Trendom v EÚ je zdaňovanie energií

zdroj: flickr, autor: Public Domain Photos

Revízia smernice o zdaňovaní energetických produktov je jednou z dvanástich „hybných pák“ na stimulovanie rastu a jednotného trhu, ktoré predstavila Komisia v stredu v rámci snahy o oživenie Aktu o jednotnom trhu

Harmonizáciou a odstránením súčasných výnimiek chce Brusel podporiť obnoviteľné zdroje energie (OZE), spotrebu zo zdrojov s nižšími emisiami CO2, pomôcť efektívnejšiemu využívaniu fosílnych palív. Nové pravidlá majú doplniť existujúcu schému obchodovania s emisnými kvótami (ETS) zavedením dane za CO2 v odvetviach, na ktoré sa ETS nevzťahuje.

Novelizovaná smernica by mala platiť od roku 2013. Desaťročné prechodné obdobie – do roku 2023 – počas ktorých má dôjsť k úplnému zjednoteniu zdaňovania energetického obsahu, poskytnú podľa Komisie výrobcom dostatok času prispôsobiť sa novému systému.

Algirdas Šemeta, komisár EÚ zodpovedný za dane, colnú úniu, audit a boj proti podvodom, v tejto súvislosti uviedol: „Modernizácia daňového systému prichádza v pravý čas. Členské štáty teraz pracujú na svojich plánoch prekonania krízy a splnenia cieľov stratégie Európa 2020. Potrebujú opatrenia na zníženie našej závislosti od fosílnych palív. Ak chceme dosiahnuť naše ciele týkajúce sa energií a klímy, potrebujeme spravodlivé a transparentné zdaňovanie energií. Naším spoločným cieľom je ekologickejšie a konkurencieschopnejšie hospodárstvo EÚ, ktoré efektívnejšie využíva zdroje.“

Podľa Komisie súčasné „daňové predpisy nezodpovedajú ani realite jednotného trhu 21. storočia, ani výzvam, ktoré predstavuje udržateľný rozvoj“. Zdôraznila, že „pri zdaňovaní energetických produktov musí byť výraznejšie zohľadnený ich energetický obsah a vplyv na životné prostredie“.

Kľúčové zmeny

Podľa navrhovanej novely sa má minimálna sadzba dane rozdeliť na dve časti:

  • jedna by bola založená na emisiách CO2 daného energetického produktu a pevne stanovená na 20 eur za tonu CO2;

  • druhá časť by bola založená na energetickom obsahu, teda na skutočnej energii, ktorú daný produkt vyrobí. Minimálna tejto časti by bola pevne stanovená na €9,60/GJ pre motorové palivá a €0,15/GJ pre vykurovacie palivá.

Úpravou pravidiel by sa napríklad zvýšila daň na uhlie, naopak pre palivá z biomasy (drevné pelety, bioetanol či bionafta) by sa znížila, pretože rastliny dokážu pri raste v niektorých prípadoch absorbovať takmer toľko uhlíka ako sa uvoľní pri ich spaľovaní.

Druhá časť minimálnej sadzby by mala odzrkadľovať skutočnú hodnotu a upravovať sa každé tri roky podľa inflácie. Úprava časti založenej na emisiách bude prebiehať v súlade s cenami CO2 podľa schémy ETS.

V oblasti tradičných motorových palív bude mať veľký vplyv odstránenie rozličných spotrebných daní na benzín a naftu. Dnes je vo všetkých členských krajinách, s výnimkou Británie, nižšia daň na naftu.

Dôsledky pre domácnosti budú závisieť na štátoch

Domácnosti vytvárajú asi 10% emisií CO2. Komisia zohľadnila niektoré sociálne aspekty novely. Členské štáty budú môcť úplne vylúčiť energie spotrebované domácnosťami na vykurovanie, a to bez ohľadu na to o aký energetický produkt ide. Podľa súčasnej úpravy sa redukcia sadzby vzťahuje len na zemný plyn, uhlie a elektrinu.

