Regulácia tabakových výrobkov hľadá svoj smer

foto: EÚ sa snaží obmedziť fajčenie

Posilnená ochrana nefajčiarov od budúceho roka

Ministerstvo zdravotníctva SR pracuje na novele zákona o ochrane nefajčiarov, ktorá by mala vstúpiť do platnosti v roku 2012. V nej sa podľa hlavného hygienika z Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ) Gabriela Šimka počíta so zákazom fajčenia v obchodných centrách, ak nie sú priestory stavebne oddelené, zákazom fajčenia v školských areáloch, na športoviskách, zákazom predaja tabakových výrobkov pri pokladniach, čo má smerovať k zníženiu ponuky cez zníženie počtu predajných miest a skvalitnením kontroly veku pri predaji. Ráta sa aj so sprísnením finančných postihov podnikateľom za nedodržiavanie zákona.

Je dôležité pomôcť ľuďom zbaviť sa závislosti

Na Slovensku je podľa Róberta Ochabu, vedúceho odboru podpory zdravia z ÚVZ od tabaku závislých 800 tisíc ľudí, pričom 9 z 10 fajčiarov chce prestať fajčiť. Pri regulácii tabaku a ochrane nefajčiarov je podľa Ochabu kľúčová legislatíva. Účinnými sú do istej miery tiež zvyšovanie daní, šírenie informácií o škodlivosti a o tom čo tabak obsahuje a v neposlednom rade dostupnosť zdravotníckej pomoci pri snahách o odvyknutí od fajčenia. Na Slovensku okrem legislatívy máme Národný program kontroly tabaku, pripravuje sa Akčný plán na roky 2012-2014, informoval Ochaba.

Potrebujeme legislatívu, ktorá bude mať všeobecnú podporu

Ivan Bielik z katedry behaviorálneho zdravia Slovenskej zdravotníckej univerzity, ktorý predsedá Dočasnej skupine k revízii smernice 37/2001/ES sa domnieva, že mediálna atmosféra sa od roku 1997 stala voči fajčiarom až militantnou, pretože sa „cez titulky o tom ktorý minister bojuje proti fajčiarom a čo im zakáže“, vyrábali z tejto skupiny ľudí nepriatelia. Ide podľa neho o nebezpečné zjednodušovanie problému, ktoré neprispieva k jeho riešeniu.

„Cigarety sa stali dennou súčasťou života istej časti obyvateľstva, ľudia v stresových situáciách, v ťažkých životných, pracovných či sociálnych podmienkach, tvorivo pracujúci ľudia siahajú po cigarete ako po záchrannej slamke vediac že je to len barlička“, hovorí Bielik.

V 70. rokoch psychológ Richard Ecans podľa Bielika zistil, že hlavnými dôvodmi, prečo ľudia začínajú fajčiť sú dôvody sociálne, napríklad tlak rovesníkov, fajčenie rodičov, nuda, bezperspektívnosť a pod. Stálo by preto podľa neho za úvahu, aby percento z o spotrebných daní z tabakových výrobkov išlo napríklad na podporu športových možností pre mladých ľudí.

„Cesta zákazov nie je vždy tou najsprávnejšou, v poriadku sú podľa neho zákazy fajčenia v na školách, verejných budovách, no menej zmysluplná sa mu zdá úprava škatuliek cigariet. „Vie napríklad mladý človek prečo fajčenie spôsobuje impotenciu? Ak sa úspešne konfrontuje s realitou ako môže veriť ďalším varovaniam?“

Cieľom pracovnej skupiny, ktorej predsedá je podľa neho vytvoriť dobrú legislatívu, ktorá sa nebude obchádzať, ktorá nebude diskriminovať a ktorá by si získala všeobecnú podporu.

Nech o dileme fajčiť-nefajčiť rozhodne vlastnícke právo

Analytik think-tanku INESS, Radovan Ďurana spochybnil na základe údajov z ČR, že z  ekonomického pohľadu produkujú fačiari pre verejné financie stratu, hoci si nemyslí, že by to mal byť argument v diskusii. Zvýšenie daní podľa neho vedie k relatívne malú poklesu prevalencie fajčenia, pričom si ale vie predstaviť, aby časť z tabakovej dane išla do zdravotníctva. „Tiež ak by sme sa na to chceli pozerať z pohľadu straty HDP, Tutková (aktivistka proti interrupciám) by vyhrala svoj case“, hovorí Ďurana.  

