Dovozcovia budú za emisie platiť, domáci znečisťovatelia si udržali výhody

Zavedenie uhlíkové clo sa bude týkať najmä oceliarstva, výroby cementu a chemikálii. Týmto odvetviam sa podarilo zatiaľ zachovať bezplatné emisné kvóty na vyprodukované emisie skleníkových plynov. Oceliareň ThyssenKrupp, Duisburg, Nemecko. [EPA-EFE/Friedmann Vogel]

Európsky parlament odsúhlasil zachovanie  bezplatných emisných povoleniek a zároveň zavedenie uhlíkového cla. Podľa kritikov je to dvojité zvýhodnenie domáceho priemyslu, čo nie je v súlade s klimatickými cieľmi ani s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie.

Nezáväzné hlasovanie v pléne Európskeho parlamentu bolo prvým krokom v rámci dlhej cesty k zavedeniu poplatku za emisie na hraniciach Únie. Ten je považovaný za kľúčovú súčasť Európskej zelenej dohody a podmienkou dosiahnutia uhlíkovej neutrality Európy do roku 2050.

Názory na konečnú podobu nového mechanizmu (Carbon Border Adjustment Mechanism – CBAM), hovorovo nazývaného aj uhlíkové clo, sa medzi 27 členskými štátmi výrazne líšia. Kameňom úrazu je rozhodnutie, či zachovať alebo zrušiť bezplatné kvóty na znečisťovanie v rámci európskeho systému obchodovania s emisiami (EU ETS) aj po zavedení tohto mechanizmu, uviedol EURACTIV.

Únia zvažuje podobu uhlíkového cla

Európska komisia zvažuje podobu uhlíkového cla aj jeho rozsah. Hrozí aj dovozu zo Spojených štátov.

Výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie pôvodne bezplatné povolenky zamietol, zmena názoru nastala pri plenárnom hlasovaní. Tam europoslanci tesnou väčšinou podporili zachovanie bezplatných kvót pre európske podniky.

O tom, že je to pre členské krajiny a parlamentné zoskupenia kontroverzná téma svedčí aj fakt, že europarlament rozdelila na dve polovice. Za ponechanie bezplatných emisných povoleniek hlasovalo 334 europoslancov, kým 329 bolo proti a 23 sa zdržalo hlasovania. Rozhodnutiu predchádzal masívny lobing veľkých priemyselných združení.

Uhlíkové clo je nevyhnutnosť

Kým pri hlasovaní o zachovaní kvót na znečisťovanie bol v Európskom parlamente zrejmý hlboký rozkol, zavedenie uhlíkového cla prešlo cez plénum bez väčších problémov. Uznesenie bolo prijaté 444 hlasmi, 70 europoslancov hlasovalo proti a 181 sa zdržalo hlasovania, uviedol Parlament vo svojom vyhlásení .

„Je to otázka prežitia pre európsky priemysel,“  vyjadril sa k potrebe zavedenia uhlíkového cla Frans Timmermans, šéf Európskej komisie pre klímu. Zároveň varoval pred rizikom „úniku uhlíka,“ ak by spoločnosti opustili Európu, aby sa vyhli nákladom v dôsledku ambicióznych klimatických politík Európskej únie.

Uhlíkové clo má chrániť európske firmy pred neférovou konkurenciou z niektorých krajín mimo EÚ. Nákup emisných povoleniek zvyšuje náklady pre európskych výrobcov. V Číne, USA a iných krajinách takúto povinnosť zatiaľ nemajú. Lacnejšie importy by tak mohli z európskeho trhu vytlačiť domácich výrobcov.

Priemysel chce oboje

Poslanci z Výboru pre životné prostredie Európskeho parlamentu v uznesení z februára požadovali, aby uhlíkové clo od roku 2023 pokrývalo všetok dovoz do EÚ. V prvej fáze by sa malo vzťahovať len na energetický sektor a uhlíkovo náročné priemyselné odvetvia. Najpravdepodobnejšími kandidátmi je výroba cementu, oceliarstvo a chemický priemysel. Tieto odvetvia produkujú až 94 percent všetkých priemyselných emisií.

