Európsky plán pre korporátnu daň uštedril ranu Írom

Zdroj: Flickr

Európska komisia dnes zverejnila spoločný systém výpočtu základu dane pre podniky v EÚ. O navrhovanom spoločnom konsolidovanom základe dane príjmom právnických osôb (CCCTB) sa uvažuje už niekoľko rokov.

Podľa odhadov by CCCTB mohol každoročne európskym podnikom ušetriť 700 miliónov eur na nákladoch na dodržiavanie právnych predpisov a 1,3 miliardy eur prostredníctvom konsolidácie.

CCCTB by okrem toho mal firmám zjednodušiť najmä cezhraničné aktivity. Zisk zarobený v niektorom z členských štátov by sa zdaňoval podľa sadzby korporátnej dane tej krajiny, kde ho skutočne firma vyprodukovala.

Exekutíva plán však zverejnila v čase, keď je írska nízka korporátna daň predmetom sporu, ako krajiny čerpajúce pomoc od EÚ prinútiť k tomu, aby zmenili svoje daňové systémy.

Komisia trvá na to, že nejde o harmonizáciu sadzieb korporátnej dane, schéma bude dobrovoľná a mala by najmä znížiť administratívnu záťaž pri cezhraničných podnikateľskej činnosti.

Írsky premiér Enda Kenny však nesúhlasí, rovnako ani Írska konfederácia podnikov a zamestnávateľov (IBEC). Novozvolený líder je proti návrhu, pretože z jeho pohľadu ide o nepriamu daňovú harmonizáciu.

Na mimoriadnom summite lídrov eurozóny koncom minulého týždňa došlo k roztržke medzi Kennym a Nicolasom Sarkozym. Francúzsky prezident Írov požiadal, aby zvýšili svoju 12,5-percentnú korporátnu sadzbu, ak chcú získať o percento nižší úrok záchrannej pôžičky.

Írsky líder však poukázal na to, že hoci má Francúzsko 34-percenntnú sadzbu, väčšina firiem platí len okolo 8 %, pre štedré úľavy a výnimky. Okrem toho Sarkozymu zopakoval, že keďže väčšinu výnimiek a úľav zrušili, efektívna daňová sadzba Írska je 11 %.

Ernest&Young však odhaduje, že CCCTB by pre väčšinu podnikov znamenal vyššiu efektívnu sadzbu korporátnej dane a 13-percentný nárast nákladov na dodržiavanie právnych predpisov.

„Podniky to nepodporia, ak to bude povinné,“ vyhlásil hlavný ekonóm konfederácie IBEC Fergal O’Brien. Kritizuje aj fakt, že pri kalkulácii v návrhu neboli zohľadnené aj nehmatateľné aktíva – akými sú intelektuálne vlastníctvo a cena značky, pretože írske technologické firmy profitujú najmä z nich. „Tento daňový model je ako z devätnásteho storočia, nie dvadsiateho prvého,“ uzavrel O’Brien.