Slovensko chce presadiť výnimky pri dani z finančných transakcií

Euro na magnete, Flickr: Mario's Planet (CC)

Jedenásť štátov – Belgicko, Estónsko, Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Grécko, Slovensko, Slovinsko a Španielsko dostali zelenú na zavedenie dane z finančných transakcií na základe režimu posilnenej spolupráce. O tú môže požiadať minimálne deväť členských štátov a musí ju schváliť Európsky parlament a kvalifikovaná väčšina v Rade EÚ.

Európska komisia vo februári predložila konkrétny návrh, o ktorom v súčasnosti rokujú participujúce štáty. Musia ho pritom schváliť jednomyseľne.

Podľa plánu sa má na akcie a dlhopisy vzťahovať daň 0,1 % a na deriváty 0,01 %. Podľa očakávaní by pri uplatňovaní v 11 štátoch predstavujúcich dve tretiny HDP EÚ mala priniesť príjmy vo výške 30 až 35 miliárd eur ročne. Komisia tiež ponechala široký základ a záchranné siete, ktoré majú zabrániť presunom vo finančnom sektore. Vzťahovať sa nebude na bežné finančné operácie občanov a podnikov, ako sú pôžičky, platby, poistenie, vklady a podobne.

Krajiny však majú rôzne predstavy o konkrétnej podobe. Koncom apríla svoje výhrady načrtlo Taliansko, ktoré tvrdí, že daň by sa nemala vzťahovať na transakcie so štátnymi dlhopismi. Stály predstaviteľ Talianska v Bruseli Ferdinando Nelli Feroci dokonca zdôraznil, že je to zásadný bod, od ktorého talianski vyjednávači nebudú ochotní ustúpiť (EurActiv, 24/04/2013).

Podľa Európskej komisie by ich vyňatie však značne zasiahlo očakávaný výnos dane. Práve štátne dlhopisy totiž tvoria významný podiel na finančných trhoch.

O vyňatie štátnych dlhopisov sa chce usilovať aj slovenské ministerstvo financií. Podľa rezortu by sa daň nemala vzťahovať ani na penzijné schémy a niektoré nefinančné spoločnosti. Tieto tri oblasti rezort označil za principiálne. Okrem toho chce diskutovať aj o vyňatí hypotekárnych záložných listov a podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov.

Predbežné stanovisko k návrhu smernice Rady, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti dane z finančných transakcií, včera (23. mája 2013) schválil Výbor NR SR pre európske záležitosti (VEZ).  "Viaceré inštitúcie ako Slovenské elektrárne a SPP by potenciálne mohli spadnúť do pôsobenia tejto dane, a to hlavne čo sa týka ich transakcií na trhoch súvisiacich s obchodovaním s komoditami," upozornil podľa TASR na zasadnutí VEZ štátny tajomník Ministerstva financií (MF) SR Vazil Hudák.

Slovensko takisto požiada Európsku komisiu o posun časových termínov pre prípravu smernice a jej implementáciu. „Predstava Európskej komisie bola taká, že tento návrh by sa mal schváliť na národnej úrovni do konca septembra tohto roku a táto daň by mala platiť už v roku 2014," skonštatoval Hudák. Ako však dodal, v súčasnosti takéto termíny nepovažuje za reálne aj vzhľadom na prebiehajúce vyjednávania o konečnej podobe dane.

Zavedenie dane odmieta Slovenská banková asociácia (SBA). Upozorňuje na hrozbu zníženia HDP EÚ o 0,53 % až 1,76 % z dlhodobého hľadiska. „Okrem negatívneho vplyvu na vývoj HDP v SR je potrebné očakávať útlm transakcií podliehajúcich dani, resp. ich presun mimo územie SR a preferovanie nezdanených transakcií,“ uvádza asociácia vo svojom stanovisku.

„Posilnená spolupráca vo forme regionálnej dane uvalenej na finančný sektor je najhoršia alternatíva, ku ktorej mohlo dôjsť, pričom jej dôsledky na Slovenskú republiku neboli ani len preskúmané.“

Slovenské banky v súčasnosti už odvádzajú osobitný odvod. Zavedením dane z finančných transakcií by bol bankový sektor vystavený rozšírenej špeciálnej selektívnej daňovej záťaži. SBA nevylučuje, že daň by mohla viesť k zdražovaniu bankových služieb.

„Je otázne, nakoľko bude môcť slovenský finančný trh absorbovať ďalšiu novú daň tak, aby neviedla k zdražovaniu obchodovania pre klientov kupujúcich/obchodujúcich so zdanenými finančnými nástrojmi, vzhľadom na niekoľkonásobné zdaňovanie bankového sektora,“ tvrdí SBA. Upozorňuje tiež, že v prípade prijatia podľa pôvodného návrhu sťaží financovanie bánk a osobitne financovanie dôchodkov v II. a III. pilieri dôchodkového systému.

Pozície:

Predseda VEZ Ľuboš Blaha (SMER-SD) podľa TASR uviedol, že v diskusii o dani z finančných transakcií sa vytvára ilúzia, že ide o nejaký experiment Komisie, ktorý nikdy a nikde nefungoval. Podľa jeho slov však táto daň funguje asi v 40 krajinách vo svete, vrátane niekoľkých krajín Európskej únie. "Toto je daň, ktorá je úplne bežná a funguje."

Poslanec NR SR Jozef Kollár tvrdí, že daň nebude fungovať tak, ako si to Komisia a niektoré krajiny predstavujú, čo ukázala aj analýza MF SR. Postupným udeľovaním výnimiek z dane sa totiž súvisiace príjmy znížia natoľko, že nebude mať zmysel. "Ja sa obávam, že aj tie negatívne efekty sa ešte zvýraznia," upozornil Kollár. Zároveň dodal, že ak sa napríklad nepodarí z FTT vyňať štátne dlhopisy, budú musieť investori ísť do rizikovejších operácií, alebo preniesť daňové zaťaženie na svojich klientov, čo nie je zamýšľaný efekt.

(EurActiv/TASR)