Maďari majú žiť zdravšie, vláda zavádza „daň z hamburgerov“

Daň už dostala viacero prezývok – daň z hamburgerov, daň z hranolčekov či tučná daň. Podľa plánu sa zo všetkých potravín s vysokým obsahom soli, cukru a tuku bude odvádzať desaťforintový poplatok (3,7 eurocentov) a zároveň stúpne daň z likérov a osviežujúcich nápojov o 10 %.

Vláda očakáva, že takáto daň vynesie 30 miliárd forintov (111 miliónov eur) a prostriedky pôdu na financovanie zdravotníctva, ktoré má v súčasnosti deficit na úrovni 100 miliárd forintov (371 miliónov eur). Maďarsko patrí medzi najzadlženejšie krajiny vo východnej Európe a v súčasnosti čerpá medzinárodnú pomoc.

Parlament sa návrhom bude zaoberať počas leta a jeho autor Gabor Csiba (Fidesz) tvrdí, že s jeho schválením by nemali byť problémy. Fidesz má v parlamente absolútnu väčšinu a preto sa mu často darí presadiť kontroverzné zákony, o ktorých sa potom diskutuje aj na európskej úrovni. Ide napríklad o mediálny zákon či novú ústavu.

Je teda veľmi pravdepodobné, že zákon schvália a Maďarsko sa stane prvou krajinou na svete s takouto legislatívou. Akurát v americkom štáte Washington z každej fľaše sódy odvádzajú 2 americké centy.

Aj Rumunsko pripravovalo podobnú ambicióznu daňovú schému ako Maďarsko, ktorá by mu ročne vynášala 700 miliónov eur, no nakoniec jej implementáciu odročilo vzhľadom na to, že by to nebolo celkom vhodné v čase, keď ceny potravín dramaticky stúpajú. Priemerná rumunská rodina minie takmer 40 % príjmu domácnosti na potraviny.

Skupina FoodDrinkEurope, ktorá zastupuje európsky potravinársky sektor tvrdí, že daň je diskriminačná vzhľadom na to, že sa zameriava na špecifické druhy potravín a nápojov a zasiahne najmä skupiny s nízkym príjmom.

Podľa FoodDrinkEurope je náročné takéto dane vyberať, škodia ekonomike a nie sú dôkazy o tom, že by viedli k zmene stravovacích návykov. Miera obezity v Dánsku stále stúpa aj napriek tomu, že od roku 1992 majú daň zo sladkostí.