júni 2014. Druhá komora írskeho parlamentu ho schválila 3. marca 2015, do platnosti vstúpi v roku 2017. Írsko sa tak po Austrálii stalo druhou krajinou na svete, ktorá schválila toto opatrenie a prvá v EÚ (tesne pred Britániou, viď nižšie). Tabakové spoločnosti, ako napríklad Japan Tobacco International, hovoria o neproporčnom, nepodloženom a nezákonnom opatrení, nevylúčili právne kroky.
Írsky minister zdravotníctva James Reilly je presvedčený, že opatrenie zvýši efektivitu zdravotných výstrah a obmedzí atraktivitu cigariet najmä medzi mladými ľuďmi. Írsko má za sebou priekopnícku tradíciu v regulácii tabaku. V roku 2004 sa stalo prvou krajinou na svete, ktorá zakázala fajčenie na uzavretých verejných miestach a obmedzila fajčenie vonku vo vzdialenosti 3 metre od akejkoľvek verejnej budovy.
Veľká Británia – prvá zavádza generické obaly
Horná komora britského parlamentu (Snemovňa lordov) v 16. marca 2015 schválila návrh zákona, na základe ktorého budú tabakové spoločnosti povinné baliť cigarety do jednotných škatuliek zbavených grafiky a lôg. Poslanci dolnej komory parlamentu schválili tento zákon o týždeň skôr. Nové pravidlá vstúpia do platnosti od mája 2016. Krajina tak nasleduje Austráliu a Írsko, ktoré už podobnú legislatívu prijali.
Nový zákon bude spočiatku platiť len v Anglicku, hoci vláda vo Walese sa už vyjadrila, že sa ním bude inšpirovať. Podobný krok zvažuje aj Severné Írsko a Škótsko.
Vláda vedená premiérom Davidom Cameronom zavádza toto opatrenie po rokoch politického dohadovania a diskusií. Cameronov kabinet tvrdí, že nová legislatíva bude viesť k zlepšeniu verejného zdravia a zníži počet fajčiarov z radov detí a mládeže. Výkonná riaditeľka organizácie Action on Smoking and Health (ASH) Deborah Arnott pre agentúru Reuters uviedla, že ide o „rozhodujúci moment“ v boji užívaniu tabaku. Cigaretové škatuľky budú po novom jednofarebné, veľkosť písma názvu značky by mala byť „nevýrazná.“ Na základe európskej regulácie budú jediným dominantným motívom na obale varovania upozorňujúce na škodlivé účinky fajčenia.
O zavedení generických balení Británia uvažovala približne od roku 2010. Odvtedy viackrát od týchto plánov dočasne ustúpila. Preskúmanie možnosti znížiť atraktivitu tabakových výrobkov prostredníctvom ich obalov je súčasťou oficiálneho vládneho materiálu „Healthy Lives, Healthy People: A Tobacco Control Plan for England“. Vláda viedla k téme verejnú konzultáciu a deklarovala, že počká na výsledky implementácie regulácie v Austrálii (viď vyššie).
V apríli 2013 zverejnili nezávislú správu (autor: Sir Cyril Chantler, tzv. Chantler report), ktorá dospela k záveru, že generické obaly budú viesť k miernemu, ale dôležitému zníženiu výskytu fajčenia v krajine. Vláda následne ohlásila zámer predstaviť legislatívnu úpravu v tomto zmysle. Návrh bol zverejnený v júni 2014 a zároveň k nemu bola otvorená konzultácia k novým dôkazom o dôsledkoch štandardizovaných balení tabakových produktov, ktorá skončila v auguste 2014. V januári britské ministerstvo zdravotníctva ohlásilo, že návrh zákona posunie ešte súčasnému parlamentu, s vyhliadkou na zavedenie už v roku 2016.
Výbor pre regulačnú politiku, nezávislý poradný orgán britskej vlády, k téme a viacerým scenárom regulácie vypracoval už spomínanú dopadovú štúdiu, ktorá podporila vládu v zámere regulovať. Priemysel spochybnil závery správy vlastnou štúdiou.
Belgicko – nie generickým obalom
Výbor belgického parlamentu pre verejné zdravie zamietol v marci 2015 návrh zákona o zavedení generických obaloch cigariet. Tamojšie ministerstvo zdravotníctva chce stále počkať na komplexné vyhodnotenie skúseností z Austrália. Tá zaviedla štandardizované kravičky cigariet zbavené obchodných značiek v roku 2013. Belgické ministerstvo chce teda ešte počkať na jednoznačnejšiu analýzu a následne je pripravené viesť diskusiu “bez akýchkoľvek tabu”.
