Oxfam: 26 najbohatších ľudí sveta vlastní toľko, čo polovica populácie

Ilustračný obrázok. [https://pixabay.com/en/homeless-man-beggars-homeless-2653445/]

Kým majetok svetových miliardárov každých 24 hodín narastie o 2,5 miliardy dolárov, najchudobnejšia polovica sveta je každým dňom chudobnejšia o 500 miliónov dolárov.

Jedno percento najbohatších ľudí sveta si pripísalo 45 percent bohatstva vytvoreného v roku 2018. Oproti predošlému roku je to nárast o 42,3 percenta, uvádza sa správe Verejné blaho alebo súkromné bohatstvo od medzinárodnej neziskovej organizácie Oxfam International .

Toľko peňazí, ako 3,8 miliardy najchudobnejších ľudí sveta, malo v uplynulých dvanástich mesiacoch len 26 najbohatších ľudí, čo je ešte o 17 menej ako v roku 2017.

Kým majetok tých najbohatších rástol každým dňom o 2,5 miliardy dolárov (za rok o 900 miliárd eur), vlastníctvo najchudobnejšej polovice svetovej populácie klesol o 11 percent.

„Naše hospodárstvo je rozpoltené, keď stovky miliónov ľudí žijú v extrémnej chudobe, zatiaľ čo do rúk tých na vrchole prúdia obrovské zisky,“ píšu autori správy.

Hoci sa tieto čísla každým rokom menia, svetový trend v posledných desiatich rokoch je jasný – nerovnosti sú každým rokom väčšie a väčšie.

„Bohatstvo miliardárov každý týždeň a mesiac kolíše, ich majetok v poslednej dekáde ale každým rokom narastie v priemere o 11 percent, pričom od poslednej finančnej krízy sa počet miliardárov zdvojnásobil,“ upresňuje pre portál EURACTIV.com hovorca Oxfam.

„Veľmi malá skupina ľudí, predovšetkým mužov, vlastní neuveriteľné množstvo bohatstva, takmer toľko ako spodná polovica svetovej populácie dohromady. Takáto úroveň nerovnosti nie je len neprijateľná, ale aj neudržateľná,“ dodáva.

Daňové úniky

Majetky superboháčov sveta dosahujú rekordné úrovne, čo je podľa správy výsledok bezprecedentného rozšírenia praktík zahrňujúcich daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam.

Úzka skupina najbohatších ľudí podľa Oxfam pred daňovými orgánmi skrýva až 7,6 bilióna dolárov, čo každoročne pripravuje rozvojové krajiny o 170 miliárd dolárov.

„Daňové sadzby pre najbohatších ľudí a firmy sú najnižšie za posledné desaťročia,“ približuje správa a dodáva, že z jedného dolára daňových príjmov iba štyri centy pochádzajú z majetkových daní.

Férovejšie zdanenie bohatstva, ako tvrdia autori správy, by prinieslo dostatok peňazí potrebných na to, aby každé dieťa navštevovalo školu a aby nikoho nepoložili na kolená poplatky za zdravotnú starostlivosť.

Rodová nerovnosť

Obrovská globálna nerovnosť pritom podľa organizácie nie je neodvrátiteľná. Oxfam preto vyzýva národné vlády, aby prijali konkrétne kroky na znižovanie chudoby.

„Vlády by sa mali sústrediť svoje úsilie na to, aby od najzámožnejších získali viac peňazí na boj proti nerovnostiam,“ prihovára sa medzinárodná nezisková organizácia.

Oxfam navrhuje, aby miliardári platili špeciálnu 0,5-percentnú daň z ich bohatstva. To by podľa správy prinieslo dostatok peňazí na zabezpečenie vzdelania pre 262 miliónov detí a adekvátnu zdravotnú starostlivosť pre najchudobnejších, čím by sa mohlo zachrániť vyše 3,3 milióna ľudských životov. Navyše vyzbierané peniaze by priniesli veľkú úľavu podfinancovanému verejnému sektoru a bezplatné verejné služby pre všetkých bez rozdielu.

