Colné podvody: Komisia zaslala Británii druhú výstrahu, má doplatiť 2,7 miliardy eur

Ilustračný obrázok. [EPA/JEROME FAVRE]

Európska komisia začala právne konanie proti Spojenému kráľovstvu na základe rovnakého odporúčania, aké Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vydal aj v prípade Slovenska.

Zatváranie očí pred colnými podvodmi v Spojenom kráľovstve podľa Komisie pripravilo rozpočet EÚ od roku 2011 takmer o tri miliardy eur. Ak krajina do dvoch mesiacov nepríjme náprvné opatrenia, hrozí jej zo strany európskej exekutívy žaloba pred Súdnym dvorom EÚ.

Komisia tak pristúpila k druhému kroku (odôvodnené stanovisko) v rámci procesu konania o porušení právnych predpisov EÚ (infringement), ktorý voči Spojenému kráľovstvu spustila v marci.

Ide o rovnaký prípad podhodnocovania tovaru dovezeného z Číny, ktorý Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) zistil aj na Slovensku. Kvôli miliónovým podvodom, o ktorých ako prvý informoval Denník N, minulý týždeň z postu šéfa Finančnej správy odstúpil František Imrecze.

Rozsah podvodov prevyšuje odhady OLAF

Podľa poslednej výročnej správy o operatívnej činnosti OLAF Slovensko zlým výberom ciel v rokoch 2013 až 2016 pripravilo rozpočet EÚ o 302 miliónov eur. Zo správy vyplýva, že najväčším dlžníkom je Spojené kráľovstvo, kde sa úniky v rovnakom časovom období mali vyšplhať až na 1,9 miliardy eur.

Obidva prípady sú podľa OLAF ukážkovým príkladom podvodu založeného na podhodnocovaní tovaru. Ako opisuje, išlo o jednoduchú schému, kedy tovar ako oblečenie a obuv dopláva morskou cestou z Číny do európskych prístavov, predovšetkým ale do nemeckého Hamburgu.

Následne bol prepravený na preclenie do miest, kde, ako tvrdí OLAF, účastníkom podvodu ľahko prešla falošná fakturácia či nesprávne udávanie hodnoty tovaru. Takýto tovar sa následne predával na čiernom trhu v celej EÚ.

Ako fungovali colné podvody. Zdroj: OLAF

OLAF o zlom výbere ciel v Británii informoval už v roku 2016, odporúčanie Komisii, aby vymáhala od Londýna bezmála dve miliardy eur, vydala až v správe za rok 2017.

Londýn sa proti obvineniam bráni. Výpočty úradu, ktorý dohliada na finančné záujmy EÚ, sú údajne „zjednodušené“ a „nadhodnotené“. Britská daňová správa sa proti obvineniam bráni tiež tým, že od roku 2010 prijala stovky opatrení, ktoré pomohli zabrániť úniku viac ako 175 miliárd libier.

Európsku komisiu britské argumenty nepresvedčili a už na základe poznatku OLAF z roku 2016 vykonala vlastné inšpekcie colných kontrol v období od novembra 2011 až do konca roku 2017. Z nich zistila, že rozsah podvodov bol ešte väčší, ako pôvodne odhadol OLAF. V marci tohto roku preto Spojenému kráľovstvu adresovala formálnu výzvu, aby do rozpočtu EÚ odviedla 2,7 miliardy eur.

Dovozné clá sú jedným z tradičných vlastných zdrojov rozpočtu EÚ. Zo všetkých ciel, ktoré krajiny vyberú, EÚ odovzdávajú 75, zvyšných 25 percent si ponechávajú. Nedbanlivosťou pri výbere tak Spojená kráľovstvo zrejme prišlo takmer ďalšiu miliardu eur.

Veľká hanba

Účet za nedbanlivý výber ciel pre Britániu môže byť ešte väčší, nakoľko Komisia pripomína, že Británia porušila aj pravidlá týkajúce sa výberu DPH.

