Poľsko blokuje európsku dohodu na globálnej minimálnej dani

Poľsko a Maďarsko nemajú schválené plány obnovy a zhodou okolností vetujú dôležité iniciatívy. [EPA-EFE/Leszek Szymanski]

Poľsko ani Maďarsko nemajú schválené plány obnovy, jedna krajina blokuje balík sankcií, druhá medzinárodnú dohodu proti úniku daní. Členské štáty si však právo veta strážia.

Ministri financií Európskej únie sa mali tento týždeň dohodnúť na aplikovaní globálnej minimálnej dane pre veľké nadnárodné firmy vo výške 15 percent. Tento plán bol dohodnutý medzinárodne na úrovni OECD. Ministri však nakoniec o tomto bode vôbec nerokovali, dohodu totiž blokuje Poľsko.

Globálna minimálna daň má zamedziť daňovým únikom. Veľké nadnárodné firmy totiž majú zvyk kreatívnou daňovou architektúrou nachádzať diery v pravidlách jednotlivých krajín a darí sa im tak vyhýbať prispievaniu do verejných rozpočtov.

Za týmto účelom najímajú armádu účtovníkov a poradcov, ktorým ministerstvá financií nedokážu konkurovať. Niektoré, aj vyspelé, štáty ich v tom podporujú nastavovaním veľmi nízkych sadzieb pre firemné dane a snažia sa tak na svoje územie nalákať časť ich biznisu na úkor spravodlivého zdanenia v oblasti, kde sa skutočne tvorí jeho gro. A tak v tejto hre na mačku a myš ťahajú finančné správy za kratší koniec a diery lepia až v momente, keď firmy objavia nové.

Návrh, na ktorom sa našla široká zhoda medzi krajinami OECD, tomu chce zamedziť ustanovením minimálnej dane, ktorú takéto firmy musia platiť. Bez ohľadu na to, do akého daňového raja presunú svoju výrobu, investície alebo kancelárie, majú odviesť zo svojich ziskov minimálne 15 percent.

Plán nie je dokonalý, ale je ambiciózny a je krokom správnym smerom. Legislatívu, ktorá ho umožní, teraz musia prijať všetky strany vrátane Európskej únie.

Maďarské veto oddiali stopku ruskej ropy aspoň o ďalší týždeň

Budapešť sa drží svojho veta, svoj postoj vysvetľuje „ekonomicky, nie politicky“. Európska komisia oznámila šiesty balík sankcií 4. mája a nezhody ohrozujú reputáciu celej Únie.  

Čo Poľsko tvrdí, že chce

Poľsko prišlo na poslednú chvíľu s podmienkou, že minimálnu globálnu daň podporí, iba ak bude záväzne previazaná s ešte ďalšou novou daňou pre 100 najväčších firiem sveta. To je naozaj súčasťou medzinárodnej dohody, a aj návrh európskej legislatívy ráta s tým, že neskôr bude prijaté aj takéto opatrenie. To však poľskej strane nestačí a žiada, aby oba nástroje vstúpili v platnosť v podobnom termíne.

Na takomto postupe sa však lídri nedohodli a ani Poľsko ho pri vyjednávaniach nežiadalo. Predlžovanie celých vyjednávaní teraz nahráva stranám, ktoré o globálnu minimálnu daň nemajú záujem, napríklad americkým republikánom.

Čo Poľsko naozaj chce

Poľsko si je vedomé toho, že má v daňových otázkach právo veta. Spolu s Maďarskom majú zablokované miliardové balíčky obnovy, pretože odmietajú naplniť požiadavky, ktoré pre ich získanie museli prisľúbiť všetky členské krajiny. V prípade Maďarska najmä zatočenie s korupciou a v prípade Poľska zvrátenie justičných reforiem, ktoré krajinu od roku 2015 odsúvajú od trajektórie právneho štátu.

Poľsko posledné týždne sledovalo, ako Maďarsko využíva svoje právo veta v inej oblasti, pri sankčnom balíčku, ktorý má obsahovať embargo na ruskú ropu a je zastavený pre maďarský nesúhlas. Vláda Viktora Orbána sa neštíti povedať, že sú ochotní veto vziať späť iba v prípade, ak za výmenu dostanú peniaze na vykrytie ekonomických následkov sankcií, ideálne v objeme, ktoré štedro prevýši aj nevyplatený balíček obnovy.

Poľsko, ako jeden z najprísnejších kritikov ruskej agresie, sankcie blokovať nechce. A aj keď prepojenie týchto problémov poľská strana odmieta, zdá sa, že Komisia vie, že kľúčom k uvoľneniu poľského veta na globálnu minimálnu daň je práve schválenie miliárd eur z plánu obnovy.

Zostáva teda len dúfať, že keď v nasledujúcich týždňoch uvidíme oznámenie o uvoľnení poľského plánu obnovy, nebude obsahovať zľavené požiadavky na tentoraz nápomocnú reformu justície.

Budúcnosť Európy po vojne na Ukrajine: Občania chcú štátom vziať moc blokovať sankcie

Debaty o systémových zmenách dnes odsúvajú na druhú koľaj akútne bezpečnostné problémy. No občania ešte pred vypuknutím konfliktu dávali návod, vďaka ktorému by dnešné vyjednávania o sankciách vyzerali úplne inak.

Čo z toho vyplýva

Maďarská aj poľská sága dokazujú, že aj najlepšie reformné plány dokážu byť podkopané existenciou národných práv veta v rozhodovacom procese. Európski občania v rámci Konferencie o budúcnosti Európy žiadajú, aby boli použiteľné iba pri rozhodovaní o nových členoch bloku a zmene základných hodnôt EÚ.

Členské štáty vrátane Slovenska sa však na takýto krok necítia. Vízia budúceho využitia tohto nástroja pre vlastné potreby totiž zatiaľ prekrýva horkú pachuť, ktorú zanecháva jej dnešné používanie Poľskom a Maďarskom.

Článok bol súčasťou Týždňa v európskej ekonomike, pripravovaného v spolupráci s Denníkom N