10 hlasovaní, ktoré definovali Európsky parlament

Štúdia má názov „10 hlasovaní, ktoré formovali Európsky parlament“ (v jeho aktuálnom zložení). Analyzuje trendy rozhodovania tohto Parlamentu na báze politických skupín a národných delegácií. 

Zohľadňuje fakt, že Lisabonská zmluva dala Európskemu parlamentu významnejšie právomoci formovať európske pravidlá a snaží sa čitateľov presvedčiť, že na politickom zložení budúceho Európskeho parlamentu záleží.

Platí totiž, že poslanci Európskeho parlamentu hlasujú častejšie podľa príslušnosti k svojej politickej skupine, než podľa svoje národnosti. To sa jasne prejavilo v klasickom pravo-ľavom rozdelení v kľúčových hlasovaniach ako boli daň z finančných transakcií, regulácia emisií CO2 alebo medzinárodný obchod. Tábory za a proti prehlbovaniu európskej integrácie sa ukázali pri hlasovaniach o európskom rozpočte alebo o európskych dlhopisoch.

Pri otázkach ako boli materská dovolenka, jadrová energia a poľnohospodárske dotácie sa zase europoslanci často odchyľujú od svojej politickej rodiny a hlasujú podľa národných delegácií.

Skupina Európskej ľudovej strany, ako tá najpočetnejšia v súčasnom volebnom období, bola na víťaznej strane pri väčšine hlasovaní tohto Parlamentu, vrátane tých ekonomických. Naopak koalícia socialistov a liberálov dominovala v oblasti životného prostredia a občianskych slobôd.

„Môj odhad je, že budeme svedkami zvýšeného počtu hlasov odovzdaných pre euroskeptické strany“, hovorí expert na Európsky parlament, profesor LSE a predseda mimovládnej organizácie VoteWatch Simon Hix.

Pripomína, že euroskeptické strany s potenciálne sabotážnym účinkom je možné nájsť najmä strane silne pravicových subjektov. Navyše sa socialistom v predvolebných prieskumoch naprieč EÚ príliš nedarí.

„Koalície, o ktorých sme si dnes zvykli uvažovať ako o stabilných môžu byť v budúcnosti s iným zložením Európskeho parlamentu úplne odlišné. Ak sa v Parlamente ocitne viac antieurópskych ako proeurópskych síl, môže to mať veľmi silný efekt“, hovorí Hix.

Pre zvyšné dve hlavné európske inštitúcie (Európska komisia a Rada EÚ) by to predstavovalo obrovský problém.

Jedným z príkladov oblastí, kde by boli zmeny najviac citeľné, sú pravidlá o voľnom pohybe osôb v EÚ. Euroskepticky naladený Európsky parlament by mohol napríklad nájsť spôsob ako obmedziť voľný pohyb pracovných síl.

S rastúcou nezamestnanosťou sa mnohí politici v Európe snažili voličom sľúbiť sprísnenie hraničných kontrol.

Ďalšou oblasťou, kde Hix vidí riziko zvrátenia toho, čo sa dosiahlo, je životné prostredie. Je to nakoniec aj jedna z najkontroverznejší tém, ktorá rozdeľuje súčasných europoslancov. Podľa Hixovej analýzy je práve legislatíva o životnom prostredí tá, ktorú europoslanci najviac formovali a menili.

Mnoho europoslancov už dnes kritizuje európske zásahy v tejto oblasti.

Za desať najdôležitejších hlasovaní súčasného Európskeho parlamentu (od volieb v roku 2009) považuje analýza:

  • Predĺženie materskej dovolenky
  • Odfázovanie jadrovej energie (nelegisl.)
  • Európske dlhopisy (nelegisl.)
  • Daň z finančných transakcií
  • ACTA
  • Viacročný finančný rámec EÚ 2014-2020
  • Reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky
  • Reforma európskej schémy obchodovania s emisiami
  • Iniciatíva za zrušenie štrasburského sídla EP (nelegisl.)
  • Dohoda o voľnom obchode s USA (rokovací mandát)

Voľby do Európskeho parlamentu sa budú konať v máji 2014.