Aktivisti považujú leteckú dopravu za novodobé uhlie. K zdaneniu má ďaleko

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Dorástla EÚ na vlastné dane?

Príjmy z dane z leteckého paliva chcú niektoré členské štáty nasmerovať do rozpočtu EÚ. Kým slovenské ministerstvo financií hovorí, že daň bude mať zmysel len na celoúnijnej úrovni, envirorezort vystríha pred dvojitým zdanením.

Keď sa environmentalista Daniel Lešinský na jar rozhodoval, aký dopravný prostriedok zvolí pre najbližšie zahraničné cesty, dlho nerozmýšľal. Do Španielska a Bulharska cestoval – ako už tradične – vlakom.

Prvá cesta zo Španielska sa pre meškanie nočného vlaku do Barcelony natiahla na dva dni. Tá druhá, zo Sofie na Slovensko, trvala 50 hodín a Lešinský o nej hovorí ako o skúške z prežitia. Rýchlik do Bukurešti bol bez klimatizácie a závesov v 38-stupňovej teplote a musel na viacerých úsekoch dodržiavať prikázanú 25-kilometrovú rýchlosť.

„Tieto destinácie by boli lietadlom minimálne o polovicu lacnejšie a časovo podstatne kratšie,“ hovorí ekológ z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy (CEPTA).

Prečo teda štyritisíc kilometrov dlhú cestu absolvoval vo vlaku? „Nelietam z environmentálneho presvedčenia,“ odpovedá Lešinský.

Podobným smerom sa uberá uvažovanie čoraz väčšieho množstva Európanov. Skupina aktivistov v máji tohto roku spustila Európsku občiansku iniciatívu, ktorá vyzýva Európsku komisiu, aby členským štátom navrhla zaviesť daň z leteckého paliva, takzvaného kerozínu. Príjmy z takejto dane chcú využiť na podporu ekologickejších druhov dopravy.

„Novodobý uhoľný priemysel“

Aktivisti podpísaní pod iniciatívou upozorňujú na to, že letecká doprava je jedným z najrýchlejšie rastúcich zdrojov emisií skleníkových plynov.

Lietanie v posledných desaťročiach zaznamenáva obrovský rast. Vďaka lacnejším letenkám a rastu obchodu s rozvíjajúcimi sa krajinami sa počet cestujúcich v Európe od roku 1990 strojnásobil.

S rozmachom letectva sa pochopiteľne zvyšuje znečistenie. Podľa údajov Európskej komisie dnes sektor generuje asi tri percentá európskych a dve percentá svetových emisií oxidu uhličitého. Odhady hovoria, že v roku 2020 budú až o 70 percent vyššie ako v roku 2005. O ďalších 30 rokov, teda v roku 2050, by mohli narásť o 300 až 700 percent.

Známe nízkonákladové aerolinky Ryanair sa tento rok ocitli medzi desiatimi najväčšími znečisťovateľmi klímy v Európe – ako vôbec prvá spoločnosť, ktorá neprevádzkuje uhoľnú elektráreň. Ryanair „je novodobým uhoľným priemyslom,“ uviedol zostavovateľ rebríčka, environmentálna organizácia Transport & Environment.

Občianska iniciatíva vyzdvihuje hlavne to, že lietadlá na rozdiel od ostatných druhov dopravy ťažia z nespravodlivých oslobodení od daní. „Letecké palivo zostáva v Európe naďalej nezdanené a členské štáty neukladajú DPH ani na letenky, čím sa z letectva stáva čoraz atraktívnejší spôsob dopravy, aj keď produkuje najviac skleníkových plynov,“ upozorňuje iniciatíva.

https://twitter.com/kerosenetax_EU/status/1144606260358189057

Letecké palivo pre medzinárodné spojenia je oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Výnimky zo zdaňovania majú korene v Chicagskej dohode o medzinárodnom civilnom letectve z roku 1944, ktorá mala podporiť rozvoj leteckej dopravy.

Členským štátom EÚ rozviazala ruky až európska smernica o zdaňovaní energetiky z roku 2003, ktorá umožňuje zdaniť letecké palivo pri vnútroštátnych letoch. Žiadny z nich to ale doposiaľ nerobil.

Sektor letectva je od roku 2012 súčasťou systému obchodovania s emisiami (ETS). Aerolinky, ktoré pri odlete alebo prílete využívajú európske letiská, musia nakupovať emisné povolenky. Väčšinu z nich však dnes majú bezplatne.