Svet najviac ohrozujú extrémne zmeny počasia. Kybernetické útoky sú dnes väčším rizikom ako migrácia

Svetové ekonomické fórum zverejnilo svoju každoročnú správu o svetových globálnych rizikách. Analytici sa najviac obávajú toho, čo spôsobí neschopnosť lídrov nájsť kolektívne riešenia na globálne problémy ľudstva, od ochrany životného prostredia, po etické výzvy štvrtej priemyselnej revolúcie.

„Boj proti nerovnostiam je stále najväčšou výzvou, pred ktorou svet stojí. Univerzálne verejné služby sú už osvedčenou cestou, ako proti ním bojovať“. Vzdelanie a zdravotná starostlivosť majú podľa Oxfam v boji proti chudobe a rodovej nerovnosti „jedinečnú moc“.

„Tí, ktorí majú peniaze, majú vo veľa krajinách aj prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu. Stovkám miliónov obyčajných ľudí sú ale odopierané služby na záchranu života, pripadne sa prepadajú do ešte väčšej biedy, pretože musia platiť obrovské poplatky za primeranú starostlivosť,“ pokračuje správa.

Oxfam pripomína, že tento problém sa ešte viac dotýka žien a detí, u ktorých je prístup ku kvalitným službám najviac potrebný, no majú najťažší prístup k finančným zdrojom.

„Keby neplatenú domácú starostlivosť vykonávanú ženami na celom svete robila jedna firma, jej ročný obrat by bol na úrovni desiatich biliónov eur – teda trojnásobku ročných príjmov firmy Apple,“ tvrdí správa Oxfam.

„Väčšinu najbohatších ľudí sveta tvoria muži. Ženy na celom svete v priemere zarábajú o 23 percent menej ako muži, pričom muži vlastnia o 50 percent viac svetového bohatstva ako ženy. Náš ekonomický blahobyt je pritom veľmi závislý na obrovskom, no neuznanom prínose neplatenej starostlivosti o domácnosť“.

Ľudia z nerovnostárskych spoločností, sú menej spokojní, čelia väčšiemu stresu a sú náchylnejší na rôzne duševné choroby. Oxfam preto volá po spravodlivejšej „ľudskejšej ekonomike“ – ktorá sa zameriava na to, čo je skutočne dôležité.

Vyššia sociálna mobilita

Obavy ľudí z Oxfam potvrdzujú aj najnovšie zistenia prieskumu verejnej mienky, ktoré v nedeľu zverejnilo Svetové ekonomické fórum (WEF). Z nich vyplýva, že väčšina svetového obyvateľstva považuje posun na sociálnom rebríčku za takmer nemožný. Národné vlády podľa väčšiny opýtaných nevytvárajú ľuďom dostatok príležitostí.

„Kým ľudia stále veria, že medzinárodná spolupráca je dôležitá, čo sa týka spoločenského postupu, ich názory na vlastnú krajinu už také pozitívne nie sú,“ stojí v správe Svetového ekonomického fóra.

„Beznádej v súvislosti so spoločenským posunom ľudia cítia najsilnejšie v západnej Európe, kde len 20 percent z účastníkov prieskumu uviedlo, že je viac či menej bežné, aby sa ľudia z chudobného prostredia tvrdou prácou prepracovali k bohatstvu“

„Respondenti v Spojených štátoch, kde je v národnom povedomí hlboko zakorenený ideál o americkom sne, boli len o trochu optimistickejší, keď to považovalo za veľmi bežné alebo bežné 34 percent opýtaných,“ pokračuje.

Výskum tiež ukázal, že svetová verejná mienka „v drvivej väčšine podporuje mnohostrannú spoluprácu je otvorená imigrácii a odmieta tvrdenie, že záujmy ich krajín sa najlepšie dosahujú na úkor ostatných krajín“.

V západnej Európe je ale podpora multilateralizmu o niečo chladnejšia. Kým celosvetovo medzinárodnú spoluprácu krajín označilo za „extrémne“ alebo „veľmi dôležitú“ 76 percent opýtaných, v západnej Európe s týmto tvrdením súhlasilo len 61 percent odpovedajúcich. V Severnej Amerike takto odpovedalo 70 percent, v Južnej Ázii a subsaharskej Afrike až 88 percent respondentov.