Europoslanci chcú daniť digitálne spoločnosti na základe množstva získaných dát

Europoslanci chcú, aby smernica CCCTB riešila aj problém zdaňovania digitálnej ekonomiky. [PA-EFE/RITCHIE B. TONGO]

Europoslanci chcú do smernice o jednotnom konsolidovanom základe dane (CCCTB) zahrnúť aj otázku zdaňovania firiem poskytujúcich digitálne služby.

Povedzte nám, koľko dát ste v členských krajinách vyzbierali, my vám povieme, koľko zaplatíte na daniach. Takýmto spôsobom chcú europoslanci zdaňovať spoločnosti poskytujúce digitalizované služby.

Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové záležitosti (ECON) minulý týždeň prijal vlastný návrh pre takzvaný Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB). Zohľadňuje v ňom aj digitálnu ekonomiku.

Európska komisia sa o prijatie harmonizovaného daňového základu pokúšala už niekoľkokrát. Jej iniciatíva však vždy stroskotala na potrebe jednomyseľnej zhody členských štátov v daňových otázkach. Smernica sa nepáči hlavne menším členským štátom, predovšetkým však jurisdikciám s nízkym daňovým zaťažením. Posledný návrh Európska exekutíva predstavila v októbri roku 2016.

Brusel chce prostredníctvom smernice CCCTB nahradiť súčasných 27 rôznych kódexov dane z príjmu jednotným súborom pravidiel, ktorými si budú môcť firmy vypočítať svoje zdaniteľné zisky.

„Návrh CCTB by odstránil nesúlady vo výpočte dane medzi členskými štátmi, ktoré daňové subjekty využívajú na vyhýbanie sa plateniu daní,“ uviedol pre EURACTIV.sk český europoslanec Luděk Niedermayer, ktorý je členom ECONu.

Výška dane závislá od množstva dát

Návrh europoslancov sa podľa Niedermayera líši predovšetkým tým, že na rozdiel od Komisie „zohľadňuje vývoj v digitálnej ekonomike“. Členovia ECONu chcú začleniť otázku zdaňovania veľkých technologických spoločností do jedného legislatívneho balíčku s CCCTB.

„Nejde už len o digitálne firmy typu Facebook a Google, ale o všetky nadnárodné spoločnosti, ktoré digitalizujú svoje služby,“ dodal eurposlanec zvolený za stranu TOP09.

Europoslanci v návrhu tvrdia, že je nevyhnutné vytvoriť presné kritériá, ktoré určia, či je firma v niektorom členskom štáte „digitálne prítomná“. Online spoločnosti by podľa prijatého návrhu Výboru mali platiť dane na základe množstva dát zozbieraných v členských krajinách.

Slovensko už zdaňuje digitálne platformy, chystá sa na internetových gigantov aj kryptomeny

Digitálne platformy, ktoré na Slovensku ponúkajú svoje služby, sa od 1. januára musia kvôli odvodom registrovať aj u nás. Ministerstvo ale sľubuje aj kroky voči internetovým gigantom ako Google či Facebook a progresívnejšie sa obzerá aj po možnostiach zdaňovania kryptomien ako Bitcoin.

„Pozícia výboru k CCCTB zavádza definíciu tzv. digitálnej stálej prevádzky a upravuje formulu pre výpočet podielu pre konkrétny štát tak, aby zohľadnila využitie osobných dát pre komerčné účely a teda zdaniteľné zisky vytvorené v danom členskom štáte pri absencii kamennej prevádzky na jeho území,“ upresnil Niedermayer.

Írska nespokojnosť

Europoslanci sa vo svojom návrhu prikláňajú k tomu, aby sa smernica CCCTB vzťahovala na všetky firmy, ktorých svetový obrat presiahne 750 miliónov eur za rok, čo je aj požiadavka Komisie. Zároveň však odporúčajú, aby sa táto hranica po siedmych rokoch posunula na nulu. Tým by sa stala platnou pre všetky spoločnosti v EÚ, vrátane tých, ktoré pôsobia len v jednom členskom štáte.

Tento návrh sa stal terčom ostrej kritiky predovšetkým v Írsku. Írsko je práve jednou z krajín, ktoré v CCCTB vidí hrozbu pre svoju konkurencieschopnosť. Europoslanec Brian Hayes z Európskej ľudovej strany (EPP) to označil za neprijateľné.