Ďurana je za obmedzovanie fajčenia, ktoré nezasahuje do priameho rozhodovania ľudí, napríklad prevenciou. Ministerstvu zdravotníctva vyčíta, že vo svojich podkladoch k novele nemá zmeraný prínos vyšších pokút, ktoré chce uvaliť na podnikateľov. „To, že to chce EÚ nie je dostatočný argument“, hovorí.  

Obmedzovanie fajčenia v podnikoch považuje Ďurana za zásah do vlastníckych práv majiteľov zariadení. Spoločenský tlak považuje za lepší nástroj, pričom tvrdí, že väčšina fajčiarov prestane fajčiť bez externej pomoci. Analytik tvrdí, že a sa odstráni značka, následne sa konkurencia a kvalita, prídu produkty pochybnej kvality. Nechápe, prečo je v EÚ zakázaný žuvací tabak, keď má podľa všetkého menšiu zdravotnú škodlivosť a pre niektoré skupiny môže byť náhradou za cigarety.

Osvetové kampane nerešpektujú to ako sa človek rozhoduje

Detský psychológ Štefan Matula z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie tvrdí, že je potrebné úvahy aj kultúrne a sociálne determinanty rozhodovania. Mnohé školské, či zdravotnícke osvetové stratégie proti fajčeniu nerešpektujú hierarchiu biologickej, sociálnej a psychologickej regulácie. Narušené konanie je vyvolané v jedným z týchto faktorov, otázne je v akom pomere. Napríklad človek, ktorý vyrastal v rodine alkoholikov môže svojimi psychologickými mechanizmami vykompenzovať túto skutočnosť, hovorí psychológ. Ak má ale človek nevyvinuté vlastné psychologické mechanizmy a poruchu správania, nepomôže mu, ak žije v usporiadanej rodine.

Deti do 3 až 4 rokov nie sú schopné odlišovať realitu a reklamu, ani po vysvetlení. Osemročné deti sa už v reklame orientujú a vedia ju hodnotiť, napríklad či je zaujímavá alebo nezaujímavá. Približne od 10 roka sa z nich stávajú spotrebitelia a začína sa vývoj povedomia značiek. Veľkú úlohu pri definovaní toho, čo deti chcú, majú rovesníci a prípadný pocit menejcennosti. „Skupina mládeže vo veku 14-19 rokov býva označovaná ako reklamní narkomani, pretože absorbuje aj časť reklamy určenej dospelému jedincovi“, hovorí Matula.

Z prieskumov podľa psychológa vyplýva že chlapci sú významne vyššie v štatistikách vo výskyte fajčenia, aj občasného, a majú väčšiu pravdepodobnosť, že z nich budú fajčiari aj v dospelosti.  

Vedia všetci, že na veku záleží?

O projekte na zamedzenie dostupnosti tabakových výrobkov pre neplnoletých rozprávala Bohumila Tauchmannová zo Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR. V rámci projektu „Na veku záleží“ školia predajcov tabakových výrobkov o tom, ako dôsledne dodržiavať Zákon o ochrane nefajčiarov. Podľa Tauchmannovej bolo od roku  2007 vyškolených 20 tisíc predajcov. V minulom roku sa pridala celonárodná bilboardová, cityboardová a plagátová kampaň, ktorá zacielila na širšiu verejnosť. Funguje aj web navekuzalezi.sk.

Nedegradujme spotrebiteľa

Do 70. rokov 20. storočia vládli vo svete zlaté časy reklamy na cigarety, hovorí Maroš Kemény, Strategy Director z agentúry Creative Department. „Využívali sa ňu deti, Santa Clausovia, lekári, či športovci. 90. roky sú už začiatkom konca reklamy na cigarety, objavujú sa prvé zdravotné varovania, s cigaretou vidno menej celebrít, menej sa fajčí vo filmoch. Stále ale chodíme na Mars Super Ligu, West Extra Ligu a podobne“. Definitívne pochovala reklamu na cigarety EÚ, povolená je dnes len v obmedzenej miere na miestach predaja.

