Komisia chce financovať rozpočet EÚ aj z firemných daní

euro mince [TASR/AP]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Ambície vs. zdroje: Viacročný rozpočet EÚ 2021-2027

Európska komisia navrhla modernizáciu financovania európskeho rozpočtu. Jeho príjmy majú posilniť tri nové zdroje: podiel na predaji emisných povoleniek, podiel na firemnej dani, a poplatok za nerecyklované plastové obaly.

V súčasnosti financujú takmer tri štvrtiny európskeho rozpočtu príspevky členských krajín. Zvyšok pochádza z tzv. tradičných vlastných zdrojov (16 percent, ide najmä colné poplatky) a z podielu na vybranej dani z pridanej hodnoty (12 percent).

Pri vyjednávaní budúceho finančného rámca na roky 2021-27 čelí EÚ dileme: odchádza Spojené kráľovstvo, čo spôsobí výpadok prímov asi 15 miliárd eur ročne, zároveň však pribúdajú nové priority a úlohy Únie.

Európska komisia predstavila návrh nového dlhodobého rozpočtu: Viac peňazí pre menšiu EÚ

ŠPECIÁL / Európska komisia navrhuje okresať rozpočty pre politiku súdržnosti ako aj spoločnú poľnohospodársku politiku. Brusel tiež chce zmraziť čerpanie eurofondov krajinám, ktoré nedodržujú zásady právneho štátu. 

Komisia navrhuje modernizáciu existujúcich zdrojov, a vznik nových zdrojov európskeho rozpočtu:

  • Zachovanie príspevkov členských krajín ako vyrovnávacieho zdroja, výška bude určovaná podľa hrubého domáceho príjmu, ich celkový podiel na financovaní rozpočtu má klesnúť na 57 percent (v 2027),
  • Príjmy z colných poplatkov by mali ďalej slúžiť na financovanie európskeho rozpočtu, pričom členské krajiny by si nechávali 10 percent z nich na pokrytie nákladov výberu (namiesto súčasných 20 percent),
  • Podiel na vybratej dani z pridanej hodnoty, s použitím zjednodušeného výpočtu.

Európska komisia navrhla tri nové vlastná zdroje:

  • Trojpercentný podiel na dani vybratej na základe spoločného konsolidovaného základu firemných daní,
  • Dvadsaťpercentný podiel na príjmoch z aukcií emisných povoleniek,
  • Národné príspevky vypočítané podľa množstva nerecyklovaného odpadu z plastových obalov (0,8 eura za kilogram).

Podľa návrhu Komisie by tieto nové zdroje mohli priniesť priemerne 22 miliárd eur ročne, čo je 12 percent z celkových príjmov. Rozpočet EÚ by tak bol menej závislý od príspevkov členských krajín.

Prečo nové zdroje?

Bezprostrednou príčinou navrhnutia nových zdrojov je odchod Spojeného kráľovstva, ktoré bolo dôležitým financovateľom európskeho rozpočtu.

O potrebe nových vlastných zdrojov sa však hovorí už dlho. Mali napríklad zabezpečiť, aby financovanie spoločných priorít nebolo do takej miery závislé od vyjednávania členských krajín, ktoré sa často premieňa na hádku medzi „čistými platcami“ a „čistými príjemcami“ európskych peňazí.

Diskutovalo sa o zavedení „európskej dane“, ktorá by súvisela s prínosmi európskej integrácie: dane z finančných transakcií, digitálnej, či environmentálnej dane.

Tri nové zdroje to čiastočne spĺňajú. Podľa Komisie, veľké spoločnosti benefitujú z existencie jednotného trhu, a zavedenie príspevku založeného na spoločnom konsolidovanom základe firemných daní by posilnilo prepojenie medzi prínosmi jednotného trhu, a financovaním Únie.

Podobné je to aj u príjmov z emisných povoleniek. Členské krajiny ich majú aj vďaka existencii jednotnej európskej politiky.

Iným prípadom je poplatok z nerecyklovaného odpadu z plastových obalov. Zvyšovanie miery recyklácie je jedným zo základných cieľov odpadovej politiky, a odpad z plastov je globálnym problémom. Poplatok tak môže byť pre členské krajiny motiváciou obmedzovať a recyklovať tento druh odpadu.

Ochrana finančných záujmov

Obchodovanie s emisnými povolenkami a firemné dane, vyberané na základe spoločného konsolidovaného daňového základu, by sa mohli stať zdrojmi financovania európskeho rozpočtu.

Mohlo by tak pre nich platiť to isté, ako pre daň z pridanej hodnoty: boli by súčasťou finančných záujmov európskej únie. V tom prípade by prípadné podvody v týchto oblastiach spadali pod kompetenciu Úradu európskeho prokurátora.

