Dombovskis sľubuje ekonomiku, ktorá uľahčí zelenú a digitálnu zmenu a ochráni ľudí

Valdis Dombrovskis, dezignovaný podpredseda EK pre ekonomiku, ktorá funguje pre ľudí [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: „Geopolitickej“ Komisii ukázal svaly Parlament

Budúci podpredseda Komisie hovorí, že Únia potrebuje viac kompetencií v boji proti praniu špinavých peňazí, lebo výsledky v jednotlivých štátoch sú „rôzne“. Sľubuje zjednodušenie rozpočtových pravidiel eurozóny.

Bývalý lotyšský premiér a súčasný podpredseda eurokomisie Valdis Dombrovskis bol neočakávanou voľbou Ursuly von der Leyen do trojice výkonných podpredsedov k Fransovi Timmermansovi a Margrethe Vestager. Ekonomické portfólio, ktoré do veľkej miery obsluhoval aj doteraz Dombrovskis dobre pozná, čo sa ukázalo aj na jeho híringu pred europoslancami.

Nad híringom dohliadali dve ženy, predsedníčka výboru pre hospodárske záležitosti (ECON) Irene Tinagli (S&D) a Lucia Ďuriš Nicholsonová (ECR, SaS) predsedníčka výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL).

Portfólio, ktoré von der Leyen nazvala „ekonomika, ktorá pracuje pre ľudí“ je jedno z najsilnejších v novej Komisii. Nesie v sebe všetky politiky týkajúce sa eurozóny, finančných nástrojov, daní, čoraz silnejšieho presahu do sociálnej oblasti, a po novom aj tému boja proti praniu špinavých peňazí.

Dombrovskis začal svoje vypočutie vykreslením sveta, ktorému dominujú zmeny a neistota. Obchodné vojny už ťahajú globálnu ekonomiku dole a pravdepodobný neriadený brexit situácii v EÚ rozhodne nepridá. Hospodárske a spoločenské zmeny, ak sa neuchopia správne, predstavujú vážne riziko pre európsky sociálno-ekonomický model, povedal.

Ekonomika digitálna a zelená

Hospodárske a priemyselné politiky Únie musia podľa Dombrovskisa predovšetkým podporovať zelenú a digitálnu transformáciu.

Objem potrebných investícií do klimaticky neutrálnej ekonomiky odhadol na bilión eur v nasledujúcich dekádach. Na priamu otázku, koľko z toho budú „nové peniaze“ mimo re-brandovania existujúcich nástrojov (InvestEU, EIB), nechcel špekulovať. Obmedzil sa na konštatovanie, že „podstatná časť budú nové peniaze“. Dodal, že Európska investičná banka sa má stať klimatickou bankou EÚ. Do roku 2025 by mala polovica jej financovania ísť na klimatické projekty, dnes je to 25 %. Postupne by mala odfázovať projekty stojace na fosílnych palivách, ale rozhodne sa tak nestane hneď, ako by si predstavovali niektorí zelení europoslanci.

Aktivisti: Financovaním plynárenských projektov EIB podkopáva klimatické ciele

Veľké plynárenské spoločnosti argumentujú, že existujúce alebo pripravované plynovody sa v budúcnosti môžu zmeniť a transportovať palivá s nižším alebo nulovým obsahom uhlíka.

Digitalizácia prináša príležitosti, ale aj výzvy, priznal komisár. EÚ napríklad podľa neho potrebuje novú legislatívu a prístup ku kryptomenám ako je Libra, ktorú pripravuje Facebook.

Samostatnou kapitolou v portfóliu sú malé a stredné podniky. Mnohé opúšťajú Európu, keď potrebujú rásť, a to preto, že majú problém zohnať na trhu financovanie pre expanziu. Je to ďalší argument pre kapitálovú úniu, hovorí Dombrovskis. Sľubuje aj špecifickú stratégiu ako pomôcť malým a stredným podnikom nabehnúť na zelenú a digitálnu transformáciu a zmeny v medzinárodnom obchode.