Letecké spoločnosti sa voči zavádzaniu nových daní bránia tým, že už dnes platia veľké poplatky za letiská, bezpečnosť a hluk.

Ambíciu riešiť problém uhlíku v leteckej doprave má aj Medzinárodná organizácia OSN pre leteckú dopravu (ICAO). Tá v roku 2016 spustila kompenzačný systém CORSIA (Carbon Offsetting and Reduction Scheme for International Aviation), ktorý má pomôcť redukovať emisie trhovým mechanizmom podobným ETS.

Emisie sa na hraniciach nezastavia

Ak aktivisti za 12 mesiacov vyzbierajú pod petíciu aspoň milión podpisov, Komisia musí rozhodnúť, ako bude v tejto otázke konať. O leteckej dani sa však v EÚ hovorilo už pred iniciatívou a táto téma rezonovala aj v kampani pred európskymi voľbami. Koniec daňových výhod pre letectvo sľubovali aj dvaja najhorúcejší kandidáti na šéfa Komisie, Manfred Weber a Frans Timmermans.

„Keď stroskotá celosvetová dohoda, musíme bezpodmienečne a rýchlo zaviesť daň na úrovni EÚ,“ hovoril Timmermans.

Exekutíva EÚ sa touto možnosťou už zaoberala. V máji na verejnosť unikla jej štúdia, z ktorej vyplýva, že daň 33 centov na liter kerozínu zníži produkciu skleníkových plynov v leteckej doprave o 11 percent, pričom výrazne neohrozí celkovú zamestnanosť či HDP v Únii. Ceny leteniek by podľa Komisie v priemere stúpli o 10 percent, teda asi o tri eurá.

Prijatie akejkoľvek dane na európskej úrovni však schvaľujú členské štáty jednomyseľne. To je dôvod, prečo sa už vyše desať rokov naťahujú diskusie o dani z finančných transakcií a prečo stroskotali pokusy o zavedenie digitálnej dane.

Nová plastová daň ako príjem európskeho rozpočtu? Slovensko súhlasí

V Bruseli sa rodí kompromis na odvode z nezrecyklovaných plastových obalov. Slovensko by počas siedmich rokov vyšiel na 381 miliónov eur. Otázne je, z čoho by ho zaplatilo.

Viaceré členské štáty preto začínajú konať na vlastnú päsť. Francúzsko plánuje od budúceho roku zaviesť ekologickú daň z leteniek pri vnútroštátnych letoch. V závislosti od cestovných tried sa daň na jednu letenku bude pohybovať medzi 1,5 až 18 eurami.

Holandsko však na začiatku roka predstavilo dokument, v ktorom tvrdí, že problém vyrieši len spoločný postup európskej dvadsaťsedmičky. „Emisie sa na hraniciach nezastavia,“ upozorňujú Holanďania v dokumente, ktorý má byť podnetom pre akciu novej eurokomisie. Na výber ponúkajú z troch možných riešení: daň z leteckého benzínu, daň z letenky alebo daň z letu.

K podobnému záveru dospela aj nemecká vláda, ktorá kvôli narastajúcemu tlaku verejnosti skúmala možnosti jednostranného zavedenia leteckej dane. Dospela však k záveru, že takýto krok bude administratívne náročný a povedie k „benzínovému turizmu“, kedy budú letecké spoločnosti nakupovať pohonné látky tam, kde sú najlacnejšie.

Nový zdroj unijného rozpočtu

Okrem ochrany životného prostredia sa v súvislosti so zavedením „leteckej dani“ začína diskutovať ešte jeden prekvapivý dôvod.

Najnovšie sa v Únii hovorí o tom, že letecká daň by mohla byť jedným z nových zdrojov financovania celoúnijného rozpočtu po roku 2020. Únia totiž musí nájsť spôsob, ako vyplní dieru v rozpočte po brexite a ako ufinancuje nové priority, ktoré si určila na nasledujúcich sedem rokov.

Eurokomisia pred rokom predstavila reformu vlastných zdrojov sedemročného rozpočtu. K tradičným vlastným zdrojom – príjmom z colných poplatkov a odvodom na základe DPH – by mala pribudnúť celoeurópska firemná daň (CCCTB), a dve environmentálne dane: poplatok za nerecyklované plastové obaly (80 centov za kilogram) a 20 percent príjmov zo systému obchodovania s emisiami (ETS).

