Zahrievaný tabak už je na európskom trhu taký populárny, že ho Únia môže začať regulovať ako klasické cigarety. Slovensko tento nápad podporuje, chceme ale viac ako pol roka na prepísanie zákonov.
Pre fajčiarske novinky dnes platia viaceré výnimky. Na rozdiel od tradičných cigariet ešte stále môžu byť ochutené, napríklad mentolovo alebo ovocne, a tiež nemusia mať na obaloch kombinované zdravotnícke varovania s odrádzajúcimi obrázkami.
Pre zahrievaný tabak to však už nemusí platiť dlho. Na európskom trhu totiž začal byť taký populárny, že splnil podmienky smernice z roku 2014, podľa ktorých ho Európska komisia môže v tomto ohľade zregulovať ako klasické cigarety. Nemusí pritom ani začínať legislatívny proces na revíziu pôvodnej smernice, ktorý by mohol trvať aj niekoľko rokov.
Členské štáty vrátane Slovenska s týmto plánom v teórii súhlasia. Niektoré z nich však spochybňujú spôsob, akým sa Európska komisia túto zmenu chystá urobiť. Do európskej smernice totiž plánuje vložiť novú definíciu, čo podľa niektorých zachádza za hranicu jej právomocí.
Problém tiež majú s polročnou lehotou na transpozíciu zmien. Zvyčajne majú totiž členské štáty aspoň dva roky na to, aby európsku legislatívu preklopili do vlastných zákonov.
Prečo má zahrievaný tabak prísť o výnimky
V posledných rokoch pribudli na európskych trhoch fajčiarske novinky, ktoré sú alternatívou klasickým cigaretám. Fajčiari tak môžu používať elektronické cigarety, ktoré zahrievajú nikotínovú tekutinu, alebo zahrievané tabakové výrobky, ktoré miesto spaľovania tabak zohrievajú.
Od ich uvedenia na trh prebiehajú aj diskusie o ich regulácii. Ich výrobcovia totiž tvrdia, že sú menej škodlivé a mali by byť aj menej zaťažené daňami a reguláciou. Vedecký konsenzus však na tomto prístupe nie je. Svetovú zdravotnícku organizáciu napríklad vedecké štúdie o ich menšej škodlivosti nepresvedčili a štátom odporúča snažiť sa odrádzať od všetkých foriem fajčenia.
Tieto debaty prebiehajú aj v európskych inštitúciách, v najbližších rokoch by sa totiž mali novelizovať európske smernice o daniach a tabakovej regulácii. Nakoniec však k sprísneniu regulácie zahrievaného tabaku môže prísť už tento rok.
Európska komisia totiž v decembri oznámila, že zahrievané tabakové výrobky sa už stali takými populárnymi, že prekročili obe podmienky, na základe ktorých mali z regulácie výnimky. Prvou z nich je zvýšenie objemu predajov nových výrobkov aspoň o desať percent v aspoň piatich členských štátov. A podľa údajov Európskej komisie sa medzi rokmi 2018 a 2020 zvýšil predaj bezdymových zahrievaných výrobkov v priemere EÚ až o dvetisíc percent.
Bezdymové tabakové výrobky podľa Európskej komisie splnili aj druhú podmienku, a to aby nový výrobok predstavoval aspoň 2,5 percenta z predaja všetkých tabakových výrobkov v EÚ. A tu už bezdymové zahrievané výrobky dosiahli 3,3 percenta.
Smernica o tabakových výrobkoch pri splnení týchto dvoch podmienok dáva Európskej komisii moc vydať delegovanú smernicu, ktorou produktu s rastúcou popularitou zmaže výnimky zo zákazu príchutí a zobrazovania kombinovaných zdravotníckych varovaní na obaloch.
Zmena definície v smernici
Smernica o tabakových výrobkoch sa už dvakrát menila delegovanými smernicami. V roku 2014 ňou Európska komisia zakladala knižnicu varovných zdravotníckych obrázkov a v roku 2018 upresňovala podmienky na ukladanie dát v rámci sledovania tabakových produktov.
