Švédski experti chcú zdaniť mäsožravcov

Autor: nokhoog_buchachon, freedigitalphotos.net

Švédska rada pre poľnohospodárstvo navrhla daň zameranú na zníženie environmentálneho vplyvu produkcie mäsa. Odborníci z vládnej rady poukazujú na výhody pre životné prostredie i zdravie, ktoré plynú z väčšej konzumácie zeleniny.

„Dobrovoľné aktivity musia dopĺňať verejné politiky,“ tvrdia v správe s názvom Udržateľná spotreba mäsa: Čo je to? Ako sa tam dostaneme?, ktorú zverejnili v utorok (22.1.).

Spotrebitelia môžu prispieť k udržateľnej produkcii potravín tým, že sa budú vyhýbať mäsu, ktoré  je z hľadiska udržateľnosti najhoršie. Jednou z ciest ako si vybrať mäso, ktoré je udržateľnejšie je označovanie potravín.

V roku 2011 dosiahla podpora produkcie mäsa v EÚ úroveň 255 miliónov eur. V budúcnosti by sa objem dotácií pre poľnohospodárov mohol zmeniť. Parlamentný Poľnohospodársky výbor v priebehu stredy a štvrtka hlasuje o masívnom počte 8000 pozmeňovacích návrhov k reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky počas obdobia rokov 2014-2020.

Hlasovanie o záverečnom verdikte EP je naplánované na marcovú plenárnu schôdzu. Po ňom odštartujú rokovania s členskými štátmi. 

Mäsová daň na úrovni EÚ

Švédska rada pre poľnohospodárstvo uviedla, že dobrovoľné  akcie zo strany spotrebiteľov a firiem pravdepodobne nestačia na to, aby sa dosiahli existujúce environmentálne a klimatické ciele. Riešením by preto mohla byť daň na mäso nielen vo Švédsku, ale na úrovni EÚ.

„Environmentálne regulácie a hospodárske stimuly ako environmentálne dane a dotácie sú možnými alternatívami. Najlepšie by  bolo, keby sa implementovali na úrovni EÚ a nie na národnej úrovni,“ píše sa v správe.

Marit Paulsen, švédska europoslankyňa (ALDE), ktorá je podpredsedníčkou výboru EP pre poľnohospodárstvo, označila správu za „celkom chytrú a rozumnú“, ale nezašla až tak ďaleko, aby nápad o dani podporila.

„Stále verím v informácie,“ povedala pre EurActiv. „V tomto prípade vlastne verím v ľudí, ktorí sa rozhodujú tak, aby sami urobili správnu voľbu. Tam začnime a potom majme prísnejšiu reguláciu o blahobyte zvierat, než máme teraz. To by zvýšilo ceny.“

„Verím, že mäso bude drahšie. Neviem ako, ale ak máme pridať emisnú daň, tak nech, ale začnime teraz pre Boha poriadnu diskusiu so znalosťami, ktoré máme, vrátane toho, že si nemôžeme dovoliť používať toľko peňazí na produkovanie mäsa,“ dodala Paulsen.

Najviac mäsa na svete na obyvateľa spotrebujú v Luxemburgu, čím podľa údajov organizácie FAO predbiehajú USA. Z európskych krajín patria k veľkým milovníkom mäsa aj Španieli, Rakúšania, Dáni, Íri, Portugalci a Taliani.

Enviro-výhody

Minulý rok jeden obyvateľ Švédska skonzumoval v priemere 87 kg mäsa, čo je mierne nad priemerom EÚ. Najpopulárnejšími druhmi boli hovädzie a teľacie mäso.

Paulsen priznala, že by preferovala, keby sa spotreba mäsa v Švédsku zmenšila na 45-50 kg na osobu ročne. Táto úroveň sa dosahovala pred 20 rokmi.

Environmentalisti upozorňujú, že rastúci apetít po mäse predovšetkým v rozvíjajúcich sa ekonomikách, prispieva k väčšej spotrebe vody a pôdy a k vyšším emisiám skleníkových plynov.

„Produkcia mäsa vyžaduje veľa zdrojov v porovnaní so produktmi zo zeleniny. Tak veľa zdrojov, že produkcia môže viesť k deforestácii dažďových lesov vo svete,“ uviedol Sone Ekman zo Švédskej rady pre poľnohospodárstvo pre švédske rádio.

„Daň by sa mala diferencovať tak, aby mäso, ktoré vedie k najväčším emisiám skleníkových plynov, dostala tiež najvyššiu daň,“ povedal Ekman.

Podľa predpovedí Európskej komisie by sa spotreba mäsa na obyvateľa EÚ nemala do roku 2020 veľmi zvyšovať. Očakáva sa pokračovanie trendu vyššej konzumácie hydiny a bravčového, zatiaľ čo spotreba hovädzieho, ovčieho či jahňacieho mäsa bude mierne klesať.

Pozície

„Našou misiou je pracovať pre udržateľný rozvoj a produkciu potravín pre prospech spotrebiteľov. V správe sme sa snažili o holistickú perspektívu k spotrebe mäsa,“ uviedla Gabriella Cahlin, vedúca pre rozvoj trhu v Švédskej rade pre poľnohospodárstvo.

„Regulácia, environmentálne dane a dotácie môžu viesť správnym smerom. Kritické ale je, aby to bolo na medzinárodnej úrovni. Inak riskujeme presun produkcie inde, kde je daňové zaťaženie nižšie, a nie tam, kde je produkcia udržateľná.“

Ďalšie kroky

  • 23.-24. január: členovia výboru EP pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka hlasujú o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2014-2020