Davos o probléme daňových únikov: Svet potrebuje nové pravidlá, nie ďalšiu „talkshow“

DUaNYfgU8AAPLuN [Twitter.com]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Davos 2018

Bez celosvetovej spolupráce je reforma globálneho daňového systému nemožná. Do čela za spravodlivé zdaňovanie sa musí postaviť Európska únia.

Svetový daňový systém ani takmer dva roky po zverejnení škandálu Panama papers nefunguje spravodlivo. Masívne daňové úniky, neférové praktiky používané pri vyhýbaní sa daňovým povinostiam, či nadbiehanie veľkým firmám zo strany niektorých štátov naďalej znemožňujú rozdeľovať svetové bohatstvo rovnomernejšie.

Volanie po zmene globálneho daňového systému preto zákonite zaznelo aj na tohtoročnom Svetovom eknomickom fóre v Davose.

Vystúpenia svetových lídrov vo Švajčiarsku však potvrdili, že ich predstavy o spravodlivom zdaňovaní sa nezbližujú, ale skôr naopak.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa prihovoril za globálnu daňovú koordináciu, ktorá „zastaví bezbrehú daňovú optimalizáciu“. Na Macronovu stranu sa pridala aj šéfka medzinárodného menového fondu Christine Legardeová, podľa ktorej súťaž medzi krajinami o najnižšiu daň môže mať „zničujúce účinky“.

Davos: Európski lídri volajú po spravodlivejšom svete, Trump bude hovoriť o „veľkej Amerike“

ŠPECIÁL / Lídri Nemecka, Francúzska a Talianska hovorili na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) v Davose o tom, že sú pripravení zmeniť tvár globalizácie a napraviť chyby z minulosti. Zároveň varovali pred rastúcim populizmom a protekcionizmom.

Americký prezident Donald Trump naproti tomu o deň neskôr vo svojom prejave na fóre chválil novú daňovú reformu jeho administratívy. „Znížili sme našu firemnú daň z 35 percent až na úroveň 21 percent. Očakávame, že týmto zákonom sa zvýšia príjmy amerických domácností o viac ako štyritisíc dolárov,“ vyhlásil Trump.

Európski lídri a ekonómovia sa však obávajú, že americká daňová reforma ešte viac prispeje k „pretekom ku dnu“, to znamená k súťaži v znižovaní daní s cieľom prilákať čo najväčšie množstvo investorov.

Európa – šampión spravodlivého zdaňovania

Takéto preteky sú podľa laureáta Nobelovej ceny za ekonómiu Josepha E. Stiglitza veľkým morálnym hazardom.

„Dvanásť percent? Prečo nie? Desať percent, niektoré krajiny majú deväť či osem percent. Kde to má koniec? Pokiaľ nedosiahneme celosvetovú spoluprácu, bude to za chvíľu nula percent.“

Do čela boja za spravodlivé zdaňovanie by sa podľa neho mala postaviť Európa, pretože „nemôžeme chcieť, aby to viedol Donald Trump, ktorý je najväčším majstrom vo vyhýbaní sa plateniu daní“.

Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici chce, aby práve EÚ bola v tejto oblasti „šampiónom“.

Myslí si však, že výška daňových sadzieb nie je skutočným problémom. Vidí ho skôr v efektívnej sadzbe daní z príjmov právnických osôb. To znamená, koľko dané firmy v danej krajine skutočne zaplatia na daniach.

Jednu z najnižších daní z firemných ziskov v EÚ uplatňuje Írsko – 12,5 percenta. Sadzba dane, ktorú však napríklad firma Apple platila v Írsku, klesla podľa komisárky zodpovednej za politiku hospodárskej súťaže Margarethe Vestagerovej od roku 2003 do roku 2014 z jedného percenta na 0,005 percenta.