To, že sa pre navrhované opatrenie nenájde väčšina hlasov poslancov výboru bolo zrejmé už skôr. Hlavné politické strany N-VA, CD&V a Open Vld návrh zákona zo strany opozičného poslanca odmietli, vrátane väčšiny členov opozičných strán. Poslankyňa belgického parlamentu z VLD Ine Somers, ktorú cituje agentúra Belga hovorí, že diskusia do budúcnosti nie je uzavretá, no treba zvážiť a preštudovať všetky aspekty. Poslanec Damien Thiery zase tvrdí, že zatiaľ žiadna krajina nevie preukázať, že by toto opatrenie priamo viedlo k poklesu konzumácie tabaku.
Francúzsko
V rámci národného programu pre zníženie užívania tabaku zvažuje francúzska vláda aj zavedenie generických obalov cigariet. V septembri 2014 to ohlásila francúzska ministerka pre sociálne veci, zdravotníctvo a práva žien Marisol Touraineová.
Krabičky cigariet by podľa jej návrhu boli rovnakej veľkosti, farby a tvaru a jedinými obrázkami na takýchto obaloch sú fotografické varovania pred následkami fajčenia. Obchodná značka na obale síce ostane, má však byť veľmi malá a „diskrétna“. Odporúčania z národného plánu by sa mali predstaviť v návrhu zákonov, ktorý vláda predloží parlamentu.
Generické obaly majú podľa ministerky cieliť najmä na mladých ľudí a znižovať atraktivitu fajčenia. Ambíciou je zabezpečiť, aby v súčasnosti narodené deti patrili k prvej generácii nefajčiarov. Francúzsko malo pritom dlho povesť raja fajčiarov, spojenej so silnou kaviarenskou a bohémskou kultúrou. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie má po Grécku a Rakúsku tretí najvyšší podiel fajčiarov v populácii v EÚ (31 % dospelej populácie).
Okrem obalov chce vláda zakázať fajčenie v autách, ak sú v ňom deti mladšie ako 12 rokov a tiež fajčenie na detských ihriskách. Ďalšie opatrenia zahŕňajú posilnenie transparentnosti lobingových aktivít a tiež boj proti nelegálnemu predajú tabakových produktov na internete a proti pašovaniu cigariet. Imperial Tobacco, výrobca značiek Gauloises a Davidoff, vyhlásil, že opatrenie nebude mať efekt a bude zvažovať právne kroky.
Švédsko
Ministerstvo zdravotníctva v dokumente s názvom „The Tobacco Endgame – A Smoke-Free Sweden by 2025“ navrhuje tri nové opatrenia v boji proti tabaku, vrátane štandardizovaných balení. Cieľom je dosiahnuť Švédsko „cigaretového dymu“ do roku 2025. Ďalšie opatrenia zahŕňajú obmedzenie fajčenia na verejných miestach, vrátane vonkajších stolov reštaurácií, ihriskách, zastávkach MHD (…) a zákaz vystavovania tabakových výrobkov v predajných miestach.
Nórsko
Ministerstvo zdravotníctva pod kontrolou Konzervatívnej strany navrhlo zaviesť štandardizované obaly cigariet. Koaličná Progresívna strana proti návrhu ministerstva zdravotníctva vystupuje. Argumentuje, že by malo byť legálne promovať legálne tovary prostredníctvom ich obalov, sama podporuje umožnenia predaja elektronických cigariet. V Nórsku sa vo väčšej miere ako inde diskutuje aj o zavádzaní varovných označení na alkohol. Nórsko nie je členom EÚ, vzťahuje sa na neho však tabaková legislatíva v rámci jednotného Európskeho hospodárskeho priestoru (EEA).
