Využívanie daňových rajov bude pre firmy zložitejšie

Ilustračná fotografia. [EPA-EFE/Felipe Treuba]

Minulý týždeň sa 136 krajín dohodlo na pôde OECD na reforme zdaňovania firiem. Firmy by mali zisky zdaňovať tam, kde ich generujú, nie v krajine svojho oficiálneho sídla.

Na najväčšie firmy sa bude vzťahovať minimálna 15-percentná sadzba. K dohode sa pridali aj tri krajiny Únie, ktoré boli v júli proti – Estónsko, Írsko a Maďarsko.

Čo obsahuje globálna dohoda 

Pravidlo zdaňovania firiem na trhoch, kde generujú zisky, bolo pôvodne namierené najmä voči digitálnym gigantom, ktoré umelo presúvajú zisky do krajín s nízkym daňovým zaťažením. Pôvodný návrh OECD bol pod tlakom Spojených štátov podstatne oslabený, aplikuje sa však na všetky firmy v akomkoľvek sektore.

Pravidlá budú platiť pre firmy s globálnym obratom nad 20 miliárd dolárov (17,3 miliardy eur) a mierou zisku nad 10 percent. Ak by sa pravidlá ukázali ako neefektívne, v roku 2028 sa hranica posunie na 10 miliárd dolárov (8,6 miliardy eur).

Veľké firmy budú musieť ukázať dane, na mape ale zostanú slepé miesta

Vďaka dohode inštitúcií EÚ o daňovej transparentnosti budú mať ľudia prehľad o tom, kam veľké firmy schovávajú svoje zisky. Únia ale na svojom zozname nemá všetky daňové raje a proti celosvetovému režimu sa postavili členské štáty.

Tieto firmy musia 25 percent svojich ziskov (nad hranicou 10 percent) zdaniť v krajinách, kde podnikajú. Presúvanie ziskov sa tým nezastaví, len obmedzí.

Okrem toho je dôležitá desaťpercentná hranica ziskovosti. Vďaka nej sa napríklad pravidlám vyhnú niektoré z najväčších firiem, napríklad Amazon.

Minimálna 15-percentná daň sa bude uplatňovať na všetky firmy, ktorých globálny obrat prekračuje 750 miliónov eur. Ak by firma presunula zisk do krajiny, ktorá má nižšiu mieru zdanenia (a nie je členom dohody OECD), krajina, z ktorej zisk odišiel, ju môže dodatočne zdaniť do výšky 15 percent.

Aj toto pravidlo však oslabujú výnimky. Firmy si môžu zdaniteľné zisky znížiť o 10 percent hodnoty hmotných aktív a mzdy, ktoré držia v daňových rajoch. Do desiatich rokov by mala výnimka klesnúť na 5 percent.

Podľa kritikov je dohoda na firmy príliš mäkká a stále ponecháva priestor na umelé znižovanie daní. Nepomôže výrazne rozvojovým krajinám. Daňové príjmy sa budú redistribuovať najmä medzi bohatými štátmi.

Európsky týždeň | Komisia chce mať pod kontrolou zásahy členských štátov proti cenám energií

Členské štáty musia zakročiť proti vysokým cenám energií podľa trhových pravidiel, tvrdí Komisia v uniknutom dokumente. Europarlament zas kritizoval ministrov financií Európskej únie za zúženie zoznamu daňových rajov iba niekoľko dní pred zverejnením Pandora Papers. 

Čo pripravuje Európska komisia

Obe časti globálnej dohody chce Komisia implementovať prostredníctvom smerníc. Podľa uniknutej verzie pracovného programu ich predloží na budúci rok.

Vo februári navrhne smernicu o minimálnej 15-percentnej dani pre veľké firmy. Súčasťou bude aj ich povinnosť zverejňovať efektívne daňové sadzby.

Druhú smernicu chce Komisia predložiť v treťom štvrťroku. Tá v súlade s dohodou na pôde OECD prikáže firmám zdaniť časť ziskov v krajinách, v ktorých podnikajú.

Čo bude nasledovať 

Obe smernice bude musieť schváliť Európsky parlament aj zástupcovia členských krajín. Únia by teoreticky mohla prijať prísnejšie pravidlá pre minimálnu sadzbu či spôsob zdaňovania. Mohlo by to však skomplikovať transatlantické vzťahy, proti by boli aj krajiny ako Írsko, Holandsko či Luxembursko, v ktorých dnes sídlia európske centrály veľkých nadnárodných firiem.

Text bol súčasťou rubriky Týždeň v európskej ekonomike Denníka N.