Ako financovať únijný rozpočet? Členským krajinám na dohodu už veľa času nezostáva

Členské krajiny sa ani rok a pol pred štartom nového sedemročného rozpočtového obdobia nevedia dohodnúť na budúcich príjmoch spoločnej pokladnice. Kameňom úrazu je veľkosť národných príspevkov a otázka nových vlastných zdrojov rozpočtu. 

Systém vlastných zdrojov rozpočtu EÚ bol tiež jedným z hlavných bodov júlového stretnutia ministrov financií na Rade EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN).

Schôdzka financmajstrov ale potvrdila, že dohoda na nových zdrojoch rozpočtu je v nedohľadne. Správa rumunského predsedníctva v Rade EÚ o postupe v tejto otázke tvrdí, že členské štáty postúpili iba v prípade plastovej dane. Zároveň prezrádza, že niektoré delegácie prišli s úplne novými návrhmi vlastných zdrojov dlhodobého rozpočtu.

Slovenský minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po stretnutí upresnil, že sa medzi nimi nachádza aj daň z leteckého paliva.

Aj v tomto prípade má však každý členský štát právo veta. Nesúhlas okrem Česka už napríklad avizovalo aj Holandsko, ktoré síce leteckú daň podporuje, no nechce z nej financovať spoločný rozpočet.

Slovensko ešte pozíciu nemá

A ako návrh hodnotia zodpovedné ministerstvá na Slovensku?

Priamo v Bruseli Kamenický pre TASR povedal, že Slovensko zatiaľ tento návrh nepodporuje. Z odpovedí, ktoré portálu EURACTIV.sk zaslalo tlačové oddelenie ministerstva financií, však vyplýva, že návrh v princípe neodmieta.

Ministerstvo priznáva, že Slovensko nie je významným hráčom v leteckom sektore. Preto, ak má byť nová daň efektívna, „je nevyhnutná harmonizácia na úrovni EÚ.“ „Na Slovensku v súčasnosti prebiehajú diskusie o spoločnej pozícii, nakoľko takáto daň by mohla viesť k poklesu negatívnych dopadov leteckého priemyslu na životné prostredie,“ napísalo tlačové oddelenie rezortu financií.

Vyjednávanie o Viacročnom finančnom rámci po roku 2020, teda sedemročného rozpočtu EÚ, je v plnej kompetencii Kamenického rezortu. V tejto diskusii ale zrejme bude mať silné slovo aj ministerstvo životného prostredia. To tvrdí, že civilná letecká doprava je v EÚ už „pokrytá“, pretože je zahrnutá do systému obchodovania s emisnými kvótami.

„Akákoľvek dodatočná daň preto musí byť nastavená takým spôsobom, aby sa zabránilo dvojitému zdaneniu,“ odpísal envirorezort.

Príjmy treba využiť na podporu železničnej dopravy

Čerstvé peniaze v európskom rozpočte by však privítali aj environmentálne mimovládky.

„Jednoznačne áno,“ hovoria Daniel Lešinský a Miloš Veverka z CEPTA. Polovica výnosov z dane z leteckého paliva by podľa nich mala ísť Únii. Zvyšok peňazí by mali využiť členské štáty na rozvoj ekologickejších alternatív dopravy, predovšetkým na zlepšenie pohodlia a rýchlosti železničnej dopravy.

„Tu potrebujeme veľa zlepšovať na úrovni EÚ v organizácii, medzinárodnej koordinácii spojov a potom ešte viac na úrovni členských štátov, hlavne tých v strednej a východnej Európe, kde potrebujeme výrazne zlepšiť kvalitu železníc – tak samotných vlakov, ako aj infraštruktúry,“ zdôrazňujú ekológovia.

Daň, ako tvrdia, by mala byť progresívna. „Teda by sa mala každoročne zvyšovať pre všetky lety, povedzme o jedno percento ročne ako aj so vzdialenosťou, teda čím kratšia letová vzdialenosť, tým vyššie daňové zaťaženie, povedzme o jedno percento na každých 100 kilometrov pod 1 000 kilometrov.“

Keďže ide zatiaľ len o neoficiálny návrh bez bližších informácií o nastavení dane, nedá sa odhadnúť, akú sumu by Slovensko odviedlo do spoločnej európskej pokladnice.