Únia navrhuje reformu firemných daní, žiada väčšiu transparentnosť

Eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton. [TASR/AP/Virginia Mayo]

Minulý týždeň navrhla Komisia reformu zdaňovania veľkých firiem v EÚ. Proti daňovým únikom chce bojovať transparentnosťou a jednotnejšími pravidlami.

Navrhnutá reforma sa netýka výšky firemných daní, to je kompetencia patriaca štátom. Komisia chce ale zabrániť tomu, aby nadnárodné firmy využívali medzery v daňových zákonoch na vyhýbanie sa plateniu daní z príjmov. Chce tiež obmedziť škodlivú daňovú súťaž.

Prečo je to dôležité

Rozdielne daňové pravidlá v Európe veľkým spoločnostiam umožňujú, aby sa takmer úplne vyhli plateniu daní z príjmov. Komisia sa to snažila obmedziť použitím kompetencií v oblasti ochrany hospodárskej súťaže. Jej prehry v súdnych sporoch s firmou Amazon však ukazujú limity takéhoto prístupu.

Nie je to len európsky problém, o rovnakej téme sa rokuje na úrovni OECD. V júni by mala organizácia odsúhlasiť globálne pravidlá zdaňovania nadnárodných spoločností, ktorých súčasťou má byť aj minimálna efektívna daňová sadzba. Cieľom je tiež presadiť pravidlo, aby firmy zaplatili dane tam, kde predávajú svoje výrobky a služby spotrebiteľom, a nepresúvali zisky umelo do jurisdikcií s nízkymi sadzbami a výhodnými daňovými pravidlami.

Čo navrhuje Komisia

Jedným z nástrojov Rámca pre zdaňovanie príjmov má byť vyššia transparentnosť. Veľké spoločnosti podnikajúce v EÚ budú povinné zverejňovať efektívne daňové sadzby (teda sadzbu dane z príjmu, ktorú reálne zaplatili).

Komisia tiež plánuje vytvoriť jednotné pravidlá pre firemné dane, ktoré majú zabezpečiť spravodlivejšie prerozdelenie daňových príjmov medzi členskými krajinami. Inak povedané, majú firmám obmedziť možnosti umelo presúvať zisky do krajín, kde zaplatia nižšiu daň. Komisia tým zároveň stiahne starší návrh na zavedenie jednotného konsolidovaného daňového základu, ktorý nezískal dostatočnú podporu.

Čo sa bude diať

Akékoľvek rozhodnutie v daňovej oblasti podlieha jednomyseľnému súhlasu všetkých členských krajín. Na to narazili predchádzajúce snahy EÚ o spoluprácu pri efektívnejšom zdanení nadnárodných korporácií.

Aj v tomto prípade treba očakávať tvrdý politický boj. Odpor môže prísť najmä zo strany krajín, ktoré využívajú voľné daňové pravidlá na to, aby boli atraktívnym sídlom pre európske centrály nadnárodných firiem. V minulosti narážali takéto opatrenia napríklad na odpor Írska, Holandska, či Luxemburska.

Text je súčasťou prehľadu Týždeň v európskej ekonomike, ktorý EURACTIV Slovensko uverejňuje v spolupráci s Denníkom N.