Pomýlená logika zdaňovania digitálnej ekonomiky

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Švédsky europoslanec Gunnar Hokmark (EPP) [EPA/CUGNOT MATHIEU]

Návrh Európskej komisie na zdaňovanie digitálnej ekonomiky pripraví niektoré členské štáty o značnú časť daňových príjmov, poškodí inovatívne spoločnosti a môže vyostriť obchodné spory so Spojenými štátmi, píše švédsky europoslanec Gunnar Hökmark.

Gunnar Hökmark je šéfom švédskych europoslancov v Európskej ľudovej strane v Európskom parlamente. Europoslanec za Umiernenú stranu je tiež členom Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové záležitosti.

Nové pravidlá zdaňovania digitálnej ekonomiky, ktoré minulý týždeň predstavila Európska komisia, priniesli do daňového systému úplne novú logiku. Jej dôsledky budú ďalekosiahle.

Takýto spôsob zdaňovania podkope daňové základy menších členských štátov, pričom budú z neho ťažiť tie väčšie. Bude súčasne prekážkou v rozvoji digitálnych startupov v Európe, vystupňuje obchodné spory medzi Úniou a USA a tiež položí základy pre svetový daňový systém postavený predovšetkým na mieru Číne a Indii.

Európskej komisii sa do návrhu podarilo dostať toľko nedostatkov, koľko sa do neho zmestilo. Uveriť tomu, že novej legislatíve predchádzala skutočná analýza jej dopadov, sa dá len veľmi ťažko. Únia si týmto návrhom totiž strieľa do vlastnej nohy. A to hneď štyrikrát.

Po prvé, Komisia nám predstavila návrh, ktorého logika je založená na zdaňovaní príjmov namiesto súčasného zdaňovania pridanej hodnoty či ziskov. To znamená, že daňový základ bude tvorený obratom v každom členskom štáte.

Únia je na štarte ďalšieho behu na dlhú trať: Komisia predstavila „digitálnu daň“

Súčasťou návrhu Európskej komisie je aj dočasná daň z príjmov z digitálnych aktivít, ktorá by každoročne mohla zvýšiť príjmy rozpočtov členských krajín o 5 miliárd eur. Komisia uisťuje, že jej plán nie je namierený proti konkrétnej spoločnosti alebo krajine. 

Toto je zo svojej podstaty úplne novým prvkom v modernom daňovom systéme. Znamená to, že exportné spoločnosti nebudú platiť dane tam, kde vytvárajú pridanú hodnotu, ale na mieste, kam vyvážajú svoju produkciu.

Proexportne orientované krajiny následkom toho prídu o značnú časť svojich daňových príjmov. Čím viac bude niektorá krajina vyvážať, tým menší bude jej daňový základ v systéme daní z príjmov právnických osôb.

Podľa nových pravidiel by sa už zisky nezdaňovali v krajine, kde vznikla inovácia a vytvorila sa pridaná hodnota, ale tam, kde sa predávajú. To citeľne zasiahne krajiny, ktoré to s podporou nových technológií myslia vážne.

Po druhé, prechod od ziskov k zdaňovaniu tržieb má ešte aj jednu absurdnejšiu pointu. Veľké internetové spoločnosti, ktoré sa chcú stať svetovými lídrami, nebudú platiť dane zo zisku ale zo strát, ktoré im pri snahe preraziť vzniknú.

Mnohé digitálne spoločnosti sa pritom na svetovom trhu presadili ešte skôr ako dokázali vykázať zisk. V Európe budú po novom odvádzať dane zo zisku, ktorý ešte ani nevytvorili. To bude, mierne povedané, brániť ďalšiemu rozvoju digitálnej ekonomiky v Európe.

Po tretie, namiesto toho, aby sa v boji proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam uplatňovali globálne pravidlá OECD, Komisia prichádza s úplne novými pravidlami svetového daňového poriadku. Pravidlami, podľa ktorých sa nezdaňuje zisk tam, kde sa vytvoril, ale kde sú základom korporátnych daní príjmy.

Táto logika nemá nič spoločné s digitálnym hospodárstvom. Autá, zdravotnícke potreby, energetické technológie budú podľa nej zdanené na mieste ich predaja, nie v krajine, kde vznikali, alebo sa rozvíjali a inovovali.

Z dlhodobého hľadiska preto návrh Komisie okrem podkopania daňových základov členských krajín, poškodí aj inovácie a vývoj, patenty a vyspelé výrobné postupy. Hospodárstva založené na moderných technológiách budú v tomto prípade porazenými rovnako ako krajiny s prebytkovou obchodnou bilanciou. Ak by sa z návrhu Bruselu mali stať pravidlá pre celý svet, bol by to priamy útok na európske hospodárstvo.

Po štvrté, a netreba to podceňovať, pravidlá Komisie sú nastavené tak, aby v prvom rade postihli americké spoločnosti s pôsobením v Európe. V konečnom dôsledku to poškodí ich európskych vyzývateľov, ktorí chcú byť konkurencieschopní na globálnom trhu. Dizajn novej legislatívy ale pôsobí tak, ako keby mal vyvolať obchodnú vojnu s USA.

Obchodné vojny sa ale nevyhrávajú ľahko, milí páni Trump a Moscovici (eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti).