V boji proti daňovým únikom musí byť Európska investičná banka vzorom, radí mimovládka

Twitter.com

Dva roky po vypuknutí daňového škandálu Panama Papers vyzvala Európska koalícia rozvojových a environmentálnych mimovládnych organizácií, Counter Balance, Európsku investičnú banku (EIB), aby vypracovala komplexnú a zodpovednú daňovú politiku.

Counter Balance v utorok uverejnila správu s odporúčaniami, ktoré by v prípade implementácie podľa nej umožnili investičnej banke prevziať vedúcu úlohu v zodpovednom zdaňovaní.

„Vzhľadom na jej ústrednú makroekonomickú úlohu a charakter „orgánu Európskej únie“ a verejnej inštitúcie je o to dôležitejšie, aby investície a podnikateľské aktivity EIB nepodporovali agresívne daňové plánovanie nadnárodných spoločností, ale využili príležitosť presadiť nový štandard väčšej transparentnosti a zodpovednejšieho správania v oblastí daní.“

„Úplne kľučové by v tomto smere bolo vyžadovať správy o jej klientoch vo všetkých krajinách (country by country reporting),“ povedal Xavier Sol, riaditeľ Counter Balance.

„Zodpovedná daňová politika EIB by mohla mať pozitívny vplyv na ostatné medzinárodné finančné inštitúcie (IFI) a inšpirovať ich k tomu, aby podnikli rovnaké kroky. Banka Európskej únie by si nemala nechať túto príležitosť ujsť,“ dodal.

Davos o probléme daňových únikov: Svet potrebuje nové pravidlá, nie ďalšiu „talkshow“

Bez celosvetovej spolupráce je reforma globálneho daňového systému nemožná. Do čela za spravodlivé zdaňovanie sa musí postaviť Európska únia. 

Škodlivé praktiky

EIB podporuje infraštruktúrne projekty, malé podniky, ako aj iniciatívy v oblasti zdravia a životného prostredia v celej Európskej únii. V marci oznámila, že poskytne 8 miliárd eur 34 projektom v Európskej únii, Afrike, Ázii a Latinskej Amerike. V roku 2016 poskytla sumu 80 miliárd eur, čím sa stala najväčším multilaterálnym poskytovateľom úverov na svete.

Koalícia mimovládnych organizácií zverejnila svoju prvú správu v roku 2015. Zdokumentovala  v nej niekoľko prípadov, kedy EIB poskytla finančné prostriedky príjemcom, ktorí údajne využívali daňové raje na zvýšenie svojich ziskov alebo na prepranie špinavých peňazí z korupcie.

Druhá správa nasledovala v roku 2016. Counter Balance v nej opísala, ako EIB podporovala súkromné ​​kapitálové fondy v daňových rajoch a problematických jurisdikciách. Dokument tiež zdôraznil systematickú nedostatočnú transparentnosť týchto typov operácií, a to tak zo strany EIB, ako aj investičného fondu.

„Takéto praktiky majú škodlivý vplyv na verejné zdroje, ktoré majú národné vlády k dispozícii na zabezpečenie základných verejných služieb a efektívne fungovanie našich ekonomík,“ napísala vo svojej správe Counter Balance.

Len oprávnené projekty

Správa obsahovala aj reakciu EIB na tvrdenia mimovládnych organizácií.

Banka poukázala na to, že správa Counter Balance obsahuje chybné alebo zavádzajúce tvrdenia či odkazy na zdroje, ktoré sú nesprávne.

„EIB podporuje len oprávnené projekty, na základe ich plnenia poslania verejného záujmu, nie finančných sprostredkovateľov alebo projektových spoločností.“

„Je preto dôležité rozlišovať medzi daňovými režimami priamo uplatniteľnými na projekty financovanými Európskou investičnou bankou a daňovými režimami uplatniteľnými na vzdialenejšie subjekty vo vlastníckej štruktúre, ktoré sú oddelené od projektov financovaných bankou a majú samostatné systémy riadenia,“ zdôrazňuje správa.