Európsky semester pojme nové priority

Zelená aj digitálna transformácia musia byť sociálne férové, hovorí Dombrovskis. Z nových iniciatívy, ktoré k tomu majú napomôcť, spomenul návrh európskeho rámca pre minimálne mzdy (EÚ27) alebo európske zaistenie pre systémy poistenia v nezamestnanosti (eurozóna). Prisľúbil, že sociálne témy (európsky pilier sociálnych práv) budú naďalej súčasťou Európskeho semestra, teda koordinácie hospodárskych politík štátov eurozóny. Europoslancom prisľúbil otvorenosť diskusii, či sa v tejto oblasti nedá ísť ďalej.

Nad rámec európskeho semestra avizoval aj návrh na zlepšenie podmienok pracovníkov platforiem, posilnenú „záruku pre mladých“, ak „záruku pre deti“. Európsky pilier sociálnych práv potrebuje nový akčný plán, myslí si Dombrovskis, keďže jeho implementácia v EÚ je „nerovnomerná“.

Do Európskeho semestra chce Komisia začleniť aj ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja (SDGs). V odpovedi na otázku od europoslanca Lotyš dodal, že posudzovanie udržateľnosti vo verejných politikách členských krajín môže byť súčasťou vyhodnocovania makroekonomických nerovnováh.

Päť kľúčových odkazov z ekonomických odporúčaní Únie členským štátom

Komisia zverejnila ekonomické odporúčania pre členské štáty. Voči Taliansku chce začať disciplinárne konanie, Belgičania sa mu zatiaľ vyhli. Nemcom Komisia vyčíta málo investícií.

Morálny hazard nevidí

Dombrovskis avizuje zjednodušenie rozpočtových pravidiel eurozóny, ktoré sa podľa odborníkov postupom času stali príliš komplikované. Viaceré členské štáty hovoria o netransparentnosti a nerovnakom zaobchádzaní s krajinami.

Dombrovskisa sa pýtali, či sa stotožňuje s odporúčaním Európskej rozpočtovej rady o „zlatom pravidle“, podľa ktorého by sa národné spolufinancovanie európskych projektov nezapočítavalo do rozpočtových obmedzení. Dombrovskis povedal, že je to niečo, čo potrebuje široký konsenzus.

Neodpovedal ani na priamu otázku poslanca Mareka Belku (S&D), ako reagovať na tvrdenie, že flexibilita v aplikácii Paktu stability a rastu, vedie k zvýšenému morálnemu hazardu.

„Ak sa zhodneme na spoločných pravidlách, je dôležité, aby ich krajiny nasledovali a to je dobrý spôsob ako s vyhnúť morálnemu hazardu“, odpovedal Dombrovskis.

Poľský poslanec Janusz Lewadowski (EPP) sa pýtal, či nie je morálny hazard aj nový program na podporu reforiem, ktorý ponúka nie len technickú ale aj finančnú pomoc krajinám, ktoré neimplementujú to čo by podľa Európskeho semestra mali. „Nie je tam trochu morálneho hazardu v tomto nástroji?“ pýta sa. Dombrovskis sa obmedzil na všeobecné vysvetľovanie. S poslancom sa ale zhodli, že rozpočet 15 až 17 miliárd na nasledujúcich 7 rokov nie je veľa.

„Palebnej sile,“ eurozóny má podľa Dombrovskisa pomôcť reforma Európskeho stabilizačného mechanizmu (trvalého eurovalu) a rozpočtový nástroj pre eurozónu, ktorý Komisia nedávno predstavila ako návrh nariadenia. Pracovať chce Dombrovskis ďalej na európskom zaistení systémov poistenia v nezamestnanosti. Nedokončenou úlohou je banková únia, konkrétnej jej tretí pilier – európske poistenie vkladov.

Dane, pranie špinavých peňazí

Lotyšský nominant má pod palcom aj daňové politiky EÚ. „Nie je sociálna spravodlivosť bez daňovej spravodlivosti,“ povedal europoslancom. „Korporácie treba zdaniť efektívne, aby neférové daňové bremeno neniesli len občania a malé a stredné podniky,“ vyhlásil.