Podľa najzmierlivejších odhadov správy Výskumnej služby Európskeho parlamentu z roku 2015 sa prostredníctvom daňových únikov a agresívneho daňového plánovania v EÚ ročne stratí 50 až 70 miliárd eur. Podľa Davida Serru, výkonného riaditeľa spoločnosti Algebris Investments, má až štvrtinu tejto sumy na svedomí Írsko.

„Od vstupu Írska do EÚ, je váš (írsky) čistý príspevok do rozpočtu EÚ zhruba 150 miliónov eur. Ako európsky občan sa pýtam: prečo každý rok umožňujete únik európskych daní v hodnote 20 miliárd eur?“ opýtal sa írskeho ministra financií Paschala Denehoea počas panelovej diskusie s názvom „Svet po Paradise Papers: Je možné zastaviť daňové úniky?“

Pripomenul aj prípad ďalšieho internetového giganta – spoločnosti Facebook. Podľa výročných správ dosiahol svetový obrat spoločnosti hodnotu 10 miliárd dolárov, z ktorých ale Facebook neodviedol na daniach ani cent.

Niektoré vlády boli s týmito spoločnosťami „dohodnuté“, čo je podľa Serru aj jedna z hlavných príčin narastajúceho populizmu v Európe. Myslí si preto, že riešenie daňových špekulácií je „veľmi jednoduché“ – zverejňovanie „celkovej zaplatenej dane“ nadnárodnými korporáciami v každej jednej krajine.

„Skúste niekomu vysvetliť, že vo všetkých krajinách platíte nulovú daň“ dodal Serra.

Európa musí pridať

Winnie Byanyiamová z medzinárodného združenia mimovládnych organizácii Oxfam súhlasí, že EÚ má byť lídrom v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Dodáva však, že najviac na daňových únikoch strácajú najchudobnejšie štáty. Ročne sa do daňových rajov z týchto krajín presunie až sto miliárd dolárov. „Tieto krajiny nemôžu sedieť a čakať na to, kedy sa Európa rozhýbe“.

Čierny zoznam daňových rajov, na ktorom sa minulý rok dohodli členské štáty EÚ považuje za krok správnym smerom, Únia by však podľa nej mala „pracovať tvrdšie.“ Oxfam dlhodobo kritizuje nepriehľadnosť procesu tvorby zoznamu ako i skutočnosť, že sú na ňom len malé krajiny, pričom najväčšie daňové raje chýbajú. Byanyiamová v Davose menovala napríklad Írsko, Švajčiarsko a Luxembursko.

Moscovici považuje čiernu listinu za „najpozoruhodnejšiu vec“, ktorá sa v daňovej oblasti v EÚ podarila, hoci nie za „najdôležitejšiu“.

Ministri financií členských štátov EÚ sa minulý týždeň dohodli na vyradení ôsmich krajín z pôvodného sedemnásťčlenného čierneho zoznamu daňových rajov. Francúzsky komisár to však nepovažuje za problém. Ak niečo spochybňuje dôveryhodnosť európskeho zoznamu, tak je to absencia sankcií voči krajinám, ktoré nechcú s Úniou spolupracovať. Európska komisia preto v marci príde s vlastnými návrhmi postihov pre „nedisciplinované“ krajiny.

Iniciatíva OECD je nedostatočná

Účastníci panelovej diskusie spoločne adresovali kritiku akčnému plánu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a EÚ proti daňovým únikom (akčný plán BEPS).

Podľa Byanyiamovej je problém iniciatívy OECD, že sa na nej podieľajú iba najbohatšie krajiny. Nevnímajú pritom potreby najchudobnejších zemí sveta. Je navyše paradoxné, že o pridelení statusu daňového raja rozhodujú krajiny, ktoré samy patria medzi obľubené destinácie firemných ziskov.

Spravodlivý daňový systém môže vzniknúť len celosvetovou spoluprácou všetkých krajín. „Nechceme ďalšiu talkshow. Potrebujeme určiť nové pravidlá,“ povedala Byanyiamová a doplnila, že ideálnym miestom na to je Organizácia spojených národov (OSN).

