Daň z finančných transakcií musí napraviť škody po kríze

Men at Work

Daň z finančných transakcií je opäť horúcou témou. Ako možný vlastný zdroj európskeho rozpočtu ju presadzuje predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a podporu si našla aj u nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho pri riešení dlhovej krízy v eurozóne a stabilizácii trhov.

Podľa generálnej tajomníčky ETUC Bernadetty Ségolovej daň nemožno vnímať ako náhradu príspevkov členských štátov do spoločného rozpočtu, ale ako nápravu škôd, ktoré spôsobil finančných sektor ekonomike. „Ak budeme mať daň z finančných transakcií, mala by sa využívať skôr na dodatočné investície, rast a zamestnanosť, ktoré sú našou prioritou a nemala by nahrádzať príjmy,“ povedala na adresu návrhu nového finančného rámca pre úniový rozpočet na obdobie 2014 – 2020.

Zároveň skritizovala aj stratégiu Európa 2020. Podľa jej slov sú sociálne práva v ohrození, pretože aj odporúčania Komisie pre rast a zamestnanosť oslabujú európsky sociálny model.

Miesto toho, aby zdôraznila, že platy hrajú konštruktívnu hospodársku rolu a efektívne verejné služby sú osožné pre európsky hospodársky model, sa exekutíva stále zameriava najmä na flexibilitu a liberalizáciu. „Toto je útok,“ tvrdí Ségolová.

Flexikurita, systém sociálneho zabezpečenia založený na flexibilite pracovného trhu a ochrany, podľa nej funguje len v prípade, že sa prostriedky preinvestujú do rekvalifikácie pracovníkov, ktorí sa stali nadbytoční. „Veľká časť prostriedkov, ktoré v Dánsku minú na flexikuritu zabezpečuje, aby pracovníci meniaci prácu boli počas svojho preškoľovania aj platení. Z celkového pohľadu na EÚ sa však ukazuje, že sme ešte s flexikuritou ani poriadne nezačali. Jediné o čom sme počuli boli pracovníci, ktorých vyhodili bez upozornenia,“ poukázala.

Ségolová uznala, že pracoviská sa menia a odbory by sa mali, čo najrýchlejšie adaptovať. Avšak to platí aj pre vlády a zamestnávateľov.

Na jeseň by sa mali oživiť rokovania o smernici o pracovnom čase, ktoré si budú vyžadovať sociálny dialóg na európskej úrovni. Zamestnávatelia a odbory sa však v minulosti nedohodli najmä pre rozpory v troch kľúčových bodoch: výnimky, pohotovostné hodiny a viacnásobné pracovné kontrakty „Sociálny dialóg je možno efektívny na národnej úrovni a veľmi chceme, aby bol efektívny aj na európskej úrovni, najprv by ho však museli brať vážne,“ zdôraznila a zároveň dodala, že teraz bude treba začať vyjednávať naozaj a nie len predstierať.

Úplný rozhovor v anglickom jazyku nájdete na tomto odkaze.