Komisia odkazuje priemyslu: S dvojitými kompenzáciami nerátajte

Zavedenie uhlíkového cla sa v prvej fáze bude pravdepodobne týkať len energetiky a ťažkého priemyslu. [EPA-EFE/Focke Strangmann]

Priemyselné odvetvia, ktoré bude pokrývať uhlíkové clo, nedostanú bezplatné kvóty na znečisťovanie. Rátať však môžu s prechodným obdobím, kedy budú fungovať oba mechanizmy naraz, sľubuje Komisia.

Ako bude vyzerať nový mechanizmus Európskej únie na úpravu uhlíkových hraníc (Carbon Border Adjustment Mechanism – CBAM), ktorý sa označuje aj ako uhlíkové clo, nie je jasné. Podľa vedúcej oddelenia Generálneho riaditeľstva pre oblasť klímy Európskej komisie Mette Koefoed Quinn je v hre niekoľko možností. Nový mechanizmus zdaňovania emisií na hraniciach Únie však podľa nej v žiadnom prípade nepočíta so súbežným zachovaním bezplatných povoleniek na znečisťovanie.

V prvej fáze by sa uhlíkové clo malo vzťahovať len na sektor energetiky a uhlíkovo náročné priemyselné odvetvia. Pravdepodobne to bude oceliarstvo, výroba cementu a chemický priemysel. Tieto odvetvia produkujú až 94 percent všetkých priemyselných emisií.

„Európska komisia má vo veci jasný postoj: tieto dva nástroje nie sú kompatibilné. Súbežné fungovanie oboch mechanizmov by znamenalo dvojitú kompenzáciu, čo nie je v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO),“ zdôraznila Koefoed Quinn na podujatí EURACTIVu.

Nové poplatky za emisie na hraniciach EÚ by mali zamedziť riziku „úniku uhlíka“. Táto situácia nastáva, keď výrobné spoločnosti presúvajú svoju výrobu mimo Európy do oblastí, kde je cena za znečistenie nižšia. V súčasnosti tento problém riešia práve bezplatné emisné povolenky, dodala Koefoed Quinn s tým, že vylúčila ďalšie formy kompenzácii pre výrobcov ocele.

Bezplatné povolenky by po zavedení uhlíkového cla podľa nej „deformovali cenový signál“ ktorý by za normálnych okolností vyslal trh oceliarom. Ťažký priemysel by tak stratil motiváciu investovať do nízkouhlíkovej alebo bezemisnej výroby, upozornila Koefoed Quinn.

„Ak odstránime povolenky, tak vyšleme jasnejší signál o cenách, ktoré sa budú odvíjať od európskeho systému obchodovania z emisiami,“ podotkla vedúce oddelenia pre EU ETS v Európskej komisii.

Dovozcovia budú za emisie platiť, domáci znečisťovatelia si udržali výhody

Európsky parlament odsúhlasil zachovanie  bezplatných emisných povoleniek a zároveň zavedenie uhlíkového cla. Podľa kritikov je to dvojité zvýhodnenie domáceho priemyslu, čo nie je v súlade s klimatickými cieľmi ani s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie.

V prípade, že tento nový návrh prejde a zavedú sa poplatky za uhlík na hraniciach, je pravdepodobné, že Komisia sa dostane do kolízie s Európskom parlamentom. Europoslanci totiž na začiatku mesiaca nezáväzne odhlasovali, že uhlíkové clo nebudú aplikovať voči odvetviam ťažkého priemyslu ako je oceliarstvo, výroba cementu a chemický priemysel.

Investičná medzera

Oceliari trvajú na tom, aby naďalej dostávali bezplatné povolenky v rámci mechanizmu ETS aj po to, ako Únia zavedie nové uhlíkové clo.

„V prípade oceliarstva v stávke nie je zisk, ale ide o prežitie,“ povedal vedúci oddelenia environmentálnych riešení v oceliarskej spoločnosti Primetals Technologies Alexander Fleischanderl.

Vedúca sekcie vládnych záležitostí a regulácií nemeckej oceliarskej spoločnosti Tyssenkrupp Steel Erika Mink-Zaghloul pripomenula, že spoločnosť má plán na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Spolieha sa v ňom na zelený vodík. Ten by mal vystriedať koks ako palivo vo vysokých peciach a znížiť spotrebu železnej rudy. „Plánujeme vyrobiť tri milióny ton zelenej ocele do roku 2030,“ vyhlásila. Zmena výroby bude veľmi nákladná a v súčasných podmienkach, nemáme dôvod investovať do ocele, ktorá je založená na vodíku, varovala Erika Mink-Zaghloul.

Podľa Alexandra Fleischanderla sú investičné náklady prechodu na vodík obrovské. Transformácia výroby v oceliarskom sektore na vodíkovú výrobu by stála viac ako miliardu eur na každý milión ton ocele, upozornil. „V súčasnosti vyrábame v Európe každoročne okolo 160 miliónov ton ocele, takže viete si predstaviť, čo by nás takáto zmena stála,“ zdôraznil Fleischanderl.