Pozície
Bývalý eurokomisár zodpovedný za zdravie a spotrebiteľskú politiku Tonio Borg v súvislosti s predstavením návrhu revidovanej tabakovej v roku 2012 povedal: „Čísla hovoria samy za seba: tabak zabíja polovicu svojich konzumentov a je vysoko návykový. Keďže 70 % fajčiarov začína fajčiť pred dosiahnutím veku 18 rokov, cieľom dnešného návrhu je znížiť atraktívnosť tabakových výrobkov a konzumácie tabaku a tak odradiť mladých ľudí od toho, aby začali fajčiť. Spotrebitelia nesmú byť klamaní: tabakové výrobky by mali vyzerať a chutiť ako tabakové výrobky a týmto návrhom sa zabezpečí, aby sa atraktívne balenia a arómy nepoužívali ako marketingová stratégia.“
Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič, ktorý sa v roku 2012 tabakovou smernicou niekoľko týždňov zaoberal (do vymenovania nového komisára pre verejné zdravie a spotrebiteľské záležitosti) na otázku TASR, či Komisia zobrala do úvahy upozornenia a obavy členských štátov ohľadom možných negatívnych dopadov sprísnenej tabakovej smernice, uviedol, že EK veľmi citlivo reaguje na množstvo podnetov, ktoré dostáva nielen od jednotlivých členských štátov, ale aj od podnikateľských združení a ktoré sa týkajú obáv zo zvýšenej miery pašovania a uľahčenia falšovania cigariet.
„Verím tomu, že na základnom princípe sa väčšina členských krajín s Európskou komisiou zhodne. A ním je, že treba znižovať počet ľudí, ktorí sú závislí od tabaku a cigariet, pretože je to nielen škodlivé pre ich zdravie, čo je najdôležitejší faktor, ale tiež pre s tým spojené výdavky vyvolané lekárskymi ošetreniami, pobytmi v nemocniciach, práceneschopnosťou a mnohými ďalšími následkami spôsobenými fajčením,“ reagoval pri inej príležitosti pre EurActiv podpredseda EK.
Skupina Európskej ľudovej strany v Európskom parlamente označila návrh Komisie za vyvážený „predpokladá dôležité zlepšenia pre zdravie“ a „vynecháva prehnané opatrenia“, uviedli poslanci Peter Liese a Richard Seeber koordinátori skupiny vo výbore EP pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. Europoslanci uvítali väčšie obrazové varovania, keďže podľa prieskumov textové varovania na ľudí nezaberajú. Na druhej strane ocenili, že Komisia nechce ísť cestou odstránenia lôg výrobcov cez generické obaly. Podľa nich by to spôsobilo príliš veľa právnych problémov. Vítali tiež, že Komisia nechce zakázať vystavovanie cigariet na predajných miestach. Ocenili ale zákaz príchutí, ktoré agresívne zvádzajú mladých ľudí.
Ľuboš Blaha (Smer-SD), predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti: „Čisto ľudsky: keď som fajčieval, vždy sa mi páčili škatuľky niektorých značiek, ale aj tak som fajčil vždy len jeden druh cigariet s obalom, ktorý sa mi vôbec nepáčil, takže vplyv na moju spotrebu to nemalo a ani nepredpokladám, že by niekto začínal fajčiť kvôli peknej škatuľke. Ale opakujem, som v tejto oblasti úplným laikom, preto sa budem pri svojom stanovisku opierať o odborne stanoviska našich expertov z ministerstva atď. Vo všeobecnosti nemám so štandardizovaným balením problém, ak neuľahčí pašovanie cigariet, čo bola moja hlavná výhrada, pre ktorú som podporil uvedené uznesenie výboru.“
Ivan Štefanec (vtedy SDKÚ-DS), bývalý podpredseda Výboru NR SR pre európske záležitosti, toho času poslanec Európskeho parlamentu: „Takáto štandardizácia je úplne zbytočná a dosiahlo by sa ňou najmä uľahčenie pre podvodníkov a pašerákov. Mimochodom, aj naše Ministerstvo zdravotníctva považuje súčasné označovanie za dostatočné, čo dokumentovalo aj aktuálnymi údajmi. Európske nariadenia niekedy prílišnou štandardizáciou negatívne zasahujú do slobodného výberu, ktorý je základom pre zdravé podnikanie.“