Podľa správy agentúry Interpol z roku 2013 sú podvody v oblasti obchodovania s emisiami časté. Zapojenie európskeho úradu by mohol pomôcť vyšetriť a stíhať minimálne prípady s cezhraničným aspektom.

Ako bude fungovať Európsky prokurátor (INFOGRAFIKA)

Úrad európskeho prokurátora má začať fungovať približne v polovici budúceho roka, Slovensko bude jeho súčasťou. Prinášame prehľad jeho kompetenciami a vnútornou štruktúrou.

Sme otvorení diskusii

Pri predchádzajúcom vyjednávaní viacročnej finančnej perspektívy, pred rokom 2014, bolo Slovensko proti zavádzaniu „európskych daní“. Dnes je reakcia opatrnejšia.

Podľa Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, „SR je otvorená diskusii o možnosti zavedenia nových vlastných zdrojov rozpočtu EÚ. Návrhy Európskej komisie však bude potrebné najskôr podrobnejšie vyhodnotiť a prediskutovať na expertnej úrovni.“

Väčšina slovenských poslancov EP návrh opatrne prijíma.

Podľa Moniky Beňovej (SMER-SD, S&D) ide o snahu zmodernizovať a zjednodušiť súčasný systém financovania. „Zdroje rozpočtu by sa mali rozložiť spôsobom, aby napomáhali k rýchlejšiemu napĺňaniu existujúcich cieľov napríklad v environmentálnej oblasti. Tu treba pripomenúť, že tieto nové vlastné zdroje majú predstavovať len niečo viac ako desatinu (cca 12 %) z celkového rozpočtu.“

Miroslav Mikolášik (KDH, EPP) nesúhlasí so niektorými aspektami návrhu. „Napríklad penalizovanie niektorých členských štátov za to, že nie sú vzhľadom na svoje objektívne možnosti schopné dosiahnuť príliš ambiciózne ciele v krátkom čase sa mi nejaví ako správne riešenie získavania dodatočných príjmov do rozpočtu.“

Ivan Štefanec (KDH, EPP) podporuje myšlienku, aby financovanie EÚ nebolo tak závislé od členských krajín. „Európsky rozpočet musí byť menej závislý od príspevkov členských štátov, ktoré často meškajú. Riešenia sú rôzne, vrátane zavedenia rozpočtovo neutrálnej uhlíkovej dane, na ktorom som spolupracoval s poprednými slovenskými expertmi. Je pozitívne, že sa Európska komisia snaží o také formy príjmu, ktoré budú mať sekundárny pozitívny efekt na životné prostredie.“

Anna Záborská (KDH, EPP): „Nové vlastné zdroje by mali umožniť, aby zvýšené výdavky nemuseli automaticky znamenať aj vyššie príspevky členských štátov do spoločného rozpočtu. Osobne by som však bola opatrná, pretože viac vlastných zdrojov znamená aj väčšiu nezávislosť od členských štátov. O tom by sme mali otvorene hovoriť.“

Podľa Richarda Sulíka (SaS, CER) je skôr, ako žiadať nové zdroje, potrebné upratať výdavky rozpočtu. „Žiadna verejná správa, vrátane tej európskej, by nemala zavádzať alebo zvyšovať akúkoľvek daň, ak si najskôr neupratala neporiadok na výdavkovej strane. Toto bohužiaľ potvrdzujú aj dotačné škandály na Slovensku, ktoré po rokoch konečne začal vyšetrovať aj OLAF.“

Ďalšie kroky

Návrh nových vlastných zdrojov je súčasťou balíka dohody o budúcom finančnom rámci EÚ. Podlieha teda schváleniu Európskym parlamentom, a jednomyseľnému súhlasu členských krajín.

Dá sa predpokladať, že diskusie sa budú viesť najmä o otázkach celkovej výšky rozpočtu, škrtoch v oblasti podpory poľnohospodárom, či financovaní regionálnej súdržnosti, prípadne mechanizmu, ktorý podmieni čerpanie európskych prostriedkov funkčným právnym štátom.

Členské krajiny však budú určite prepočítavať aj možné náklady, ktoré by im prinieslo zavedenie nových zdrojov. Platiť však bude, že pri dodržaní celkového stropu výdavkov, čím viac bude EÚ financovať aktivity z nových vlastných zdrojov, tým nižšie budú musieť byť príspevky členských krajín, vypočítané na základe hrubého domáceho príjmu.

Samostatnou kapitolou je podiel z dane vybranej na základe spoločného konsolidovaného základu firemnej dane (CCCTB) – Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb.

O vytvorení nástroja, vďaka ktorému by sa na veľké firmy pôsobiace vo viacerých krajinách únie vzťahovali v každom ich pôsobisku jednotného pravidlá výpočtu zdaniteľného základu, už EÚ rokuje dlhšie.

Komisia navrhla CCCTB v roku 2011, členské krajiny však boli proti. S novým návrhom prišla v októbri 2016.