Dopad navrhovanej zmeny dane bude závisieť aj na tom, ako členské štáty naložia so získaným príjmom. Komisia uvádza, že by napríklad mohli použiť časť príjmov na kompenzáciu nízkopríjmových domácností vo forme platby paušálnej čiastky alebo pre inú efektívnu formu redistribúcie s cieľom minimalizovať vplyv na domácnosti.

Podotknúť treba i to, že deväť členských krajín, vrátane Slovenska, nebude musieť do roku 2020 implementovať prvú časť minimálnej sadzby dane, ktorá sa týka CO2. Komisia to vysvetľuje práve všeobecne nižšou úrovňou príjmu.

Existujúce výnimky pre biopalivá, CNG a LPG sa majú odstrániť do roku 2023, tak aby po tomto termíne akékoľvek výhody energetických produktov záviseli len na energetickom obsahu a emisiách.

Otázna priechodnosť – Briti a Nemci sú proti

Zmeny v zdaňovaní energií si Komisia vybrala ako jeden zo stoviek návrhov pre podporu jednotného trhu. Pritom krajiny dlhodobo odmietajú kroky smerujúce k harmonizácii daňových sadzieb. Daňová politika pritom vyžaduje jednomyseľnosť všetkých členských krajín.

Dosiaľ bolo zdanenie energetických výrobkov len nástrojom na zvýšenie príjmov členských štátov…Výzvou, ktorej čelíme je zaistiť aby dane z energií naďalej vytvárali príjem pre krajiny a zároveň podporovali energetickú efektívnosť a využívanie menej znečisťujúcich energetických produktov,“ obhajoval návrh komisár Šemeta.

Proti návrhu Komisie na zavedenie emisnej dane sa už postavila Veľká Británia a tiež Nemecko, ktoré je najväčším producentom áut v Európe. Podľa nového návrhu by napríklad daň na naftu v Nemecku stúpla do roku 2020 zo súčasných 47 centov na liter na úroveň 75 centov.

Kancelárka Merkelová už preto tiež vyjadrila, že s iniciatívou Bruselu nesúhlasí.

Pozície

Marek Senkovič, hlavný ekonóm spoločnosti Slovnaft, a.s., pre EurActiv uviedol: „Rozumieme iniciatíve Komisie znížiť spotrebu fosílnych energií a tým prispieť k znižovanie emisií skleníkových plynov, ale je dôležité na rovinu povedať, že to bude znamenať zvýšenú finančnú záťaž na konečného spotrebiteľa, resp. podniky.

Rovnako tak je dôležité vedieť, do akej miery zvýšená záťaž na podniky a domácnosti môže vyvolať pokles konkurencieschopnosti EU v globálnej súťaži, keďže napríklad zdaňovanie motorových palív v iných regiónoch sveta sa ani zďaleka nepribližuje k aktuálnej úrovni daňovej záťaže v Európe.“

Ďalej vysvetlil: „Za racionálny považujeme zámer postupne zjednotiť úroveň spotrebných daní na naftu a benzín, keďže obe palivá sú v súčasnosti rozdielne zdaňované a teda aj ich ceny pre motoristov sú úplne odlišné. Európa ako celok má problém s prebytkom benzínu a naopak nedostatkom nafty. Je to reakcia na výrazne zvýšený dopyt po nafte a utlmený dopyt po benzíne. Rafinérska výroba na túto situáciu nie je schopná reagovať, keďže z ropy nemožno vyrábať len naftu.“

Senkovič zároveň dodal, že „kľúčovou otázkou je to, či by sa daň na naftu mala priblížiť smerom hore k dani na benzín, alebo naopak by daň na benzín mala klesnúť. V tomto smere sa celkom prirodzene názory tvorcov štátnych rozpočtov a spotrebiteľov budú úplne odlišovať.“