Ktoré krajiny umožňujú pranie peňazí? Komisia sa nevie dohodnúť s členskými štátmi

Eurokomisárka pre spravodlivosť, ochranu spotrebiteľov a otázky rovnosti pohlaví Věra Jourová. [EPA-EFE/Stephanie Lecocq]

Z tvorby čierneho zoznamu krajín, ktoré sa podieľajú na praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu sa v EÚ stala citlivá téma. Členským štátom, ktoré návrh Komisie odmietajú, chce komisárka Jourová pripomenúť ich silné vyhlásenia po teroristických útokoch a daňových škandáloch.

Členské štáty EÚ vo štvrtok (8. marca) odmietli zoznam krajín umožňujúcich pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu, ktorý vypracovala Európska komisia.

Rozhodnutie prišlo po kritike Spojených štátov a silnom lobingu Saudskej Arábie za jej odstránenie z navrhovaného súpisu krajín.

Nový návrh zoznamu po eurovoľbách

Rada EÚ, v ktorej sú zastúpení ministri vnútra a spravodlivosti, o zamietnutí bruselského návrhu rozhodla jednomyseľne. Vo vyhlásení rozhodnutie odôvodňuje tým, že „nebol vypracovaný transparentným a odolným postupom, ktorým by sa dotknuté krajiny aktívne nabádali, aby prijali rozhodné kroky, a zároveň by sa dodržalo ich právo na vypočutie“.

Komisia teraz musí vypracovať nový návrh listiny vysokorizikových krajín, ktorý zohľadní obavy a pripomienky Rady EÚ.

Čierny zoznam obsahoval 23 krajín a teritórií z celého sveta. Na pôvodný 16-členný zoznam Komisia pridala krajiny ako Saudská Arábia, Líbya, Panama a štyri teritóriá Spojených štátov – Americké Panenské ostrovy. Americká Samoa, Portoriko a Guam.

Súpis krajín vznikol na základe 54 rizikových jurisdikcií, na ktoré si Komisia bližšie posvietila po porade s dvadsaťosmičkou členských štátov. Na širšom zozname figurovalo aj Rusko a Spojené štáty.

Brusel bol tak v hodnotení rizikovosti krajín prísnejší ako Finančná akčná skupina (Financial Action Task Force, FATF). Medzivládna organizácia vytvorená na podporu stratégie a kooperácie medzi členskými krajinami v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu teroristov za rovnakým účelom spísala len 12 krajín.

Členským krajinám budeme pripomínať veľké vyhlásenia

Tvorbu čiernej listiny mala na starosti česká eurokomisárka Věra Jourová. Členka Komisie, ktorá má vo svojom portfóliu aj oblasť spravodlivosti, neskrývala po hlasovaní ministrov svoje sklamanie. „Dúfam, že nevyzerám ako niekto, kto sa vzdáva. Pretože sa zatiaľ v žiadnom prípade vzdať nemienim,“ uviedla Jourová.

Jourová chce ďalej pracovať na silnom zozname, ktorý považuje „za veľmi dôležitý nástroj“ v boji proti praniu špinavých peňazí. O jeho význame chce znova presviedčať Európsky parlament aj členské krajiny.

„Budem im pripomínať množstvo vyhlásení, ktoré sme spoločne spravili po každom jednom škandále. Po Panama Papers a po všetkých teroristických útokoch sme mali plno veľkých slov o tom, ako musíme vystupňovať náš boj proti týmto veciam.“

Ku kritike krajín ohľadom nepriehľadnosti v procese vzniku zoznamu uviedla, že sa bude ich zástupcov pýtať, čo „konkrétne sa im na ňom nepáčilo, keďže sme s nimi konzultovali našu metodológiu.“

Nový zoznam by podľa jej slov mal byť hotový až po voľbách do Európskeho parlamentu, no ešte počas výkonu mandátu súčasnej Komisie. Dovtedy bude platný súčasný 16-členný zoznam vysokorizikových krajín.