Europoslankyňa Anna Záborská, (EĽS, KDH): „Zdieľam obavy zo zavedenia jednotných balení pre všetky značky cigariet, na ktoré upozorňuje aj oficiálna pozícia Slovenska. Sme na východnej hranici schengenského priestoru a takýto krok by sťažil boj našich colníkov a polície s pašerákmi. Treba si uvedomiť, že jednotné balenie zjednoduší výrobu falšovaných cigariet, ktorých predaj je významným zdrojom príjmov pre organizovaný zločin.“
Bývalý europoslanec Alajos Mészáros (EĽS, SMK): „Aj napriek šokujúcim oficiálnym výsledkom a vážnosti problému, návrh Európskej komisie v tejto forme nemôžem podporiť, nakoľko si myslím, že v tejto otázke by bolo najvhodnejšie udržať rozumnú rovnováhu medzi ochranou verejného zdravia a záujmami trhu.“
Bývalý europoslanec Sergej Kozlík (ĽS-HZDS, ALDE): „Faktom je, že fajčenie škodí zdraviu a treba nájsť obmedzenia. Podľa môjho názoru sú tri základné cesty ako riešiť problém s fajčením. Jednou cestou je dobrá osveta, druhou vyššie dane, ktoré zabezpečia, aby štáty mali dostatok zdrojov na liečbu dôsledkov fajčenia a treťou cestou je zabrániť fajčeniu v uzatvorených priestoroch alebo tam, kde to občanom vadí. V tomto má Slovensko ešte dosť veľké resty.“
Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska a členka Poradného výboru na kontrolu tabaku v SR: „Navrhovatelia tzv. generických alebo štandardizovaných balení doteraz nepredložili žiadne dôkazy, že by toto opatrenie viedlo k zníženiu fajčenia. V Kanade sú medzi mladými najobľúbenejšie cigarety v igelitových vreckách, nezaujímajú ich žiadne logá a ani značky, ale výlučne cena. Proti fajčeniu mladých bojujme efektívnymi prostriedkami a nie extrémnymi nápadmi odtrhnutými od reality.“
Mike Ridgway, hovorca v mene siedmich podnikov na balenie cigariet v Británii, označil výsledok hlasovania EP o tabakovej smernici za „víťazstvo zločinného bratstva v celej Európe“ a za výhru pre falšovateľov tabakových výrobkov, informovala TASR.
Podľa jeho stanoviska veľkoplošné výstražné obrázky uľahčia falšovateľom replikáciu štandardizovaného a jednoduchého balenia cigariet: v porovnaní so sofistikovanými špecifikáciami na obaloch, ktoré výrobcovia používajú v súčasnosti. „V celej Európe sú teraz ohrozené tisíce pracovných miest z tovární na výrobu obalov,“ uviedol vo svojom Ridgway.
Generálny tajomník Združenia daňových poplatníkov Európy (TAE) Michael Jäger: „Je otázne, či opatrenia, zavádzajúce šokujúce obrázky pokrývajúce 75 percent obalov, sú naozaj účelné. Štandardizácia obalov a zákazy celých segmentov trhu sú závažnými zásahmi do trhovej ekonomiky.“ Podľa jeho slov ide o neprimerané intervencie z hľadiska daňových poplatníkov EÚ. Dodal, že prevencia proti fajčeniu je správna cesta, ale zásahy, ktoré ničia pracovné miesta a vedú k daňovým stratám, sú pomýlené.
„Združenie daňových poplatníkov Európy preto požaduje komplexné a transparentné posúdenie vplyvu smernice o tabakových výrobkoch,“ uviedol Jäger. Ako ďalej dodal, Európa nepotrebuje ďalšie právne predpisy, ale dôsledné vykonávanie a kontrolu už existujúcich noriem.
Eva Szabóvá, generálna riaditeľa sekcie obchodu a ochrany spotrebiteľa na Ministerstve hospodárstva na 1. ročníku konferencie o nastavení regulácie tabakových výrobkov Category Forum 2011 vyhlásila, že „regulácia je potrebná v rozumnej miere“ a orientovať sa treba na výchovno-vzdelávací proces. Jej kolega, riaditeľ odboru ochrany spotrebiteľa vnútorného trhu MH SR Imrich Csiba uviedol, že niekedy regulácia z EÚ „tlačená ad absurdum“ a nie vždy je isté, či zníži počet fajčiarov.
Darina Kyliánová z Úradu priemyselného vlastníctva SR na rovnakej konferencii uviedla, že zavedenie generických škatuliek cigariet zasahuje do vlastníckych práv, ktoré firmy „nadobudli v dobrej viere a v súlade s platnou legislatívou“ chránenou medzinárodnými dohovormi. Napríklad len ochranná známka Marlboro bola podľa nej vyčíslená na hodnotu 19,961 milióna amerických dolárov.