Súladu uhlíkového cla s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO) bránia podľa europoslancov emisné povolenky, ktoré sa domácim priemyselným podnikom prideľujú z veľkej časti zdarma. Eurokomisia avizovala, že množstvo voľných povoleniek na trhu sa bude znižovať. Poslanci envirovýboru v uznesení žiadali ich postupné odstránenie. Odvolávali sa na správu Európskeho dvora audítorov. Podľa audítorov bolo hlavným producentom emisií prideľovaných toľko bezplatných povoleniek, že ich neboli schopní využiť. Nevyužité emisné kvóty mohli podniky zobchodovať na trhu. To podľa audítorov viedlo k neočakávaným ziskom pre firmy, ktoré by naopak mali za znečistenie platiť.

Europoslanci: S uhlíkovým clom netreba otáľať

Zákonodarcovia vyzvali Európsku komisiu, aby zaviedla mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach Únie najneskôr v roku 2023. Zhodli sa, že uhlíkové clo bude znamenať koniec bezplatných kvót na produkciu emisií pre európsky priemysel.

Proti zrušeniu bezplatných emisných kvót dlhodobo protestovali zástupcovia priemyslu  aj zamestnávatelia. Tlak vyvrcholil minulý týždeň, kedy viacero priemyselných združení, vrátane oceliarskej skupiny Eurofer, chemického združenia CEFIC, cementárskeho združenia Cembureau a Fertilizers Europe, apelovalo na európskych zákonodarcov, aby politika v oblasti uhlíkových hraníc „koexistovala so súčasným systémom bezplatných kvót“ .

Hovorca Euroferu uviedol, že zachovanie oboch opatrení „by neviedlo k dvojitej ochrane,“ pretože existujúce ochrany proti úniku uhlíka „sú už čiastočné a smerodajné“. Európsky oceliarsky sektor podľa neho v roku 2018 čelil nákladom na uhlík v celkovej výške 1,5 miliardy eur.

Zachovanie bezplatných kvót požaduje aj združenie európskych zamestnávateľov BusinessEurope. „Konkurencieschopnosť našich spoločností zabezpečíme zachovaním existujúcich opatrení, ako sú bezplatné kvóty v rámci EU ETS. Tie by sa rušiť nemali pokým je nový mechanizmus v testovacej fáze a zatiaľ nepreukázal svoju účinnosť,“ uvádza vo vyhlásení BusinessEurope.

„Ak sa nám nepodarí udržať konkurencieschopnosť pri zavádzaní ambicióznych opatrení v oblasti klímy, bude ťažké presvedčiť ostatné krajiny, aby sa vybrali rovnakou cestou,“ dodáva združenie zamestnávateľov.

Ceny uhlíka v EÚ tento rok vzrástli na rekordne vysoké hodnoty, očakáva sa ďalší nárast, keď Brusel sprísni politiku v oblasti klímy. Bezplatné kvóty v posledných rokoch čiastočne chránili priemysel tým, že za znečisťovanie nemusel platiť plnú sumu. Audítori EÚ však tvrdia, že to oslabilo úsilie o obmedzenie emisií z priemyslu, ktoré od roku 2013 takmer neklesli.

Slovensko uhlíkové clo na summite podporilo, víta ho aj priemysel

Predstavitelia slovenského priemyslu podporujú zavedenie uhlíkového cla. Nevidia ale dôvod, aby sa zároveň rušilo bezplatné prideľovanie emisných kvót ako to navrhuje Európska komisia.

Sklamaní environmentalisti

Podľa zelených organizácií europoslanci podľahli lobingu priemyslu.

„Drvivá väčšina poslancov Európskeho parlamentu nechápe, že znečisťovatelia by mali za emisie platiť a mali by sa podieľať na riešení klimatickej krízy,“ hovorí riaditeľka európskej kancelárie WWF Camille Maury. Podľa nej výsledkom hlasovania europoslancov je, že Únia bude naopak platiť znečisťovateľom. Apelujú na Európsku komisiu, aby vo svojom pripravovanom návrhu uhlíkového cla nepodporila dvojitú kompenzáciu pre európsky priemysel.

Európska komisia má návrh mechanizmu na úpravu uhlíkových hraníc predložiť v júni ako súčasť nového legislatívneho balíčka s názvom „fit for 55“. Ten má zladiť zákony a smernice týkajúce sa klímy a energetiky s cieľom znížiť emisie do roku 2030 o 55 percent v porovnaní 1990.

Partner