Únia je na štarte ďalšieho behu na dlhú trať: Komisia predstavila „digitálnu daň“

Eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti Pierre Moscovici. [EPA/OLIVIER HOSLET]

Súčasťou návrhu Európskej komisie je aj dočasná daň z príjmov z digitálnych aktivít, ktorá by každoročne mohla zvýšiť príjmy rozpočtov členských krajín o 5 miliárd eur. Komisia uisťuje, že jej plán nie je namierený proti konkrétnej spoločnosti alebo krajine.

Rozpočty európskych krajín prichádzajú na daniach od veľkých digitálnych spoločností ako Facebook, Amazon či Apple každoročne o stovky miliónov eur. Kým firmy z tradičného hospodárstva v EÚ odvádzajú v priemere 23 percent zo svojich ziskov, efektívna daňová sadzba v digitálnej ekonomike nie je ani polovičná.

Komisia chce preto na digitálnu revolúciu odpovedať revolúciou v daňových pravidlách. Eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti Pierre Moscovici v strede týždňa predstavil dlhoočakávaný návrh na spravodlivé zdaňovanie veľkých internetových spoločností.  Novým daniam by sa vyhnúť nemali ani platformy sprostredkujúce služby medzi užívateľmi ako Uber, či AirBnB.

Nie všetky členské krajiny Únie sú v tejto snahe s Bruselom na jednej lodi. Zásah takéhoto rozsahu si podľa nich vyžaduje spoluprácu celého sveta.

Zdaňovaním internetových spoločností sa vo štvrtok zaoberali aj hlavy štátov členských krajín na summite Európskej rady v Bruseli. Slovensko návrh európskej exekutívy privítalo.

Dlhodobé riešenie

Z dlhodobého hľadiska chce Komisia členským štátom umožniť, aby mohli zdaňovať zisky technologických firiem aj bez ich fyzickej prítomnosti v danej krajine. Kamenné sídlo off-line spoločností má u tých internetových suplovať „virtuálna stála prevádzkareň“.

Štát bude môcť od digitálnej spoločnosti vyberať peniaze, ak splní jednu z troch podmienok: ročné príjmy sedem miliónov eur na jeho území, sto tisíc užívateľov, prípadne tri tisíc obchodných zmlúv medzi platformou a odoberateľmi jej služieb.

Jedným z hlavných problémov, ktorý budú európski zákonodarcovia musieť vyriešiť, je dvojité zdaňovanie. Pravidlá pre stálu prevádzkareň v bilaterálnych zmluvách, ktoré existujú medzi štátmi, sú rovnako zastarané.

Europoslanci chcú daniť digitálne spoločnosti na základe množstva získaných dát

Europoslanci chcú do smernice o jednotnom konsolidovanom základe dane zahrnúť aj otázku zdaňovania firiem poskytujúcich digitálne služby.

Koncept digitálnej stálej prevádzkarne, ako pre EURACTIV.sk vysvetľuje Ján Somoši z Slovenskej komory daňových poradcov, nebude aplikovateľný voči daňovým rezidentom v štátoch, s ktorými majú jednotlivé štáty uzatvorené zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a zároveň nie sú členskými štátmi EÚ.

„Na to, aby bol navrhovaný koncept aplikovateľný aj v týchto štátoch, bude potrebné pristúpiť k zmene definície stálej prevádzkarne v jednotlivých zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia, čo môže trvať niekoľko rokov,“ vysvetľuje.

Cieľom tohto návrhu Komisie je, aby internetoví giganti odvádzali dane zo ziskov tam, kde vytvárajú pridanú hodnotu. Inými slovami tam, kde sa nachádzajú ich užívatelia.

Spory

Francúzsky eurokomisár si počas minulého roka zvolil digitálnu daň ako hlavnú prioritu vo svojej agende. Uzatvoriť by ju chcel ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019.

Skúsenosť so smernicou o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb (CCCTB), ktorá sa na niekoľko rokov zastavila na mŕtvom bode, však skôr vedie k názoru, že pôjde o beh na oveľa dlhšiu trať.

Ambiciózny plán môže naraziť na odpor v Európskom parlamente, ale predovšetkým v členských štátoch, ktoré sa na iniciatívu Bruselu stále pozerajú cez prsty. Pre prijatie akéhokoľvek daňového opatrenia je pritom potrebná jednomyseľná zhoda všetkých členských štátov.

Nie je prakvapením, že sa návrh z dielne Komisie nestretol s pochopením v krajinách, ktoré svojim daňovým modelom k sebe lákajú veľké nadnárodné spoločnosti.

Podľa írskeho premiéra Lea Varadkara je opatrenie „nepremyslené“ a znevýhodní predovšetkým malé členské štáty, čo je aj jeden z najčastejších argumentov proti novej právnej úprave.

