Čína nesúhlasí s uhlíkovým clom Únie

V prvej fáze sa bude uhlíkové clo Únie týkať oceliarstva, výroby cementu a chemikálií. Na jeho zavedenie doplatí najmä Čína, ktorá je najväčším dovozcom ocele do Európy. [EPA/Michael Reynolds]

Čínsky prezident Si Ťin-pching rázne odmieta plán Európskej únie zaviesť uhlíkové clo. Krajina pritom plánuje dosiahnuť strop svojich emisií do roku 2030 a uhlíkovú neutralitu do roku 2060.

Čína až do poslednej chvíle zvažovala svoju účasť na minulotýždňovom globálnom klimatickom summite. Znepokojuje ju zámer Európskej komisie uplatniť mechanizmus kompenzácie uhlíka (Carbon Border Adjustment Mechanism – CBAM) na hraniciach Únie, hovorovo nazývaný aj uhlíkové clo. Vláda v Pekingu  dala jasne najavo, že o jeho zavedení musí Európska únia najprv diskutovať s ostatnými obchodnými partnermi.

„Boj proti klimatickej zmene je našou spoločnou zodpovednosťou,“ povedal prezident Číny. „Nemal by sa stať predmetom geopolitického vyjednávania, či zámienkou na útok na niektoré krajiny a na zavedenie obchodných bariér,“ odkázal Si Ťin-pching francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi a nemeckej kancelárke Angely Merkel v telefonickom rozhovore tesne pred summitom.

Europoslanci: S uhlíkovým clom netreba otáľať

Zákonodarcovia vyzvali Európsku komisiu, aby zaviedla mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach Únie najneskôr v roku 2023. Zhodli sa, že uhlíkové clo bude znamenať koniec bezplatných kvót na produkciu emisií pre európsky priemysel.

Aj keď Čína odďaľovala rozhodnutie, či sa na klimatickom summite zúčastní, nakoniec sa prezident Si Ťin-pching so svetovými lídrami stretol a potvrdil ambíciu Číny dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060.

Potlačenie neférovej konkurencie

Európska komisia plánuje predstaviť návrh na uhlíkové clo toto leto. Uplatňovať sa má na dovoz z krajín, v ktorých sú regulácie emisií skleníkových plynov výrazne slabšie než v EÚ. Jeho zavedenie je dôležitou súčasťou klimatických plánov Únie, ale aj dohody o protikrízovom balíku obnovy.

Uhlíkové clo má pomôcť európskym firmám pred neférovou konkurenciou z krajín mimo EÚ. Nákup emisných povoleniek zvyšuje náklady pre európskych výrobcov. V Číne, USA a iných krajinách takúto povinnosť nemajú. Lacnejšie importy by teda mohli z európskeho trhu vytlačiť domácich výrobcov. V prvej fáze by sa malo vzťahovať len na niektoré sektory, najpravdepodobnejšími kandidátmi sú výroba cementu, oceliarstvo a chemický priemysel.

Okrem toho má príjem z uhlíkového cla slúžiť ako jeden zo zdrojov splácania pôžičiek, ktorými EÚ financuje 750-miliardový protikrízový rozpočet.

Podľa eurokomisára pre Európsku zelenú dohodu Fransa Timmermansa je uhlíkové clo otázkou prežitia európskeho priemyslu. Podľa neho stúpne v budúcnosti kvôli intenzívnej snahe Únie dosiahnuť svoje klimatické ciele do roku 2030 pravdepodobnosť „úniku uhlíka“. To znamená, že priemysel môže presunúť svoju výrobu do tretích krajín, kde nie je znečisťovanie penalizované.

Komisia zvažuje dva spôsoby výberu cla: vo forme dane vyberanej na hraniciach alebo pomyselného poplatku za emisie, ktorý by odzrkadľoval systém obchodovania s emisiami v EÚ (EU ETS).

Pravdepodobne to však bude druhá možnosť. Alternatíva dane vyberanej na hraniciach má dva problémy: v otázke daní je potrebný jednomyseľný súhlas všetkých členských krajín, čo by skomplikovalo prijatie. Okrem toho by takáto daň mohla byť nekompatibilná s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie.

Čína v reakcii na európske zámery zaviesť uhlíkové clo odštartovala začiatkom roka svoj vlastný systém obchodovania s emisiami. Vďaka nemu by sa mohla európskemu zdaňovaniu dovezených emisií vyhnúť.

Únia si udržala svetové klimatické prvenstvo, Čína radikálne zníženie emisií zatiaľ neplánuje

Európska únia prezentovala na klimatickom summite OSN nový cieľ znižovania emisií do roku 2030. K európskej snahe znižovať emisie rýchlejšie sa pridalo ďalších 75 krajín. Už teraz je jasné, že na dosiahnutie záväzku Parížskej dohody to stačiť nebude, uvádza mediálny partner EURACTIV.com Climate Home News.

Európa má tretím krajinám pomáhať

Čínsky prezident ďalej podotkol, že rozvinuté krajiny by „mali ísť príkladom v spôsobe, akým budú redukovať svoje emisie“. Zároveň by mali pomôcť chudobnejším krajinám vysporiadať sa s dopadmi klimatickej krízy tým, že s nimi budú zdieľať technológie a navýšia financovanie zelených projektov.

Xi na klimatickom summite zopakoval svoj prísľub, že jeho krajina plánuje dosiahnuť emisný strop do roku 2030 a stav uhlíkovej neutrality do roku 2060.

„Čína sa zaviazala prejsť od uhlíkového vrcholu k uhlíkovej neutralite v oveľa kratšom časovom rozpätí, ako by mohlo trvať mnohým rozvinutým krajinám a to si vyžaduje mimoriadne veľké úsilie,” uviedol Xi.

Čína zavádza vlastný systém obchodovania s emisiami

Obchod s emisiami má Číne pomôcť dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060. Jej spotreba uhlia však stále stúpa.

Ťažkosti s útlmom uhlia

Klimatické snahy Európskej únie majú pre Čínu závažné dôsledky.

Prechod na uhlíkovú neutralitu bude „ťažký zápas“, priznal prezident Xi. Aj keď Čína postupne diverzifikuje svoje energetický mix, je naďalej do veľkej miery závislá na uhlí. Jej najnovší päťročný plán sa navyše zameriava viac na energetickú bezpečnosť, ako na zelený prechod.

Prezident povedal, že Čína bude „prísne kontrolovať“ ďalší rozvoj uhoľných elektrární.

Správa organizácie TransitionZero konštatuje, že Čína bude musieť zatvoriť alebo prebudovať uhoľné elektrárne s kapacitou 364 gigawattov (GW) do roku 2030, aby dosiahla klimatickú neutralitu.

„Na to, aby Čína dosiahla tieto ciele, bude musieť výrazne zvýšiť mieru zavádzania klimatických opatrení a znížiť svoje kapacity na spracovanie uhlia,“ poznamenal v úvode správy viceprezident Spojených štátov Al Gore.

V súčasnom systéme obchodovania s emisiami (ETS), ktorý Čína nedávno zaviedla, je až 1,56 miliárd ton emisií naviac. Pre porovnanie, takéto množstvo emisií vyprodukuje za rok systém EU ETS Európskej únie. Bez reformy nemajú emisné kvóty čínskeho systému obchodovania s emisiami žiadny význam, píše sa v závere správy.

Partner