Notoricky známy kovboj „Marlboro man“, približuje Kemény, bol najdlhšie používaným reklamným konceptom v dejinách reklamy – od roku 1954 celých 45 rokov. Kontroverznou bola už napríklad ťava Joe Camel v reklame tejto značky. Silným vizuálom bola značka cigariet Silk Cut, ktorá v reklamách používala nožnice prestrihávajúce fialový hodváb. Keď sa z reklamy muselo odstrániť logo, stále si podľa Keményho väčšina spotrebiteľov vedela tento vizuál spojiť so značkou.

Tradičné bolo dlho spojenie značky Marlboro s Formulou 1. „Keď už Ferrari nemôže mať takýto monopost, bude formula na cigaretách, čo žiadny zákon zatiaľ nezakazuje.“ Regulácia prinútila tabakové spoločnosti vrhnúť sa na tzv. nepriamu reklamu – módne značky, voňavky a pod.

V návrhu Európskej komisie sa uvažuje o tom, aby boli škatuľky cigariet generické, to znamená len bielej alebo hnedej farby, bez grafických prvkov, zákaz používania všetkých ochranných známok s výnimkou slovných v predpísanej veľkosti, type písma a farbe). Kemény si myslí, že ide o posledný marketingový nástroj tabakového priemyslu a zavedenie generických obalov sa rovnalo „zabitiu a vyvlastneniu značky“. Cituje pri tom jedného z „otcov reklamy“ Davida Ogilvyho: „Značka je to čo vám ostane, keď vám zhorí firma.“ Reklama na cigarety má podľa Keményho nepatrný vplyvy na to, či človek začne fajčiť, má skôr význam pri prerozdelení podielu na trhu. Regulácia značiek podľa neho degraduje spotrebiteľa pretože ho to dostáva do pozície človeka, ktorý nevie, čo je pre neho dobré a čo nie. Znamená to tiež, že sa spotrebiteľovi berú informácie. Zdôrazňuje potrebu komunikovať zodpovedne, napríklad cez projekt Na veku záleží.

Pozície

V panelovej diskusii sa Eva Szabóvá, generálna riaditeľa sekcie obchodu a ochrany spotrebiteľa na Ministerstve hospodárstva vyjadrila, že „regulácia je potrebná v rozumnej miere“ a orientovať sa treba na výchovno-vzdelávací proces. Jej kolega, riaditeľ odboru ochrany spotrebiteľa vnútorného trhu MH SRImrich Csiba je niekedy regulácia z EÚ „tlačená ad absurdum“ a nie vždy je isté, či zníži počet fajčiarov. Chýba mu predovšetkým široká diskusia o podobe regulácie.

Darina Kyliánová z Úradu priemyselného vlastníctva SR  tvrdí, že zavedenie generických škatuliek cigariet zasahuje do vlastníckych práv, ktoré firmy „nadobudli v dobrej viere a v súlade s platnou legislatívou“ chránenou medzinárodnými dohovormi. Napríklad len ochranná známka Marlboro má hodnotu 19,961 milióna amerických dolárov.

Šéfka kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku Darina Sedláková poznamenala, že fórum má skôr ekonomicko-hospodársky ako zdravotnícky charakter. Vhodnejšie ako regulácia je podľa nej používanie pojmu kontrola tabaku, pod čím sa chápe znižovanie dopytu a ponuky spolu s investíciami do prevencie. Súčasťou toho je aj zvyšovanie cien, zákaz reklamy a obmedzovanie predaja. Pokiaľ ide o dopyt a ponuku si SR podľa Sedlákovej počína relatívne dobre, „pokrivkáva ale prevencia“, kde vidí väčší priestor hlavne pre Úrad verejného zdravotníctva. Úrad je podľa nej finančne poddimenzovaný, pomôcť by aj podľa riaditeľky kancelárie WHO na Slovensku mohlo vyčlenenie časti vyzbieranej spotrebnej dane na  tieto účely. Prioritou má zostať ochrana nefajčiarov, myslí si.