Somoši vysvetľuje, že v malých členských krajinách, vrátane Slovenska, kde celkový počet aktívnych užívateľov nie je tak vysoký ako vo Francúzsku či Nemecku, bude možné zdaňovať len časť ziskov priraditeľných k činnosti koncových užívateľov.

„Pravidlá pre alokáciu ziskov digitálnych stálych prevádzkarni dnes ešte nie sú známe a preto je ťažké povedať, aký dopad bude mať navrhovaná legislatíva pre Slovensko“ dodal.

V podobnom duchu sa na svojom prvom summite vyjadril aj nový predseda slovenskej vlády Peter Pellegrini. Pri určitom nastavení parametrov návrhu by podľa neho niektoré krajiny nemuseli z daní digitálnych spoločností nič mať.

„Prebehla veľká debata. Írsky premiér ma na to iný názor, ale všetci ostatní jednoznačne potvrdili, že je (zdanenie) potrebné,“ vyhlásil po prvom dni summitu EÚ český premiér v demisii Andrej Babiš.

Slovensko je už na vlastnej ceste

Slovensko je jednou z prvých krajín EÚ, ktoré sa ponorilo do neprebádaných vôd digitálneho zdaňovania.

Novela zákona o dani z príjmu právnických osôb sa však týka len firiem, ktoré pod Tatrami sprostredkúvajú ubytovanie či dopravu. Klasickými príkladmi sú platformy ako AirBnB, Uber či Booking.com.

Firmy sú od nového roku povinné vytvoriť na Slovensku stálu prevádzkareň, na základe ktorej budú platiť štandardnú daň z príjmu.

Slovensko už zdaňuje digitálne platformy, chystá sa na internetových gigantov aj kryptomeny

Digitálne platformy, ktoré na Slovensku ponúkajú svoje služby, sa od 1. januára musia kvôli odvodom registrovať aj u nás. Ministerstvo ale sľubuje aj kroky voči internetovým gigantom ako Google či Facebook a progresívnejšie sa obzerá aj po možnostiach zdaňovania kryptomien ako Bitcoin.

Ak sa platforma dobrovoľne neprihlási, finančné úrady „potrestajú“ zrážkovou daňou samotných poskytovateľov služieb. Každý, kto prostredníctvom aplikácií ponúka ubytovanie, alebo vlastným automobilom vozí zákazníkov, zaplatí z každého eura 19 až 35 centov.

Podľa šéfa slovenského rezortu financií Petra Kažimíra by zmeny v zdaňovaní mali v blízkej budúcnosti pocítiť aj najväčší internetoví hráči. „Podľa mojich informácií 80 miliónov eur je časť reklamného trhu na Slovensku, ktorý končí na účtoch napríklad Googlu a Facebooku“, uviedol začiatkom roku Kažimír s dodatkom, že  Slovensko z týchto peňazí nemá ani cent.

Tento problém by však za slovenskú vládu nakoniec mohla vyriešiť Európska únia. Návrh Komisie cieli najmä na spoločnosti, ktorým plynú príjmy z reklamy a z činností, ktoré stále na slovensku nie sú zdaňované.

Dočasné riešenie

Snahou Komisie je ale predísť tomu, aby členské štáty prijímali svoje vlastné „digitálne pravidlá“, ktoré by priniesli viac zmätku na jednotný európsky trh. Zároveň si uvedomuje, že  členské štáty majú hlad po nových príjmoch, ktoré do národných pokladníc môžu priniesť dane z digitálnych služieb.

Súčasťou bruselského návrhu je preto aj dočasná trojpercentná daň z príjmov digitálnych činností. Komisia prízvukuje, že ide o predbežné opatrenie „kým sa nezavedie komplexná reforma“.

„Touto dočasnou daňou sa zabezpečí, aby činnosti, ktoré v súčasnosti nie sú účinne zdaňované, začali prinášať členským štátom okamžitý príjem,“ píše sa v tlačovej správe.

https://twitter.com/EU_Commission/status/976366550918795264

Aj tu si Komisia určila kritériá, ktoré by mali rozhodovať o tom, či sa na spoločnosť bude daň uplatňovať. Pôjde o všetky firmy s celosvetovým obratom nad 750 miliónov eur a s príjmami v hodnote aspoň 50 miliónov ročne v rámci Európskej únie.

Ako uviedol Moscovici, pri stanovení týchto podmienok Komisia dbala na to, aby nové daňové bremeno nedopadlo na malé firmy či startupy.

Google, Facebook ale aj Uber

„Koncept bude fungovať podobne ako zdaňovanie elektronických služieb v DPH režime. Takto vybratá daň sa následne rozdelí medzi jednotlivé členské štáty podľa toho, v ktorom štáte boli digitálne služby poskytnuté,“ upresňuje Somoši.

