Európske štáty oživujú ťažbu zemného plynu

Vrt na ťažbu zemného plynu [Pixabay]

Únia sa pripravuje na ukončenie závislosti od ruského plynu. Okrem diverzifikácie dodávateľov, úspor energie alebo rozvoja obnoviteľných zdrojov sa niektoré štáty rozhodli rozšíriť už existujúcu domácu ťažbu plynu alebo využiť svoje dosiaľ nevyužité zásoby.

Európska komisia v polovici mája predstavila plán REPowerEU, ktorý počíta s tromi hlavnými nástrojmi k znižovaniu závislosti od dovozu ruských energetických surovín. Sú nimi úspory energie, diverzifikácia dodávateľov a rozvoj obnoviteľných zdrojov. Niektoré krajiny si ale zvolili vlastnú cestu, ktorá zahŕňa vzkriesenie fosílnych projektov.

Po tom, čo Rusko obmedzilo dodávky plynu, sa niektoré krajiny rozhodli siahnuť po uhlí. Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen varovala členské štáty, aby neustupovali od svojej dlhodobej snahy znížiť podiel využívania fosílnych palív.

Iné krajiny zase urýchľujú, rozširujú alebo menia postoje k iniciatívam v oblasti ťažby plynu. Príkladom je holandsko-nemecká vrtná operácia v Severnom mori. Projekt bol v pláne už dlhšie, no vláda nemeckej spolkovej republiky Dolné Sasko k nemu nevydala povolenia. Podľa holandského ministerstva „Dolné Sasko pre vojnu na Ukrajine zmenilo svoje rozhodnutie“. S ťažbou sa má začať v roku 2024.

Zákony sa môžu meniť

Tlak na rozšírenie ťažby zemného plynu je prítomný aj v Taliansku, kde sa ročne vyťaží približne 3,3 miliardy metrov kubických. Vláda odhaduje, že krajina má v podloží zásoby vo výške 70 až 90 miliárd metrov kubických, ich ťažbu však v súčasnosti blokuje zákon.

V reakcii na energetickú krízu a rastúce účty za energie začala vláda premiéra Maria Draghiho vo februári uvažovať o zdvojnásobení ťažby. Vojna na Ukrajine diskusiu o energetickej stratégií a preskúmaní zdrojov krajiny iba urýchlila. Po tom, ako Gazprom prerušil dodávky do Talianska, minister pre ekologickú transformáciu Roberto Cingolani označil zníženie podielu domáceho plynu od roku 2000 z dvadsať percent na tri až štyri percentá v roku 2020 za chybu.

Európa sa vracia k uhliu. Má ísť o núdzové a krátkodobé riešenie

Viaceré európske štáty sa rozhodli pre vysychajúce toky ruského plynu opäť spaľovať uhlie na výrobu elektriny. Má to byť dočasné riešenie pre vykurovanie domácností nadchádzajúcu zimu. Ak prejdú z uhlia rovno na obnoviteľné zdroje, klimatické ciele to podľa Komisie neohrozí.

Najväčším producentom ropy v Únii je Rumunsko, ktoré má zároveň aj zásoby plynu na mori. Tie boli však do apríla zablokované. Vládna koalícia vtedy súhlasila so zmenou zákona, čo umožnilo investorom zásoby využívať.

Po Rusku je druhým najväčším dodávateľom plynu do Únie Nórsko. Krajina po začiatku invázie prisľúbila, že pomôže Únii zbaviť sa závislosti od ruského plynu. S týmto cieľom nórska vláda povolila zvýšiť ťažbu, s čím výrazne nesúhlasila ľavicová opozícia, ktorá varovala pred dlhodobým uzamknutím investícií vo fosílnych projektoch.

Malé krajiny, veľké sny

Ťažobné projekty v oblasti plynu nie sú diskutované iba vo veľkých krajinách s tradíciou ťažby. Slovensko je s ročnou spotrebou päť miliárd metrov kubických jednou z najviac plynofikovaných krajín Únie. Pred niekoľkými rokmi sa v krajine našlo ložisko plynu, ktoré by mohlo pokryť desať percent domácej spotreby.

Proti vrtom sa vtedy ostro postavili ochrancovia životného prostredia, ktorí ťažbu považovali za škodlivú a zbytočnú. Projekt je v dôsledku obmedzenia ruských dodávok opäť na stole. Investori tvrdia, že vŕtanie by sa mohlo začať do dvoch rokov, pričom členovia vlády projekt nevylúčili.

Ďalšou malou krajinou s ťažobnými plánmi je Albánsko, ktoré doteraz plyn nespotrebúvalo, nevyrábalo ani nedovážalo. Na svojom území ma však zásoby a vláda plynofikáciu presadzuje v oblasti produkcie aj v energetickom využití. V pláne má niekoľko projektov vrátane plávajúcich terminálov LNG pri južnom pobreží.

Ochranárka z hornej Nitry: Plánu spravodlivej transformácie chýbajú opatrenia na zníženie emisií

Jediným dekarbonizačným opatrením eurofondovom pláne transformácie hornej Nitry je ukončenie činnosti elektrárne Nováky, upozorňuje LENKA ILČÍKOVÁ z organizácie Priatelia Zeme-CEPA.

Nie všetky krajiny zásoby využijú

Hoci má Bulharsko v zásobe podľa odhadov 480 miliárd metrov kubických metrov bridlicového plynu, súčasná legislatíva ho nedovoľuje ťažiť a vláda tento stav neplánuje zmeniť.

Francúzsko má významný potenciál v zásobách plynu na mori aj pevnine. Udeľovanie povolení na ťažbu však rovnako ako v Bulharsku alebo Taliansku blokuje legislatíva. Okrem poslanca Davida Habiba, ktorý sa zasadzuje za opätovné otvorenie plynových polí v Alsasku, nie je viditeľný žiaden tlak na zmenu situácie.

[Editované Irenou Jenčovou]

Partner