Daňové úľavy na inovácie nie sú na programe

„Kvalitné podnikateľské prostredie považujem za základ dlhodobého rozvoja, zvyšovania úrovne hospodárstva nástroj na znižovanie regionálnych disparít a zvyšovanie konkurencieschopnosti“, povedal na úvod panelu venovaného eurofondom a inováciám v podnikateľskom prostredí minister hospodárstva Tomáš Malatinský.

Ocenil súčasný operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, ktorý je „jeden z najúspešnejších a smerovanie do tejto oblasti je asi najefektívnejšie".

„Dokázali sme 220 miliónov umiestniť medzi podnikateľmi a ten problém, ktorý tu stále máme je aj v tom, že z výzvy možno uspokojiť okolo 100 projektov a keď sa nám prihlási 300 máme 200 nespokojných a tí sa sťažujú a preto ich treba sprocesovať“, popísal situáciu minister.

Konsolidácia a inovácie

Za problém Slovenska označuje minister slabú orientáciu na využitie výsledkov vlastného výskumu a vývoja a jeho pretavenie do nových podnikateľských príležitostí. Ani pri konsolidácii verejných financií by sme podľa neho nemali na výskume a vývoji šetriť.

Podľa podnikateľa Igora Kočiša zo spoločnosti GA Drilling, špecializujúcej sa inovatívnu techniku hĺbkových vrtov, je situácia na Slovensku v podpore súkromného sektora v inováciách „katastrofálna“.  „Nie len vo forme dotácií, ale napríklad cez daňové zvýhodnenie. V svete sú to najúspešnejšie a najrýchlejšie formy podpory“, hovorí Kočiš.

Riaditeľ odporu európskych záležitostí na Ministerstve financií SR Robert Auxt však vysvetľuje, že téma daňových úľav je v súčasnej rozpočtovej situácii a pri politickej priorite dostať krajinu z procedúry nadmerného deficitu, neaktuálna a to minimálne najbližšie dva roky. Ministerstvo sa obáva najmä zhoršenia efektivity výberu daní v dôsledku toho, že by sa v rámci kreatívneho daňového plánovania každá druhá firma stala „inovačným hráčom“.

„V dlhodobom horizonte si ale niečo také vieme predstaviť“, dodáva Robert Auxt.

Ochota k riziku

Zástupca generálneho riaditeľa na DG pre podnikanie a priemysel Európskej komisie Antii Peltomäki hovorí, že inovácie majú svoje podstatné miesto v exit stratégii zo súčasnej krízy. Hoci sa EÚ ako celku darí dobiehať v inováciách a výskume USA a Japonsko, roztvárajú sa nožnice v rámci EÚ.

Európu celkovo podľa neho na rozdiel od Ameriky brzdí neochota podstupovať riziko, ktorá je pre inovácie nevyhnutná. Podporovať by sme podľa neho mali nie len start-upy ale aj iné typy inovatívnych podnikov.

Európska komisia identifikovala niektoré elementy podpory inovácií – financovanie inovácií cez program Horizont 2020 a to v celom inovačnom cykle až po komercionalizáciu.  Po druhé je to regulačné prostredie priaznivé pre inovácie a po tretie zohľadnenie inovačného aspektu vo verejnom obstarávaní, ktorého podiel na európskom HDP je 20 %. „Nie je to jednoduché, ale stojí to za to“, tvrdí Peltomäki.

Návratné eurofondy

Vyhliadky Slovenska pre rast sa znižujú, medzibankový trh v periférii je podľa Roberta Auxta z ministerstva financií stále v neudržateľnej situácii. Navyše vo viacerých krajinách úrokové sadzby nereagujú monetárnu politiku ECB. „Aj na Slovensku sú úrokové sadzby pre reálnu ekonomiku vysoké a v niektorých prípadoch na rovnakej úrovni ako v problémovom Španielsku“, hovorí.

Potvrdil, že viaceré ministerstvá pracujú na prorastovej agende aj s využitím eurofondov. Za šancu považuje nové revolvingové schémy eurofondov, na ktoré sa vyčlenia 3 % z celkovej alokácie v sume 420 miliónov eur, ktoré môžu pákovým efektom mobilizovať aj ďalšie súkromné zdroje.

Celková suma naliata do ekonomiky v podobe atraktívneho kapitálu pre MSP, venture a seed kapitálu môže byť násobne vyššia. V súčasnosti sa navrhuje infraštruktúra ako bude schéma fungovať, pravdepodobne vo forme holdingu. Táto schéma má eliminovať morálny hazard.

Malé a veľké

Peter Helexa, Corporate Strategy a Development Senior Manager spoločnosti Slovak Telekom, hovorí, že aj v ich skupine sa dôraz na inováciu zväčšuje, hoci upozorňuje, že v sektore ICT sa merajú na týždne a mesiace. Víta preto snahu o zjednodušenie a zrýchlenie čerpania eurofondov na inovácie. „Inovácie si vyžadujú vieru a trpezlivosť, na čo nám pri komerčnom fokuse niekedy neostáva čas“, hovorí. Preto by podľa neho bolo veľmi dobré, aby na inovácie vo veľkých podnikoch mohli byť použité aj verejné zdroje.

Kritérium veľkosti podniku na oprávnenosť čerpania európskych fondov, ktoré sa má zaviesť v budúcom programovom období 2014-2020, Helexa spochybňuje. Hovorí, že bohatstvo firmy je relatívne, napríklad firma ako ST dáva zo svojho investičného rozpočtu veľkú časť na obnovu infraštruktúry. Všetkým podnikom ide podľa neho o trhový úspech bez ohľadu na to, či ide o väčší podnik alebo start-up.

ST aktuálne participuje na dvoch programoch z FP7. Jeden z nich je v oblasti interaktívnej televízie, čo je jeden z hlavných obchodných záujmov a druhý v oblasti sietí novej generácie.                              

Cez nástroje skupiny Deutsche Telekom chce aj firma aj na Slovensku podporovať start-upy s inovatívnymi nápadmi uplatniteľnými v portfóliu ich služieb. Ako príklad uvádza Helexa spoluprácu DT so spoločnosťou Spotify pre ponúkanie služby "music on demand".                                                                                                        

Spoločnosť Igora Kočiša, GA Drilling, má zo svojich začiatkom skúsenosť so štrukturálnymi fondami. Pomohli im vyhnúť sa tom, aby museli 50 % firmy odstúpiť externému investorovi, implementácia fondov im ale odčerpala značné vnútorné zdroje. Za brzdu a nepochopenie fungovania procesov v inováciách považuje problém verejného obstarávania v čerpaní eurofondov.

Podporu trvalej udržateľnosti malých a stredných podnikov vidí práve cez spoluprácu s veľkými podnikmi, najmä s kapitálovo náročnými technológiami ako je tá ich.