Zodpovednosť prináša konkurencieschopnosť

Zľava Trine Skymoen, Anita Hugau, Daphne Bergsma Foto: Martina Slováková

Konferenciu o zodpovednom podnikaní, ktorá sa 13.5. konala v Bratislave, otvorili minister hospodárstva SR Juraj Miškov. Predstavil projekt „Podpory spoločensky zodpovedného podnikania v SR“, ktorý sa realizuje v spolupráci s regionálnou kanceláriou Rozvojového programu OSN v Bratislave, Ekonomickou univerzitou a ďalšími partermi. Jeho výstupom má byť národná stratégia pre túto oblasť.

„Zodpovednosť firiem nie je niečo, k čomu môžeme pristupovať ako k niečomu externému alebo príležitostnému, musíme pevne začleniť jej princípy do nášho core biznisu a do našich denných aktivít“, povedal Paolo Ruzzini prezident Business Leaders Forum a generálny riaditeľ Slovenských elektrární. Koncept firemnej zodpovednosti sa dá podľa neho opísať ako druh "spoločenskej zmluvy, vďaka ktorej musia spoločnosti podporovať a rešpektovať základné hodnoty ako sú ľudské práva, pracovné podmienky, životné prostredie a v neposlednom rade morálne princípy. Je kľúčové pochopiť, že firemná zodpovednosť nemôže byť vnímaná ako nejaký PR zlepšovák“.

Medzi najčastejšími vecami, ktoré si verejnosť s konceptom spoločenskej zodpovednosti firiem spája sú nezneužívanie zamestnancov, starostlivosť o zamestnancov, poctivosť pri podnikaní. Vyplnulo to z posledného reprezentatívneho prieskumu, ktorý realizovalo Business Leaders Forum a agentúra Focus. Poklesol počet tých, ktorí si pod týmto pojmom nevedeli nič predstaviť. Výskum tiež zistil, že pre 20 % opýtaných je pri hľadaní zamestnania dôležitá reputácia firmy. Aj keď CSR aktivity zatiaľ pre väčšinu ľudí nie sú ešte rozhodovací faktor, ale pri rovnakej kvalite výrobkov či služieb môže byť jazýčkom na váhach, konštatovala Beata Hlavčáková, riaditeľka BLF. 12 % respondetov sa v rovnakom prieskume vyjadrilo, že už niekedy prejavilo svoj nesúhlas bojkotom výrobkov alebo služieb danej firmy. 

Aktivity v oblasti CSR súvisia podľa ministra Miškova so zlepšovaním podnikateľského prostredia. Aj keď si myslí, že CSR by mala byť záležitosťou celej vlády, okrem MH napríklad aj Ministerstva životného prostredia a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ale nemala by zároveň byť zaťažovaná reguláciou. Úlohu vlády vidí len vo vytvorení vhodného priestorupre takýto typ podnikania. 

Dobrú prax zo svojich krajín na konferencii predstavili tri dámy – veľvyslankyne Holandského, Dánskeho a Nórskeho kráľovstva.

Pre Nórsko je SCR prioritou pretože to má zmysle a je to dobré pre biznis“ zhrnula dôvody veľvyslankyňa Trine Skymoen. Hlavnou stratégiou krajiny v tejto oblasti je tzv. White Paper, ktorý má ovplyvňovať a stimulovať zodpovedný prístup, jednak u vlády samotnej, napríklad pri trvaní na environmentálnom a sociálnom aspekte vo verejnom obstarávaní, ale tiež u firiem.

Známou nórskou iniciatívou je zákonnom stanovené 40 % zastúpenie žien v predstavenstvách spoločností s väčšinovou účasťou štátu. Skymoen tvrdí, že napriek počiatočnému u odporu firiem, ktoré tvrdili, že vhodné ženy – kandidátky na takéto posty nie je dostatok, sa firmám stalo nečkané. „Hádajte čo sa stalo – našli ich“, hovorí Skymoen. Podľa nej je toto zistenie povzbudivé a pomáha pochopiť, snaha o rodovú rovnosť je investícia nie náklad.

V prípade Holandska žiada vláda pri nových projektoch ako sú napríklad oceliarne, chemičky, elektrárne, golfové ihriská či veľké farmy štúdie environmentálnych vplyvov. Prvú musia realizátori projektu odovzdať ešte pred schválením projektu, kde musia pomenovať aké sú environmentálne dopady ich aktivít s návrhom riešenia, vysvetľuje veľvyslankyňa Daphne Bergsma. Po udelení súhlasu musia správy o environmentálnej výkonnosti podávať priebežne každý rok.

Dánsko v roku 2008 predstavilo Akčný plán pre CSR. Podľa vyslankyne Anity Hugau je dnes 77 % dánskych firiem možné označiť za spoločensky zodpovedné.

Dánska vláda dala v spolupráci s korporátnou sférou (Konfederáciou dánskeho priemyslu) do užívania online nástroj "Climate Compass", kde si spoločnosti môžu jednoducho online pripraviť vlastné klimatické stratégie bez akejkoľvek byrokracie. Využívaný je podľa Anity Hugau predovšetkým malými a strednými podnikmi. Okrem toho vláda inštruuje dánske podniky pôsobiace za hranicami o CSR.

Výsledky štúdie Best Employers, ktorá mapuje motivovanosť zamestnancov, ako faktor výkonnosti firiem predstavila Tatiana Kožsuská z AON Hewitt. Z globálneho porovnania vyplynulo, že Európa je z tohto hľadiska najmenej motivovaným kontinentom. Na motivovanosť zamestnancov, ako vyplynulo z aktuálneho prieskumu, majú najväčší vplyv nasledovné faktory – možnosť rozvoja kariéry, spolupracovníci, súlad so značkou, mzda a nefinančné uznanie.

O zodpovednosti v médiách diskutovali zástupcovia printových médií, televízie i rozhlasu. Jednou z najviac diskutovaných tém sa stala otázka „bulvarizácie“ médií. Šéfredaktor magazínu Stratégie Martin Mazág  tvrdí, že denná tlač sa čoraz viac podobá časopisom – obsahuje stručné informácie a veľa infografiky. Je „ľahšie pravdu vytvoriť, ako ju hľadať“, tvrdí Mazág. Anna Sámelová, riaditeľka spravodajstva SRo však upozornila, že úlohou médií, nie je hľadať pravdu, ale fakty. Ako príklad zodpovednej komunikácie uviedla otvorené informovanie aj o nepríjemných témach ako je prepúšťanie ľudí, napríklad v súčasnosti v RTVS.

Vedúci redakcie spravodajstva TV Markíza Lukáš Diko si myslí, že na Slovensku sa žurnalistická obec stále ešte len tvorí, keďže sme prešli stavom kedy začiatkom 90. rokov bolo odrazu potrebných veľa novinárov, hoci sa nemali kedy a ako kvalitne vyprofilovať.

Pokiaľ ide o komunikáciu medzi firmami a médiami, podľa Mazága by PR správy mali byť zdrojom informácií pre médiá a je preto ich prispôsobiť tak, aby o ne mali záujem. Podľa zástupcu šéfredaktora denníka SME Lukáša Filu majú firmy dostatok priestoru informovať o svojich aktivitách a zaujímavých projektoch, a to nielen v Bratislave, ktorá je centrom aj celonárodných podujatí, ale tiež v regiónoch Slovenska.