Komisia chce, aby firmy platili dane z výnosov, na ktorých sa významnou mierou podieľajú ich užívatelia. Na pozore sa preto podľa Moscoviciho musia mať tak internetové vyhľadávače a sociálne siete – ktoré vďaka užívateľským dátam pomáhajú cieliť reklamu – ako aj sprostredkovateľské platformy typu Uber či AirBnB.

Administratívna záťaž s kontrolovaním a nahlasovaním miesta, kde k takejto transakcii došlo, bude na pleciach spoločností.

„Spoločnosť sa bude môcť rozhodnúť, že odvod bude platiť v jednom štáte a nebude sa tak musieť registrovať vo viacerých štátoch,“ dopĺňa Somoši.

Brusel odhaduje, že dočasné riešenie postihne spolu 120 až 150 spoločností. V súhrne by si pritom rozpočty členských krajín každoročne mohli prilepšiť o päť miliárd eur.

Ako zareaguje Washington?

A práve s tým súvisí jeden z najviac diskutovaných problémov legislatívneho návrhu – až polovica z firiem, ktoré zasiahne dočasná daň, totiž pochádza zo Spojených štátov.

Zahraničných novinárov po predstavení návrhu zaujímalo najmä to, či Komisia nejde po krku bohatým americkým technologickým spoločnostiam, aby naplnila európske pokladnice.

Moscovici však niekoľkokrát zopakoval, že nové pravidlá nie sú navrhnuté na mieru žiadnej konkrétnej spoločnosti či krajiny.

„Nejde o žiadnu GAFA (skratka, ktorá sa používa pre štyroch digitálnych gigantov – Google, Apple, Facebook, Amazon, – pozn.red.), či anita-americkú daň. Náš návrh necieli na žiadnu firmu ani spoločnosť,“ uisťoval Moscovici a dodal, že tretina postihnutých firiem sídli v Európskej únii.

Krajiny EÚ sa nevedia dohodnúť, ako zdaniť internetových gigantov

Slovensko sa pridalo ku krajinám podporujúcim zavedenie „vyrovnávacej dane.“ Ministri financií niektorých členských štátov sú proti zdaňovaniu podľa obratu digitálnych spoločností.

Dôležité ale v tomto prípade nakoniec bude, ako si to za oceánom preberie Donald Trump, ktorému upokojujúce slová z Bruselu nemusia vôbec stačiť. Vo svetle rodiacej sa obchodnej vojny s EÚ to môže vnímať ako ďalší útok proti americkým záujmom.

Americká vláda minulý týždeň vydala oficiálne stanovisko, v ktorom odmieta, aby „sa ktorákoľvek krajina zamerala na digitálne spoločnosti“.

„Niektoré z nich patria medzi najväčších prispievateľov k rastu zamestnanosti a hospodárskeho rozmachu v Spojených štátoch,“ píše sa vo vyhlásení ministra financií Stevea Mnuchina.

Nemecko má ale napríklad aj o jeden dôvod na obavy navyše. Keď Brusel v reakcii na zavedenie amerických ciel na vývoz ocele a hliníka predstavil protiopatrenia týkajúce sa amerických výrobkov, Donald Trump vytiahol z rukáva ďalší tromf – zdanenie áut z produkcie nemeckých automobiliek.

Nedočkavosť Bruselu

Podľa viacerých členských štátov by k takýmto scenárom nemuselo dôjsť, pokiaľ by Únia s riešením počkala na zvyšok sveta.

Nedočkavosť Bruselu kritizuje aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). OECD chce, aby nové opatrenie vzniklo z jednohlasnej dohody 35 najbohatších štátov, ktoré združuje.

Podľa jej správy by jednostranne opatrenie EÚ mohlo „spôsobiť narušenie hospodárskej rovnováhy, dvojité zdaňovanie, zvýšiť neistotu a dodatočné náklady pre spoločnosti s cezhraničným pôsobením a v niektorých prípadoch aj priniesť spory do existujúcich bilaterálnych daňových zmlúv.“

Podľa Moscoviciho však bruselská iniciatíva nie je v rozpore s prístupom OECD a ustil, že Komisia bude v daňovej oblasti s organizáciou aj naďalej úzko spolupracovať. Problém v tom nevidí ani Slovensko.

„Globálne pravidlá by boli ideálnym riešením danej situácie, avšak na úrovni OECD sa v najbližšej dobe – minimálne do roku 2020 – neočakáva významný posun v oblasti zdaňovania digitálnej ekonomiky. Na druhej strane v rámci menšieho geograficko-politického celku, akým je EÚ, by bolo možné pripraviť riešenie v kratšom časovom rámci a zároveň by mohli slúžiť ako inšpirácia a istý predstupeň postupu na globálnej úrovni,“ uviedla pre EURACTIV.sk hovorkyňa ministerstva financií Romana Gogová.