O návrhu Komisie budú rokovať aj europoslanci na utorkovej plenárnej schôdzi. Výbory Parlamentu, ktoré majú túto tému na starosti, mu už vyjadrili podporu. „Rozhodnutie (odmietnuť návrh Komisie) je darčekom pre finančných zločincov. Pranie špinavých peňazí je bezpečnostnou hrozbou pre Európu,“ cituje nemeckého europoslanca Svena Giegolda (Skupina zelených/Európska slobodná aliancia) bruselský portál EURACTIV.com.

Washingnton: Je to pochybný výber

Vytvorenie čiernej listiny je súčasťou dlhodobej snahy Bruselu zamedziť praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v EÚ. Tá sa vystupňovala po zverejnení uniknutých tajných dokumentov o finančných podvodoch (Panama Papers, Paradise Papers) a teroristických útokoch vo viacerých európskych mestách.

Zo zaradenia na zoznam krajinám automaticky nevyplývajú žiadne sankcie. Komisia chce týmto krokom zlepšiť vlastný dohľad nad podozrivými finančnými tokmi. Európske banky budú povinné podrobnejšie kontrolovať finančné operácie zákazníkov a finančných inštitúcii zo zaradených rizikových krajín. V prípade akýchkoľvek pochybných prevodov budú musieť informovať zodpovedné štátne orgány.

Množstvo veľkých európskych bánk dnes s krajinami zo zoznamu aktívne obchoduje, kvôli čomu sa z neho v EÚ stala veľmi citlivá téma. Po jeho zverejnení sa nespokojné hlasy neozývali len z krajín zo zoznamu ale napríklad aj z Bieleho domu.

Washington podobne ako Rada EÚ odmieta netransparentný spôsob výberu rizikových krajín. Podľa amerického ministerstva financií Komisia nevie vierohodne svoje rozhodnutie obhájiť a dotknutým štátom navyše nedala možnosť na vlastnú obhajobu.

„Ministerstvo financií USA má vážne pochybnosti o opodstatnenosti tohto zoznamu a pochybnom procese, na základe ktorého vznikol,“ odkázal Washington do Bruselu v oficiálnom vyhlásení, pričom kritizoval hlavne zaradenie štyroch nezačlenených území, ktoré sú čiastočne pod jurisdikciou USA.

Lobing saudskej Arábie

Keď sa navrhovaná čierna listina dostala na stôl Rady EÚ, viaceré európske médiá informovali  o silnom lobignu Saudskej Arábie za jej vyradenie zo zoznamu počas počas februárového summitu EÚ a Ligy arabských štátov.

Svoje výhrady európskym lídrom v liste tlmočil aj saudský kráľ Salmán bin Abd al-Azíz. Zaradenie krajiny poškodí podľa neho jej reputáciu vo svete a naštrbí vzájomné obchodné vzťahy s európskou dvadsaťosmičkou.

Skupina 29 europoslancov liste adresovanom Komisii ale tvrdí, že lobovanie prebieha aj mimo dohľadu verejnosti na chodbách európskych inštitúcii. V dokumente „dôrazne odmietajú“ politické zásahy do skladby zoznamu zo strany tretích krajín, pričom ich „znepokojuje“, že im pomocnú ruku podávajú aj členské krajin EÚ. V liste otvorene ukazujú prstom na Veľkú Britániu.

„Ak bude finálna podoba zoznamu predmetom politického lobingu zo strany členských štátov v závislosti na ich bilaterálnych vzťahoch s dotknutými štátmi, bude silno podkopaná dôveryhodnosť EÚ,“ vyjadrili svoje znepokojenie europoslanci.

Londýn obvinenia európskych zákonodarcov vyvracia s tvrdením, že patrí medzi svetových lídrov v boji terorizmu a praniu špinavých peňazí.