Členské štáty sa nevedia dohodnúť na digitálnej dani. Rakúsko ju chce do konca roku

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Ministri financií EÚ hľadjú kompromisné riešenie zdaňovania veľkých digitálnych firiem ako Facebook či Amazon. Slovensko je „otvorené diskusii“ o dočasnej trojpercentnej dani z príjmov internetových gigantov.

Kým firmy z tradičného hospodárstva v EÚ odvádzajú v priemere 23 percent zo svojich ziskov, efektívna daňová sadzba v digitálnej ekonomike nie je ani polovičná. Môžu za to zastarané pravidlá, ktoré nezohľadňujú virtuálnu činnosť firiem bez fyzickej prítomnosti v členskom štáte.

Veľké digitálne spoločnosti dnes platia dane v krajinách, kde majú svoje trvalé sídlo. To sa spravidla nachádza v krajinách s nízko nastavenými korporátnymi daňami, ako Írsko či Luxembursko.

Európska komisia preto v marci predstavila návrh novej legislatívy, ktorá má zaistiť, aby veľké internetové spoločnosti platili dane tam, kde vytvárajú zisky.

Ak príjmy firmy z digitálnej činnosti v členskom štáte presahujú sedem miliónov eur ročne, alebo má na jeho území viac ako 100-tisíc aktívnych užívateľov, na základe jej „daňovej prítomnosti“ bude odvádzať daň zo zisku. Kamenné sídlo off-line spoločností má u tých internetových suplovať „virtuálna stála prevádzkareň“.

Legislatívne zmeny v daňovej oblasti na európskej úrovni však zvyčajne trvajú veľmi dlho, nakoľko si vyžadujú jednomyseľný súhlas všetkých 28 členských štátov. Komisia sa tiež obáva, že krajiny začnú prijímať vlastné jednostranné opatrenia, ktoré prinesú viac zmätku na jednotný európsky trh.

Únia je na štarte ďalšieho behu na dlhú trať: Komisia predstavila „digitálnu daň“

Súčasťou návrhu Európskej komisie je aj dočasná daň z príjmov z digitálnych aktivít, ktorá by každoročne mohla zvýšiť príjmy rozpočtov členských krajín o 5 miliárd eur. Komisia uisťuje, že jej plán nie je namierený proti konkrétnej spoločnosti alebo krajine. 

Marcový návrh európskej exekutívy preto obsahuje aj dočasnú daň, ktorá by mala byť platná, „pokým sa nezavedie komplexná reforma“. Týkala by sa firiem s  celoročnými celosvetovými príjmami vo výške aspoň 750 miliónov eur a príjmami v EÚ vo výške aspoň 50 miliónov eur.

V tomto prípade by ale (trojpercentnému) zdaneniu nepodliehal zisk firiem, ale ich príjmy. Práve toto prechodné riešenie vyvolalo medzi členskými krajinami najväčšie kontroverzie.

Kompromis v nedohľadne

Ministri financií EÚ sa na sobotnom stretnutí vo Viedni pokúsili tieto názorové rozdiely prekonať.

Rakúsko, ktoré momentálne predsedá Rade EÚ, chce dohodu na nových pravidlách dosiahnuť do konca tohto roku. Na rovnakom časovom údaji sa v júni dohodla aj nemecká kancelárka Angela Merkelová s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

„Všetci sú optimistickí, že rýchlo pokročíme,“ povedal po schôdzke financmajstrov nemecký minister financií Olaf Scholz. „Budeme ešte potrebovať nejaký čas na rozhovory,“ dodal Scholz s tým, že by bol rád, keby bola digitálna daň hotová ešte tento rok.

Ako však minulý týždeň informovali nemecké noviny Bild, aj Berlín začína mať ohľadom iniciatívy Komisie pochybnosti. Denník cituje vládny dokument, podľa ktorého „démonizovanie veľkých internetových spoločností“ je „kontraproduktívne“.

Nemci sa tiež obávajú, že nové pravidlá, ktoré zasiahnu predovšetkým amerických internetových gigantov, budú ďalšou zámienkou pre Donalda Trumpa na zvýšenie ciel na dovoz európskych áut a autodielov.

Aj preto v EÚ zaznievajú hlasy, aby dvadsaťosmička hľadala spoločné riešenie so zvyškom sveta. O nových pravidlách zdaňovania digitálnej ekonomiky sa stále rokuje aj na úrovni OECD.

Francúzsky minister financií Bruno Le Maire podľa agentúry Reuters preto údajne navrhol k akejkoľvek digitálnej dani EÚ pripojiť klauzulu o jej zániku v prípade globálnej dohody. „Táto klauzula tam bude,“ uviedol šéf rakúskeho rezortu financií Hartwig Loeger.

Návrh na reformu korporátnej dane ale odmieta aj Írsko, kde má trvalé sídlo spoločnosť Google, ako aj Luxembursko, kde sídli Apple.

Zisky firiem by sa podľa návrhu Komisie proporčne rozdeľovali medzi krajiny podľa toho, kde vykonávajú svoju činnosť. Írsko by tak mohlo prísť o veľkú časť daňových príjmov. Členské štáty by sa podľa Paríža mohli dohodnúť na kompenzácii írskej straty po zavedení digitálnej dane.

„Sme pripravení odovzdať Írsku viac z príjmov. Podľa mňa je to legitímne,“ uviedol pre Reuters zdroj z prostredia francúzskej vlády.

Slovensko je otvorené diskusii

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré iniciatívu Komisie víta. Ako pre redakciu EURACTIV.sk uviedol rezort financií, jej kroky „dávajú jednoznačný signál, že je najvyšší čas riešiť problematiku zdaňovania digitálnej ekonomiky, ktorá je stále naliehavejšia aj na národnej úrovni.“

„Návrh smernice k významnej digitálnej prítomnosti, a teda rozšíreniu definície stálej prevádzkarne o významnú digitálnu prítomnosť vrátane prijatia zásad prisúdenia ziskov tejto stálej prevádzkarni môže predstavovať vhodný nástroj na dosiahnutie tohto cieľa a ministerstvo financií je otvorené diskusiám o uvedenom návrhu. Rovnako je otvorené diskusiám o dočasnom opatrení vo forme nepriamej dane z digitálnych služieb, nakoľko úprava konceptu stálej prevádzkarne si vyžiada dlhšie obdobie,“ uviedlo tlačové oddelenie ministerstva financií.

Slovensko už zdaňuje digitálne platformy, chystá sa na internetových gigantov aj kryptomeny

Digitálne platformy, ktoré na Slovensku ponúkajú svoje služby, sa od 1. januára musia kvôli odvodom registrovať aj u nás. Ministerstvo ale sľubuje aj kroky voči internetovým gigantom ako Google či Facebook a progresívnejšie sa obzerá aj po možnostiach zdaňovania kryptomien ako Bitcoin.

Spoločnosti ako Google a Facebook podľa ministra financií Petra Kažimíra na Slovensku každoročne na reklame zarobia približne 80 miliónov eur, pričom „z týchto peňazí nemáme ani cent“.

Slovensko ako jedna z prvých krajín EÚ začala zdaňovať sprostredkovateľské platfromy ako AirBnB, Uber či Booking.com. Tie si od nového roku museli na slovenskom území zriadiť takzvanú stálu prevádzkareň, na základe ktorej budú platiť štandardnú daň z príjmu.