Na čiernu listinu daňových rajov musí EÚ zaradiť aj vlastné členské štáty

Proces tvorby zoznamu krajín s núlovým, či skoro nulovým zdanením sprevádzajú silné politické tlaky. Musí byť preto transparentný a konzistentný.

„Hlavným problémom je, že nefungujúci systém majú naprávať ľudia, ktorí z neho najviac ťažia“, doplnil svoj pohľad na iniciatívu OECD Stiglitz.

Súčasťou akčného plánu BEPS je aj smernica EÚ,  tzv. country by country reporting. Na jej základe musia všetky veľké nadnárodné korporácie automaticky poskytovať finančným úradom informácie o finančnej aktivite na danom území. Výsledky týchto správ však dnes ešte stále nie sú verejne prístupné. To sa musí podľa eurokomisára Moscoviciho zmeniť.

„Neprijímam námietku, že konkurencieschopnosť je v rozpore s transparentnosťou. Môžeme, mať oboje naraz“, dodal bývalý šéf francúzskeho rezortu financií.

Zmena spôsobu hlasovania v EÚ

Jednou z ústredných tém v daňovej oblasti sa európskej úrovni stáva férové zdaňovanie digitálnej ekonomiky. Počas minulého roku prišli s vlastnými návrhy zdaňovania digitálnych gigantov veľké členské štáty ako aj Estónsko počas jeho predsedníctva v Rade EÚ. Všetci európski aktéri sa zhodujú na tom, že súčasné daňové pravidlá sú zastarané.

Európska komisia predstaví svoj vlastný návrh na jar tohto roku. Moscovici pripomenul „ambiciózny“ plán zaviesť tzv. spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb (CCTB). Hlavným cieľom smernice je zaviesť princíp, podľa ktorého budú firmy platiť dane na mieste, kde vytvárajú zisk. Európska exekutíva prišla s týmto legislatívnym návrhom už v roku 2011. Pre odpor niektorých členských štátov – ako napríklad Írsko – však táto iniciatíva uviazla na mŕtvom bode.

Krajiny EÚ sa nevedia dohodnúť, ako zdaniť internetových gigantov

Slovensko sa pridalo ku krajinám podporujúcim zavedenie „vyrovnávacej dane.“ Ministri financií niektorých členských štátov sú proti zdaňovaniu podľa obratu digitálnych spoločností.

Francúzsky komisár si myslí, že by EÚ preto mala zmeniť hlasovací systém, ktorý v daňových otázkach dáva každej členskej krajine právo veta.

„Nemôžeme dovoliť jednej krajine blokovať politiky, z ktorých by ťažila celá EÚ“ uviedol Moscovici, čím sa pridal na stranu predsedu Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera. Aj podľa neho by sa v rozhodovaní o daňových reformách mal na úrovni EÚ aplikovať princíp kvalifikovanej väčšiny.

Podľa Stiglitza dnešný daňový systém zlyháva predovšetkým v určení, kde je vytvorená zdaniteľná pridaná hodnota z činnosti digitálnych firiem. Navrhuje preto zavedenie „globálnej minimálne dane“. Únia by si vytvorila evidenciu o všetkých ziskoch digitálnych firiem, na základe ktorých by od nich požadovala zaplatenie 10 až 15 percentnej dane. To podľa amerického ekonóma zastaví „preteky ku dnu“ a prinesie veľké množstvo nových príjmov.

Európska únia musí zároveň vymyslieť spôsob, ako speňažiť informácie, ktoré internetoví užívatelia denne poskytujú veľkým internetovým firmám, myslí si Davide Serra. „Dnes (technologické spoločnosti) od každého z nás vysávajú dáta a nikto za to nedostane zaplatené. Ako občania sa musíme zdvihnúť a povedať: vláda musí chrániť naše údaje“.