Trump sa s Macronom dohodol na pozastavení digitálnej dane, Česku hrozí obchodnou vojnou

Americký prezident Donald Trump a francúzsky prezident Emmanuel Macron. [EPA-EFE/Mick Tsikas]

Európska únia naďalej odmieta návrh americkej administratívy, aby digitálna daň bola dobrovoľná. Zoznam krajín, ktorým pre zavedenie dane z digitálnych služieb hrozí americká odveta, sa rozšíril o Česko.

Francúzsko súhlasilo, že pozastaví vyberanie digitálnej dane do konca tohto roka.

Rozhodnutie Paríža prišlo po víkendových rokovaniach a následnom telefonickom rozhovore prezidentov obidvoch krajín: Emmanuela Macrona a Donalda Trumpa.

„Mali sme výborný rozhovor s Donaldom Trumpom o digitálnej dani. Budeme spolupracovať na dobrom riešení, aby sme zabránili ďalšiemu uvaľovaniu ciel,“ napísala na Twitteri francúzska hlava štátu.

Samotná daň sa však nezruší, len sa dočasne pozastaví jej platnosť.

Zo strany Macrona ide o ústupok, ktorým chce predísť ďalšiemu stupňovaniu obchodného napätia medzi Washingtonom a Parížom. Šéf Bieleho domu práve pre digitálnu daň hrozil zavedením až 100-percentných ciel na dovoz francúzskych syrov a vín.

Väčšina veľkých technologických firiem, ktoré nová daň zasiahne najviac, ako Apple, Facebook, či Google, pochádzajú zo Spojených štátov. Všetky tieto firmy v Európe generujú veľké zisky, ktoré ale zdaňujú v krajinách s nízkymi daňovými sadzbami.

Francúzsky parlament schválil trojpercentnú digitálnu daň v roku 2019. Týka sa firiem s príjmami presahujúcimi 25 miliónov eur vo Francúzsku, alebo 750 miliónov eur celosvetovo.

Americké pripomienky

Dočasný „mier“ má tiež poskytnúť viac času na rokovania o globálnom riešení zdanenia digitálnej ekonomiky. Na tej už niekoľko rokov pracuje viac ako tridsiatka najbohatších krajín združených v OECD, do tejto diskusie sa však zapája vyše 130 štátov sveta. Najbližšie budú o jednotnom postupe v zdanení digitálnych gigantov hovoriť budúci týždeň v Paríži.

Jedným z dôvodov pomalého napredovanie je aj váhanie americkej administratívy.

Trumpov minister financií Steve Mnuchin na konci roku 2019 zaslal list šéfovi OECD Angelovi Gurríovi, v ktorom podporuje snahy o nájdenie medzinárodného riešenia. Zároveň v ňom ale vymenoval obavy Bieleho domu ohľadom práce OECD a pridal niekoľko pozmeňovacích návrhov. Na základe jednej z nich by technologické firmy mali samy rozhodovať, či budú daň odvádzať alebo nie.

Francúzi idú zdaňovať bohaté digitálne firmy, Trump nariadil prešetrenie a hrozí odvetnými tarifami

Paríž chce zásadne zdaniť veľké digitálne spoločnosti. Americký prezident už nariadil prešetrenie francúzskych plánov, čo by mohlo signalizovať aj prípravy na odvetné tarify alebo obchodné obmedzenia. Technologickí giganti nateraz Trumpovi tlieskajú.

EÚ aj OECD ale pripomienky Washingtonu neprijali.

„Vo svojom živote som nevidel veľa firiem, ktoré by dobrovoľne súhlasili, že budú platiť viac daní,“ zareagoval vtedy na Mnuchinov návrh Francúzky minister financií Bruno Le Maire.

Ako informuje bruselský portál Politico, štyria ministri financií (Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Veľká Británia) sa na utorkovom (21. januára) stretnutí za zatvorenými zhodli, že nepristúpia na americké požiadavky, ktoré by značne znížili účinnosť novej dane.

Mnuchinov návrh odmieta aj Európska komisia. „Dane sú už so svojej definície povinnými platbami,“ vysvetľoval pred médiami Valdis Dombrovskis, ktorý v novej exekutíve EÚ na starosti daňovú agendu.

Najnovšia dohoda medzi Trumpom a Macronom ale podľa Le Maira dáva nádej, že sa Spojené štáty pripoja k spoločnému riešeniu digitálneho zdaňovania. „Je to dobrý odrazový mostík,“ povedal novinárom francúzsky financmajster.

Obchodná vojna hrozí aj Česku

Ak by v dohľadnej dobe nevznikla dohoda na úrovni OECD, dá sa očakávať, že čoraz viac krajín bude hľadať vlastné spôsoby, ako do národných rozpočtov dostať čerstvé peniaze od nadnárodných internetových spoločností. Okrem Francúzska sa k tomuto kroku už odhodláva Taliansko či Rakúsko. O zavedení digitálnej dani niekoľkokrát hovoril aj predseda slovenského parlamentu Andrej Danko (SNS).

Minulý rok schválila zákon o digitálnej dani česká vláda. Zhruba od polovice tohto roku bude zdaňovať vybrané internetové služby ako cielenú reklamu na weboch, predaj dát o užívateľoch, či rôzne služby, ktoré sú na sociálnych sieťach spoplatnené. Budú jej podliehať spoločnosti, ktorých príjmy prekročia 100 miliónov korún (zhruba štyri milióny eur) v Českej republike alebo 750 miliónov eur na celom svete. Sadzba má hodnotu sedem percent, čo výrazne presahuje trojpercentnú daň navrhovanú Európskou komisiou.

Americkí senátori: Digitálna daň EÚ diskriminuje naše spoločnosti

Zavedenie digitálnej dane, ktorú v novembri predstavila Európska komisia, otvorene podporuje 19 členských štátov. Ostatné krajiny chcú diskusiu o zlučiteľnosti dane z digitálnych služieb s medzinárodnými dohodami. 

Zákon je cielený na veľké spoločnosti zo zahraničia a je nastavený tak, aby nezasiahol menšie domáce firmy podnikajúce na internete. České Hospodářske noviny tento týždeň priniesli informáciu, že americká administratívy pre tento krok Česku hrozí obchodnou vojnou. „Vyhradzujeme si právo zaviesť odvetné opatrenia, ak daň bude diskriminačná voči americkým firmám,“ citujú noviny zdroj z prostredia americkej vlády. Zatiaľ však nie je jasné, aké veľké by mohli byť odvetné clá a na aké výrobky by sa mohli vzťahovať.

Washington podľa nich už o svojej nepokojnosti a plánoch odpovedať informoval aj ministerstvo financií. To ale už avizovalo, že nepôjde francúzskou cestou a svoje plány meniť nebude. Pripravovanú daň zruší len vtedy, keď sa dôjde k medzinárodnej dohode na úrovni OECD.