Neskôr musel obhajovať, podľa mnohých slabé, čierne a sivé zoznamy daňových rajov, ktoré EÚ vedie. Podľa Dombrovskisa sa situácia vyvíja a môže sa stať, že „budeme mať viac požiadaviek,“ povedal ku kritériám čiernych zoznamov. Súhlasil, že vo vnútri EÚ by sa mali uplatňovať vyššie štandardy ako sa vyžadujú od tretích krajín. Mnoho vecí podľa neho pomôže vyriešiť návrh na harmonizovaný základ dane z príjmu právnických osôb (CCCTB).  Je pravda, že Švajčiarsko a Spojené arabské emiráty budú zo zoznamu tento týždeň vyňaté?, pýtal sa švédsky europoslanec Nikolaj Villumsen (GUE/NGL) odvolávajúc sa na správu agentúry Reuters o tom, že takéto rozhodnutie sa očakáva na najbližšej Rade ministrov financií (Ecofin). „Naozaj si myslíte, že Švajčiarsko, Dubaj a Abú Dhabi prestali byť daňovými rajmi?“ Dombrovskis odpovedal, že obmeny zoznamu sú „Radou vedený proces“. Inými slovami, je to plne na posúdení členských štátov.

Dva čierne zoznamy, dva osudy

Členské krajiny schvílili čierny zoznam daňových rajov, ale nie čierny zoznam krajín, cez ktoré sa perú špinavé peniaze a financuje terorizmus. Európsky parlament vidí ustupovanie lobingu. 

Boj proti praniu špinavých peňazí je oblasť, ktorá sa k Dombrovskisovi presunula z iných zákutí Komisie. Hoci má EÚ jedny najprísnejších pravidiel na svete v tejto oblasti, výsledok v praxi závisí na členských štátoch. Podľa eurokomisára nedávne škandály ako Panama Papers ukázali, že výsledky sú zmiešané. Nekonanie v reakcii na najväčší škandál, ktorým bola podľa Dombrovskisa Deutsche Bank, bolo „sklamaním“.

Vidí preto priestor pre väčšiu koordináciu aj nové kompetencie na európskej úrovni, napríklad na pôde Európskeho bankového orgánu (EBA). EBA už čoskoro dostane právomoc vydávať upozornenia pre národné orgány. Ak nekonajú, v krajnom prípade môže sama vydať rozhodnutie voči finančnej inštitúcii. Treba vidieť ako budú tieto právomoci fungovať, „ale sme pripravení pozrieť sa aj ďalej“, povedal Dombovrskis.

Poslanec Roberts Zile komisárovi pripomenul, že podľa odhadov Europolu len 1 % ziskov z kriminálnej činnosti je v EÚ skonfiškované a len 05, % transakcií na ktoré skúma bankový dohľad vedie k vyšetrovaniu.

ĽSNS vs Nicholsonová

Počas vypočúvania Dombrovskisa dvakrát zasahovala predsedníčka výboru EMPL Lucia Ďuriš Nicholsonová (ECR, SaS) pre nedisciplinovanosť voči časomiere. Vstúpila aj do druhej otázky jediného slovenského europoslanca v debate, Miroslava Radačovského (Nezaradení, ĽSNS). Ten sa najprv pýtal na brexit a dopad na malé podniky, na čo Dombrovskis odpovedal. V nadväznom vstupe sa Radačovský rozhovoril o leteckej spoločnosti airBaltic, ktorá bola v strate a teraz sa jej darí dobre.

„Hovorím to ani nie tak kvôli vám, ale kvôli tomu, že na tom projekte oddlženia sa podieľal rodák z môjho mesta, rodák z môjho meste, nechcem ho teda menovať, Martin Sedlacký, alebo ho pomenujem, Martin Sedlacký, a som na to ako Slovák hrdý. A kiežby by v tomto Parlamente bolo viac ľudí zo Slovenska, z východného Slovenska. Ďakujem.“ Keďže sa ešte nadychoval na otázku, ale bol už za časovým limitom, vstúpila do toho Nicholsonová s poznámkou: „Otázka je niečo s otáznikom na konci“ a slovo posunula ďalšiemu poslancovi.