„Pôvodným zámerom tohto spisu bolo zacieliť na nadnárodné spoločnosti. Návrh na začlenenie digitálnej dane do CCCTB je pre Írsko veľmi problematické, nakoľko do veľkej miery závisíme na daňových príjmov od digitálnych spoločností.“

V kritickom článku pre portál Euobserver spolu s dvomi ďalšími europoslancami, Holanďankou Esther De Lange a Švédom Gunnarom Hoekmarkom (obidvaja EPP) tvrdia, že zasiahne do daňovej suverenity členských krajín. Ďalši český europoslanec Petr Ježek to však odmieta a pripomína, že o akejkoľvek zmene musí rozhodnúť Rada EÚ, teda členské štáty.

„Návrh Európskeho parlamentu je motivovaný snahou maximálne zjednodušiť celý systém pre firmy a ďalšie subjekty, a teda nakoniec dôjsť k jednému systému pre všetkých,“ upresnil pre EURACTIV.sk Ježek, ktorý bol spravodajom pre CCTB za európsku frakciu ALDE.

Kritici návrhu z dielne výboru ECON tiež tvrdia, že je ušitý na mieru veľkým členským štátom, pričom negatívne dopady by znášali menšie členské krajiny.

Český europoslanec Luděk Niedermayer však upozorňuje, že analýza Komisie tieto obavy vyvracia.

„Podľa dopadovej štúdie Európskej komisie by CCCTB mal negatívny dopad len na Luxembursko a to v podobe poklesu daňových príjmov o jedno percento,“ pripomenul Niedermayer.  Dodal, že výbor ECON tiež odporúča vytvorenie kompenzačného mechanizmu, ktorý vyrovná dočasne straty členských štátov spojené s prechodom na režim jednotného konsolidovaného základu dane.

Návrh Komisie

Európska komisia plánuje svoj návrh „digitálnej daňovej legislatívy“ predstaviť už v marci. Podľa eurokomisára pre daňovú agendu Pierra Moscoviciho, by však išlo iba o krátkodobé riešenie, ktoré by malo zaistiť dodatočné daňové príjmy, pokým nebude prijatá smernica CCCTB.

Komisia chce pri zdaňovaní digitálnych firiem zohľadňovať ich celkové príjmy a nie zisky, ako je to bežné dnes. Vyplýva to z uniknutého dokumentu, ktorý v pondelok priniesla Agentúra Reuters.

Brusel sa v ňom prikláňa k plánu, ktorý minulý rok spolu predstavili ministri financií Francúzska, Talianska, Nemecka a Španielska. V ňom odporučili zriadenie novej „vyrovnávacej dane“, ktorá zvýši daňové príjmy z digitálnej ekonomiky na úroveň korporátnych daní v jednotlivých krajinách.

Krajiny EÚ sa nevedia dohodnúť, ako zdaniť internetových gigantov

Slovensko sa pridalo ku krajinám podporujúcim zavedenie „vyrovnávacej dane.“ Ministri financií niektorých členských štátov sú proti zdaňovaniu podľa obratu digitálnych spoločností.

Podporu pre spoločnú iniciatívu štyroch najväčších ekonomík EÚ minulý rok pre EURACTIV.sk potvrdilo aj slovenské ministerstvo financií.

Táto daň by sa počítala na základe „súhrnných hrubých príjmov“ firiem a mala by sa pohybovať v rozmedzí „jedného až piatich percent“.

Týkala by sa všetkých firiem, ktorých ročný svetový obrat prekročí hranicu 750 miliónov eur, pričom zároveň ich príjmy v EÚ musia prekročiť 10 miliónov eur. Takto nastavená legislatíva by sa tak dotýkala len obmedzeného množstva firiem pôsobiacich na území EÚ.

Zdaňovanie by sa uplatňovalo podľa toho, kde sa nachádzajú užívatelia služieb digitálnych firiem a nie podľa ich sídla ako je tomu dnes. Firmy ako Google, Facebook či Amazon ich majú v krajinách s nízkym daňovým zaťažením ako Írsko, Luxembursko, či Holandsko.

„S tým by boli spojené dodatočné požiadavky na informovanie, aby daňové úrady členských štátov mohli vypočítať, koľko daní majú zaplatiť v ich jurisdikciách,“ cituje dokument Komisie agentúra Reuters.