Šéfka kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku Darina Sedláková poznamenala, že Category Forum 2011 má skôr ekonomicko-hospodársky ako zdravotnícky charakter. Vhodnejšie ako regulácia je podľa nej používanie pojmu kontrola tabaku, pod čím sa chápe znižovanie dopytu a ponuky spolu s investíciami do prevencie. Súčasťou toho je aj zvyšovanie cien, zákaz reklamy a obmedzovanie predaja. Pokiaľ ide o dopyt a ponuku si SR podľa Sedlákovej počína relatívne dobre, „pokrivkáva ale prevencia“, kde vidí väčší priestor hlavne pre Úrad verejného zdravotníctva. Úrad je podľa nej finančne poddimenzovaný, pomôcť by aj podľa riaditeľky kancelárie WHO na Slovensku mohlo vyčlenenie časti vyzbieranej spotrebnej dane na tieto účely. Prioritou má zostať ochrana nefajčiarov, myslí si.
Maroš Kemény, Strategy Director v agentúre Creative Departement počas Category Formu 2011 povedal, že obal cigariet je posledných marketingovým nástrojom tabakového priemyslu a zavedenie generických obalov by sa rovnalo zabitiu a vyvlastneniu značky. Reklama na cigarety má podľa Keményho nepatrný vplyvy na to, či človek začne fajčiť, má skôr význam pri prerozdelení podielu na trhu. Regulácia značiek podľa neho degraduje spotrebiteľa pretože ho to dostáva do pozície človeka, ktorý nevie, čo je pre neho dobré a čo nie. Znamená to tiež, že sa spotrebiteľ by prišiel o informácie.
Reakcie po finálnom hlasovaní o tabakovej smernici v Európskom parlamente:
Europoslanec Karl-Heinz Florenz (EĽS, Nemecko), zodpovedný za tabakovú smernicu v rámci skupiny Európskej ľudovej strany v Európskom parlamente: „Tabak nie je každodenný tovar. Urobili sme to, čo od nás ľudia očakávali. Sprísnili sme tabakovú legislatívu, aby sme zaistili maximálnu ochranu zdravia.“
Europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer-SD, S&D): „Na choroby súvisiace s fajčením zomiera v EÚ každoročne viac ako 700.000 ľudí. Revidovaná tabaková smernica je tak vďaka svojím ambicióznym cieľom predovšetkým o zachraňovaní ľudských životov. Zdôrazniť je potrebné aj to, že sa snaží znížiť atraktivitu fajčenia medzi mládežou.“
Bývalá europoslankyňa Katarína Neveďalová (Smer-SD, S&D): „Vítam, že snahou novej smernice o tabakových výrobkoch je odradiť mladých ľudí od toho, aby začali fajčiť. Podporujem aj prísnejšiu reguláciu rôznych typovo zavádzajúcich obalov, avšak musíme myslieť aj na nebezpečenstvo falšovania ktoré spôsobuje Slovensku značné finančné straty.“
Europoslankyňa Monika Smolková (Smer-SD, S&D): „Štatistiky sú alarmujúce. Fajčenie ročne zabíja v EÚ okolo 700.000 ľudí, 70% fajčiarov začína s fajčením pred dovŕšením dospelosti. Preto je načase sprísniť pravidlá a zakázať príchute cigariet a prídavné látky. Aj keď tabakové spoločnosti budú tlačiť na zmiernenie smerníc, musíme byť nekompromisní a mať na zreteli zdravie ľudí.“
Skupina Aliancia liberálov a demokratov za Európu (ALDE): „Podporujeme finálnu dohodu o tabakovej smernici ako vyvážený prístup k zlepšeniu zdravotných vyhliadok všetkých občanov EÚ. Veríme, že táto legislatíva dosiahne primárny cieľ, ktorým je ochrana mladých pred tým, aby začali fajčiť. Naša skupina dosiahla významný pokrok pri nových pravidlách pre e-cigarety, ktoré nebudú regulované ako medicínske produkty, ale ako spotrebiteľské produkty, ktoré môžu fajčiarom pomôcť prestať fajčiť. Nanešťastie, niektoré ochranné opatrenia, ktoré požadovali členské štáty, sú nadmerné.“
Európska asociácia pestovateľov tabaku napríklad uviedla, že regulácia sa rovná „vyhláseniu vojny ich priemyslu.“ Asociácia napríklad tvrdí, že odstránením značiek a dizajnu bude jediným rozhodovacím faktorom cena, čo zvýhodní dovoz z krajín s nízkymi nákladmi a povedie k strate pracovných miest v Európe.
Výrobcovia „exkluzívnejších značiek“ zase tvrdia, že ľudia budú fajčiť menej kvalitné výrobky.