„Napriek tomu, že bolo informované o rizikách podvodu v súvislosti s dovozom textilu a obuvi s pôvodom v Čínskej ľudovej republike od roku 2007, i napriek tomu, že bolo požiadané, aby prijalo vhodné opatrenia na kontrolu rizika, Spojené kráľovstvo nepodniklo kroky na prevenciu podvodu,“ píše sa v oznámení Komisie.

Británia do dnešného dňa požadované peniaze do európskej pokladnice nezaplatila. Komisia na návrh eurokomisára pre rozpočet Güntera Oettingera preto Komisia včera (24. septembra) krajine poslala odôvodnené stanovisko, v ktorom jej dáva dva mesiace na prijatie nápravných opatrení. Ak ani potom nedôjde k náprave, európska exekutíva môže Spojené kráľovstvo žalovať pred Súdnym dvorom EÚ. V krajnom prípade krajine hrozia veľké finančné sankcie.

„Spojené kráľovstvo je zodpovedné za finančné dôsledky svojho porušenia právnych predpisov EÚ,“ stojí v stanovisku Komisie.

V tejto chvíli je ťažké predpovedať, či bude Británia za nezaplatenie peňazí skutočne čeliť pokute zo strany EÚ. Už len samotný fakt, že Komisia v tejto záležitosti spustila práve konanie, je podľa portálu Politico pre Spojené kráľovstvo veľkou hanbou.

Pre Londýn ide aj o ďalšiu komplikáciu v rozhovoroch o brexite. Návrh dohody o vystúpení, ktorý v lete predstavil kabinet premiérky Mayovej, totiž počíta s tým, že Británia po vystúpení bude vyberať colné poplatky v mene EÚ. To európska exekutíva okamžite odmietla.

Hrozí podobný scenár aj Slovensku?

Britský prípad teda názorne ukazuje, čomu môže teoreticky v budúcnosti čeliť Slovensko. Aj tu OLAF Komisii odporúča, aby pýtala zaplatenie peňazí do európskej kasy. Ak slovenskí úradníci nepresvedčia

Najväčšia časť podvodov sa podľa informácií Denníka N uskutočnila v v rokoch 2013 a 2014, kedy finančnej správe šéfoval František Imrecze. Informáciu, že Slovensko bude musiť Únii zaplatiť vyše 300 miliónov eur označil za „absolútny nezmysel“.

Úradu so sídlom v Bruseli vyčíta, že nevymožené clo za tieto roky počítal metodikou, ktorú určil až na prelome rokov 2014 a 2015. Suma 300 miliónov eur, o ktorú Únia údajne prišla, preto podľa neho nesedí a postup OLAF odmieta.

Slovensko si s OLAFom vysvetľuje možné colné podvody

SaS chce hlavu šéfa Finančnej správy Františka Imreczeho. Ten tvrdí, že ide o nedorozumenie a Slovensko milióny eur nebude musieť doplácať.

Šéf finančnej kriminálky sme Ľudovít Makó okrem toho tvrdí, že sme si mohli uplatňovať nižšie sadzby za kilogram, nakoľko išlo o výrobky nízkej hodnoty. To je mimochodom tiež argument, ktorý v súvislosti s výpočtami OLAF použila britská daňová správa.

Finančná správa podľa Imreczeho vedie s európskym úradom dialóg s „cieľom zaplatiť nulu“. V opačnom prípade je Slovensko ochotné brániť sa aj pred súdom.

„My nemienime akceptovať to, že by sme mali tento colný dlh zaplatiť, a budeme sa o svoju pravdu biť všetkými možnými nástrojmi,“ tvrdil Imrecze.

Šéf verejnej správy pred médiami tiež argumentoval tým, že európska exekutíva voči Slovensku zatiaľ nezačala žiadne právne konanie a nežiada ani o vrátenie peňazí, ako v prípade Británie. To napokon potvrdila aj samotná Komisia. Ako však ďalej uviedla pre Denník N, o záveroch vyšetrovania OLAF už so slovenskou stranou komunikovala „aby v prípade potreby podnikla ďalšie potrebné kroky“.