Tretia takáto zmena má však obsahovať aj zmenu samotnej smernice. Z návrhu, ktorý Komisia ukázala na februárovom stretnutí, vyplýva, že chce do smernice zaradiť aj novú definíciu zahrievaných tabakových výrobkov.
Tá by ich po novom definovala ako „nový tabakový výrobok, ktorý sa zahrieva s cieľom vytvoriť emisie obsahujúce nikotín a iné chemické látky, ktoré potom vdychuje užívateľ“.
Smernica totiž dnes obsahuje iba definíciu elektronických cigariet, ktorá zahrievajú nikotínovú tekutinu, nie tabak. Tiež obsahuje definíciu „novej kategórie tabakových výrobkov“ a „bezdymových tabakových výrobkov“, tie však podľa Komisie vhodné nie sú.
„Niektoré členské štáty vyjadrili obavu, či je Komisia oprávnená zaviesť definíciu novej kategórie tabakových výrobkov v delegovanom akte,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Úrad verejného zdravotníctva. V rámci delegovaného aktu by totiž podľa európskych zmlúv mala Komisia meniť iba „určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu“.
Komisia však argumentuje, že bez novej definície nedokáže naplniť svoju povinnosť zrušiť výnimku pre nové výrobky, ak začnú byť na trhu populárne. Novú definíciu tiež potrebuje, aby mohla „v rámci princípu proporcionality“, zrušiť výnimku iba pre zahrievaný tabak a nie pre „všeobecnú kategóriu nových tabakových výrobkov“, kam by mohli spadať aj iné výrobky.
Právnici Európskej komisie teda skonštatovali, že vloženie novej definície Európskej komisie je v tomto prípade v poriadku.
„Podľa právneho servisu Európskej komisie tabaková smernica priamo vyžaduje, aby Európska komisia konala v rámci svojich právomocí a nečakala na revíziu tabakovej smernice,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Vojtěch Bíly, hovorca českého ministerstva poľnohospodárstva, ktoré v Česku reguluje predaj tabakových výrobkov.
Aj Česko patrilo medzi krajiny, ktoré preferovali zmenu definície cez klasický legislatívny proces, v ktorom by o nových pravidlách prebiehala širšia diskusia s členskými štátmi, európskymi orgánmi aj verejnosťou.
Slovenský hygienici však hovoria, že plán Komisie podporujú, odloženie procesu by totiž podľa nich mohlo viesť k „oneskoreniu implementácie efektívnych opatrení pre zahrievané tabakové výrobky“, rastúci trh nových tabakových výrobkov ich totiž znepokojuje.
Pol roka na transpozíciu
Európska komisia pre EURACTIV Slovensko potvrdila, že plánuje zverejniť delegovanú smernicu ešte v druhom kvartáli tohto roka. Európsky parlament a Rada EÚ by potom mali dva mesiace na preskúmanie delegovanej smernice, ktoré si v prípade potreby môžu predĺžiť ešte o ďalšie dva mesiace.
Ak teda členské štáty nebudú súhlasiť s návrhmi Európskej komisie, môžu ešte zakročiť. Proti delegovanej smernici by však musela vystúpiť kvalifikovaná väčšina členských štátov.
Po prijatí delegovanej smernice navrhla Komisia lehotu na prepis do národnej legislatívy pol roka.
„Polročná lehota na transpozíciu do slovenskej legislatívy je krátka, privítali by sme predĺženie transpozičného obdobia,“ odkazuje slovenský Úrad verejného zdravotníctva. Klasická lehota na transpozíciu európskej legislatívy je pritom dva roky a aj tú mávajú členské štáty problém stihnúť.
Problém s takto krátkou lehotou majú aj firmy. „Ako poslednému linku v reťazci nám pri takto krátkej transpozičnej lehote vzniká riziko, že zostaneme s nepredateľnými zásobami,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko prezident Európskej konfederácie maloobchodníkov s tabakom, Peter Schweinschwaller.
Európska komisia hovorí, že diskusia o vhodnej dĺžke transpozičného procesu ešte prebieha.