Banka dodala, že prístup k riadeniu v oblasti daní v EIB by mal byť preto primeraný. „Nezamýšľanými dôsledkymi príliš opatrného prístupu k praktikám daňovej optimalizácie (vyhýbanie sa daniam) môže byť vylúčenie oprávnených a zdravých projektov z financovania ElB a strata potrebných investícií.“

Luxemburská inštitúcia chce preto v súlade so smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí ako i s odporúčaniami Finančnej akčnej skupiny prijímať opatrenia na základe prístupu, ktorý bude citlivejší na riziko, vrátane kontroly daňových podvodov.

Daňové škandály

Správa od Counter Balance pripomína početné daňové škandály, ktoré sa objavili v uplynulých rokoch, pričom jedným z najvýznamnejších bol Panama papers.

Paradise Papers: Rozhorčený je aj Európsky parlament

Slovenskí europoslanci hovoria, že Komisia aj národné štáty robia v oblasti predchádzania daňovým únikom veľkého rozsahu málo. Na stole sú momentálne v EÚ tri legislatívne návrhy.

Týkal sa bezprecedentného úniku 11,5 milióna súborov z právnickej kancelárie Mossack Fonseca v Paname. Tieto dokumenty odhalili praktiky, akými sa niektoré spoločnosti vyhýbali daňovým povinnostiam. Do škandálu boli zapletené aj verejné osobnosti ako Vladimír Putin, ukrajinský prezident Petro Poroshenko, David Cameron, islandský premiér Sigmundur Davíð Gunnlaugsson či eurokomisár pre klimatické zmeny Miguel Arias Cañete.

Panama papers je však len jedným z mnohých daňových škandálov z ostatných rokov. Pred ním, čo p ňom novniári otvorili kauzy ako ako Luxleaks (november 2014), Swissleaks (február 2015), Bahamas leaks (september 2016) alebo Paradise Papers (november 2017).

Súdržnosť

Tieto daňové škandály podľa Counter balance vyprovokovali Európskej komisiu, aby si lepšie posviteila na daňové dohody medzi národnými vládami a nadnárodnými spoločnosťami a  podrobne preskúmala ich súlad s európskymi pravidlami štátnej pomoci. Výsledkom je súbor iniciatív, ktoré majú zabezpečiť spravodlivejšiu hospodársku súťaž medzi členskými štátmi a vyhnúť sa snahám platiť minimálne dane.

Komisia 21. marca zverejnila „Nové požiadavky proti vyhýbaniu sa daňovej povinnosti v rámci legislatívy Európskej únie, ktoré upravujú najmä finančné a investičné operácie“, pričom sa v nej osobitne zdôrazňuje aj úloha EIB.

V dokumente sa uvádzajú sankcie týkajúce sa „čiernych“ aj „šedých“ zoznamov daňových rajov v Európskej únii. Zároveň vyzýva banku, aby prehodnotila svoju daňovú politiku s cieľom zaručiť, že vonkajšie rozvojové a investičné fondy EÚ nebudú môcť prechádzať cez subjekty v krajinách z čierneho zoznamu.

Panama už nie je na čiernej listine daňových rajov EÚ. Komisia sa zaujíma o dôvod

Ministri financií členských krajín EÚ dnes rozhodli o vyradení ôsmich krajín z čiernej listiny daňových rajov EÚ. Slovensko to považuje za dobrý signál. Komisia bude chcieť vedieť, čo dané krajiny sľúbili.

„Niektoré spoločnosti využívajú medzery a nesúlady medzi obrannými opatreniami členských štátov na to, aby presmerovali bez zdanenia svoj zisk z jednotného trhu do iných krajín. V dôsledku 28 rôznych vnútroštátych politík voči daňovým systémom tretích krajín firmy okrem toho čelia právnej neistote a nadmernej administratívnej záťaži,“ uviedla Komisia.

Aby členské štáty dosiahli viac spoločných úspechov v boji proti daňovým únikom, zabezepčili účinnosť v zdaňovaní a vybudovalí jasné a stabilné prostredie v jednotnom trhu, je nevyhnutná kordinovaná vonkajšia stratégia EÚ pre lepšiu správu v daňových záloežitostiach.

„V tejto súvislosti má EÚ vedúcu úlohu,“ uviedla Counter Balance a dodala, že by preto mala „zabezpečiť, aby jej vlastný finančný nástroj – EIB – zohrával vedúcu úlohu aj v oblasti spravodlivého zdaňovania“.