Iniciatíva na podporu malých firiem po novom aj o harmonizácii daní

Zdroj: Flickr

Komisia v revízii uvádza 29 odporúčaní, ktoré majú zlepšiť zameranie vplyvu dvojročnej iniciatívy. Podľa komisára zodpovedného za podnikanie a priemysel Antonia Tajaniho je základom zjednodušovanie. „A to je niečo, čo malým a stredným podnikom nie je cudzie.“

Malé firmy tvrdo zasiahli dôsledky finančnej a hospodárskej krízy a ich obnova je pre európske hospodárstvo kľúčová. Zamestnávajú totiž viac a dve tretiny pracovnej sily a sú základným motorom rastu ekonomiky.

SBA je založený na desiatich princípoch, ide napríklad o zlepšenie prístupu k finančným prostriedkom alebo druhú šancu v prípade bankrotu. Revíziu znenia mali pôvodne zverejniť ešte v decembri, no text museli vplyvom pokračujúcich politických rokovaní a stanovísk prepracovať. To, čo z pôvodného návrhu zmizlo, bolo pritom rovnako zaujímavé ako to, čo tam ostalo.

Spomedzi všetkých opatrení Tajani vyzdvihol najmä skrátenie času a zníženie nákladov potrebných na založenie firmy a to maximálne na tri dni a najviac za sto eur. EÚ okrem toho posilní schému úverových garancií a bude sa snažiť o zlepšenie prístupu malých firiem k verejným zákazkám.

Podnikatelia chcú, aby sa konečne konalo

Predstavitelia združení, ktoré v Bruseli zastupujú záujmy malých a stredných podnikov sú sú s novými návrhmi Komisie spokojní, no zároveň upozornili na to, že slová nestoja nič. „Ide skutočne o pokrok, ale musia ho doplniť i vhodným zvýšením prostriedkov. Bez nich sú to len slová,“ vyhlásil Andrea Benassi, generálny tajomník Európskej asociácie remeselníkov a malých a stredných podnikov (UEAPME).

Podľa Benassiho EÚ síce do programov na podporu malých a stredných podnikov naliala 500 miliónov eur, ale otázne je, či prostriedky v týchto firmách aj nakoniec skončili. Zároveň dodal, že dopyt rastie a EÚ by mala v budúcom programovacom období zdvojnásobiť rozpočet na podporu tohto sektora.  

Európska aliancia malých podnikov (ESBA) ocenila, že Komisia kladie dôraz na vyhodnocovanie vplyvu schvaľovanej legislatívy na malé a stredné podniky. Zástupca ESBA Patrick Gibbels zároveň upozornil, že ak exekutíva nebude svoje sľuby plniť, budú jej ich pripomínať.

Spoločný základ dane a DPH

Komisia však zaradila aj kontroverzný návrh. Ide o plánované predloženie legislatívy o zavedení spoločného základu dane z príjmov právnických osôb a novú stratégiu v oblasti DPH. Svoj postup exekutíva bráni tým, že sa tak odstránia prekážky, ktoré podniky odrádzajú od aktivít v iných členských štátoch.

S návrhom harmonizácie daňového základu prišli Nemci a Francúzi v rámci Paktu konkurencieschopnosti. Viacero krajín sa však vzoprelo. Hoci zatiaľ nebolo špecifikované, ako by to malo vyzerať, proti je napríklad Írsko, Česko, Bulharsko či Slovensko.

Slovenský minister financií Ivan Mikloš na včerajšej tlačovej konferencii uviedol, že vláda pakt v zásade podporuje, s výnimkou spomínaného zjednotenia základu dane zo zisku firiem. „Na jednej strane chápeme racionálnosť tohto opatrenia z hľadiska sprehľadnenia daňových systémov, obávame sa však, že nie je reálne dosiahnuť dohodu tak, aby sme nemuseli zhoršovať slovenský daňový systém,“ vysvetli minister. Zároveň dodal, že konkurencia v oblasti priamych daní, narozdiel od nepriamych, nie je na škodu.

Britský konzervatívny europoslanec Malcolm Harbour, ktorý je na čele výboru pre vnútorný trh sa tiež obáva, že pôjde len o predstupeň harmonizácie daňových sadzieb. Toto opatrenie označil za prvý klinec do rakvy daňovej konkurencie.

Komisia do návrhu pôvodne zaradila aj posilnenie roly tzv. vyslanca malých a stredných podnikov (ide o úradníka Komisie, ktorý pôsobí ako prostredník medzi exekutívou a malými podnikmi) pri vyhodnocovaní vplyvov legislatívy na drobné firmy alebo odporúčanie, aby od roku 2013 museli byť dlhy zbankrotovaných firiem vyrovnané v priebehu troch rokov. Do znenia, ktoré zverejnili včera, sa nedostali.

Dokument však obsahuje aj novinky. Komisia chce napríklad do konca roku 2011 prijať iniciatívu zameranú na sociálne podniky – teda firmy, ktorých zámerom nie je zisk, ale plnenie určitých sociálnych alebo environmentálnych cieľov. Vzniknúť by mal i nástroj na poskytovanie informácií o zmluvnom práve v členských krajinách pre firmy, ktoré chcú začať operovať v zahraničí. Novinkou by malo byť aj zavedenie jednotnej procedúry pre vymáhanie cezhraničných dlhov.

„Komisia už toho urobila veľa, ale ak sa chceme z tejto krízy dostať, musí toho urobiť ešte viac,“ uzavrel komisár Tajani.


Chcete podnikať v EÚ? Praktické informácie a odkazy na relevantné zdroje nájdete na EU4YOU.sk