Webová daň či uhlíkové clo: Taliansky eurokomisár dostal ambiciózne úlohy

Kandidát na eurokomisára pre ekonomiku, Paolo Gentiloni. [EPA-EFE/Claudio Giovanni]

Šéfka Komisie Ursula von der Leyen od dezignovaného komisára pre ekonomiku Paola Gentiloniho tiež chce, aby pripravil reformu zdaňovania energií, či hľadal spôsoby, ako využiť hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v daňových otázkach.

Európska únia plánuje zaviesť daň z digitálnych služieb aj v prípade, že nedôjde ku globálnej dohode o takzvanej „webovej dani“. Uviedol to v pondelok Paolo Gentiloni, nominovaný na post komisára pre hospodárske záležitosti.

Gentiloni sa tak verejne zaviazal, že splní to, čo od neho v poverovacom liste žiada šéfka Komisie Ursula von der Leyen. Taliansky eurokomisár sa má najskôr pokúsiť o celosvetovú dohodu na zdaňovaní digitálnej ekonomiky, čo ja požiadavka viacerých členských krajín. Ak sa mu to nepodarí do roku 2020, prichádza na rad európske riešenie.

O to sa v posledných rokoch pokúšal aj dosluhujúci eurokomisár s ekonomickým portfóliom Pierre Moscovici. Jeho návrh, aby technologickí giganti s ročným obratom nad 750 miliónov eur a zdaniteľnými príjmami nad 50 miliónov eur v rámci EÚ v členských krajinách platili trojpercentnú daň z príjmov z digitálnych služieb (daň z digitálnych služieb, DST), nezískali podporu všetkých členských krajín. Rovnako pochodilo aj neskoršie francúzsko-nemecké kompromisné riešenie, ktoré zdanenie cielilo iba na príjmy z online reklamy (Daň z digitálnej reklamy, DAT). Viacero členských krajín preto začalo konať na vlastnú päsť. Tomu sa Komisia od začiatku snaží predísť.

Dorástla EÚ na vlastné dane?

V Európskej únii sa diskutuje o nových vlastných zdrojoch založených na plastovej, emisnej, leteckej, firemnej či bankovej dani. Mali by pomôcť naplniť nový sedemročný európsky rozpočet po brexite a zároveň podporiť európske politiky. 

„Mojou prvou úlohou bude zistiť, či je možné zaviesť webovú daň na úrovni Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj / skupiny G20 (20 najväčších svetových ekonomík), teda na globálnej úrovni, pretože by to bolo najefektívnejšie riešenie,“ cituje Gentiloniho slová z rozhovoru pre denník La Stampa agentúra Reuters.

V prípade neúspechu eurokomisia predstaví zrejme úplne nový legislatívny návrh na zdaňovanie digitálnych služieb.

„Komisia sa bude snažiť dosiahnuť dohodu do roku 2020, ale ak to nebude možné, bude mojou úlohou navrhovať európsku webovú daň. Nemôžem ďalej čakať,“ dodal.

Koniec daňového veta?

Gentiloni tiež uviedol, že bude dohliadať aj na snahu o harmonizáciu základu daní z príjmu právnických osôb vo všetkých členských štátoch EÚ. O príjmoch z tejto dane sa hovorí aj ako o novom vlastnom zdroji rozpočtu EÚ.

Ani v tomto prípade talianskeho komisára nečaká ľahká úloha. Smernica o konsolidovanom základe firemnej dane (CCTB) je na únijnom stole už takmer jedno desaťročie. Súvisí to aj so skutočnosťou, že všetky daňové opatrenia dnes v Únii musia byť prijaté jednomyseľným súhlasom všetkých 28 členských štátov. Európska komisia preto chce na základe minuloročného  návrhu právo veta postupne rušiť.

Gentiloni má zaistiť, aby sa v „plnej miere využívali“ klauzuly, ktoré poskytujú Zmluvy o EÚ. Tu má šéfka Komisie zrejme na mysli takzvanú „premosťovaciu klauzulu“, ktorá umožňuje  zvoliť hlasovanie kvalifikovanou väčšinou aj v prípadoch, kde to európske zmluvy neumožňujú.

Komisia navrhuje prechod k väčšinovému hlasovaniu v daňových otázkach

Jednomyseľnosť pri rozhodovaní o daňových otázkach v Rade EÚ by postupne mala nahradiť kvalifikovaná väčšina. 

Letecká daň a uhlíkové clo

Gentiloniho okrem toho čaká aj prehodnotenie súčasných platných pravidiel zdaňovania energií. Tie sa v EÚ nemenili posledných 15 rokov. Európska dvadsaťosmička sa preto snaží hľadať spôsoby, ako ich zmeniť tak, aby pomohli k napĺňaniu klimatických cieľov. Aj tu reformné plány končia na odpore niekoľkých členských štátov.

„V Európskom zelenom údele (European Green Deal) musí zdaňovanie zohrať kľúčovú úlohu,“ píše šéfka Komisie v liste Gentilonimu. Ten má do projektu, ktorý bude mať na starosti prvý podpredseda Komisie zodpovedný za klímu Frans Timmermans, navrhnúť reformu smernice o energetických výrobkoch a elektriny, aby „zodpovedala našim ambíciám a ukončla dotácie pre fosílne palivá“.

Aktivisti považujú leteckú dopravu za novodobé uhlie. K zdaneniu má ďaleko

Príjmy z dane z leteckého paliva chcú niektoré členské štáty nasmerovať do rozpočtu EÚ. Kým slovenské ministerstvo financií hovorí, že daň bude mať zmysel len na celoúnijnej úrovni, envirorezort vystríha pred dvojitým zdanením.

Detailnejší vhľad do plánov Komisie ponúka uniknutý dokument vypracovaný úradníkmi generálnych riaditeľstiev exekutívy EÚ, ktorý nedávno zverejnil bruselský portál Politico. Odporúčajú v ňom zaviesť minimálne daňové sadzby pre jednotlivé druhy energie, ktoré by mali podporiť využívanie „zelenších“ energií, vyrovnať rozdiel v zdaňovaní nafty a benzínu a postupne odstraňovať daňové výnimky pre jednotlivé členské štáty, či sektory.

V tejto súvislosti sa hovorí hlavne o leteckej a lodnej doprave. Hoci je letectvo súčasťou systému obchodovania s emisiami (ETS), väčšinu emisných povoleniek dnes má bezplatne. Letecké palivo pre medzinárodné spojenia je navyše oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Čoraz hlasnejšie preto počuť hlasy po zavedení dane z leteckého paliva. Táto ambícia sa nachádza aj v spomínanom pracovnom dokumente Komisie, no v liste pre talianskeho komisára sa už explicitne nespomína.

Bývalý taliansky premiér by do zeleného údelu mal tiež prispieť prípravou návrhu takzvaného uhlíkového cla (Carbon border tax). „To je kľučový nástroj proti úniku uhlíka (carbon leakage) a na zistenie, aby spoločnosti z EÚ rovnocenne konkurovali na zahraničných trhoch. Uhlíkové clo by malo byť plne v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie,“ stojí v poverovacom liste.