„Na to, aby sme zvládli uskutočniť tieto investície, je nevyhnutné, aby pokračovali bezplatné kvóty. Ak to nebude možné, je potrebné zaviesť nové mechanizmy financovania dekarbonizácie týchto odvetví. Inak hrozí, že investície sa jednoducho neuskutočnia,“ varoval Fleischanderl z Primetals Technologies.

Podľa Mink-Zaghloul stojí Európa na „dôležitej križovatke“. „Musíme sa rozhodnúť do konca tohto roku, či minieme miliardu eur na výrobu zelenej ocele zo zeleného vodíka,“ upozornila zástupkyňa oceliarskej firmy Tyssenkrupp Steel.

Europoslanec Canfin: Mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach Únie nie je daň

Budúci mechanizmus Európskej únie na úpravu uhlíkových hraníc musí odzrkadľovať cenu uhlíka a  európsky systém obchodovania s emisiami. Len tak bude v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie, tvrdí poslanec europarlamentu PASCAL CANFIN.

Kritické je podľa oceliarov prechodné obdobie, kým začne uhlíkové clo naplno fungovať. Cena uhlíka na trhu stúpa a to môže spôsobiť predraženie ocele a  „oslabenie zámerov a schopnosti oceliarov investovať do čistejšej výroby,“ dodáva Mink-Zaghloul.

Ak príde oceliarstvo o bezplatné povolenky, bude podľa nej potrebovať nové mechanizmy, ktoré túto stratu vykompenzujú v iných oblastiach.  Ťažký priemysel musí totiž zároveň prijímať opatrenia na znižovanie emisií. „Celkovo si nemôžeme dovoliť taký rýchly nárast prevádzkových nákladov,“ pripomenula Mink-Zaghloul z Tyssenkrupp Steel.

„Potrebujeme nový regulačný rámec na to, aby sme prešli z uhlíkového hospodárstva na hospodárstvo, ktoré je poháňané vodíkom,“ dodáva. Oceliarstvo má podľa nej málo času na plánovanie týchto investícii, keďže jeden investičný cyklus trvá v odvetví 25 rokov.

Problémy prechodu na nízkouhlíkovú výrobu

Európska komisia je si vedomá problémov, ktoré súvisia s prechodom na nízkouhlíkovú výrobu. „Zvažujeme viaceré spôsoby, ako implementovať mechanizmus uhlíkového cla. Je možné, že bude potrebné zaviesť prechodnú fázu. Zvažujeme, ako by mohla vyzerať,” potvrdila Koefoed Quinn.

Fínska europoslankyňa za ľudovcov v Európskom parlamente Sirpa Pietikäinen (EPP) navrhuje, aby táto prechodná fáza trvala maximálne päť rokov. Za ten čas by sa povolenky postupne rušili. Podobne sa vyjadril aj jej kolega Pascal Canfin (Renew Europe), ktorý predsedá Výboru Európskeho parlamentu pre životné prostredie (ENVI).

Pietikäinen varovala, že dvojitá kompenzácie pre oceliarov v rámci európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS) by prekročila pomyselnú červenú čiaru podmienok Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Podľa Mink-Zaghloul sú si všetci vedomí toho, že treba rešpektovať pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (WTO). „Musíme nájsť spôsob, aby sme sa rozvíjali a pokračovali v podnikaní v Európe a boli súčasťou zeleného prechodu.“ Opatrenia, ktoré podporia dekarbonizáciu priemyslu sú podľa nej napríklad programy EÚ na podporu inovácii, elektrifikácie, obnoviteľných zdrojov a čistej vodíkovej výroby.

Podľa Mette Koefoed Quinn z eurokomisie má Európska únia k dispozícii viacero finančných mechanizmom na podporu investícii do zelených technológii. Jeden z nich je aj inovačný fond financovaný zo systému EU ETS ako aj program InvestEU či Plán obnovy a odolnosti, ktoré majú pomôcť naštartovať európsku ekonomiku po pandémii.

Európska komisia sa momentálne zaoberá „novými nástrojmi podpory, ako sú uhlíkové zmluvy, ktoré pokrývajú úsporu emisií pri investíciách,“ hovorí Koefoed Quinn. Podľa nej môže byť tento mechanizmus  dobrým doplnkom, ktorý zabezpečí, že priemysel bude investovať aj do prelomových technológii, ktoré sú v súčasnosti príliš nákladné.

Na druhej strane uhlíkové zmluvy za rozdiel v množstve uhlíka vyjdú „veľmi draho,“ keďže dopredu pokrývajú niekoľkoročné náklady. Táto suma a spôsob financovania nie sú v súlade s bežnými pravidlami financovania Komisie, vystríha Koefoed Quinn.

V prípade, že by sa tieto zmluvy presadili, bolo by potrebné vytvoriť definíciu pre zelenú oceľ, ktorá momentálne neexistuje, namieta Fleischanderl.

Europoslanci: S uhlíkovým clom netreba otáľať

Zákonodarcovia vyzvali Európsku komisiu, aby zaviedla mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach Únie najneskôr v roku 2023. Zhodli sa, že uhlíkové clo bude znamenať koniec bezplatných kvót na produkciu emisií pre európsky priemysel.

Konsenzus o zelenom vodíku

Všetci považujú zelený vodík za najlepšie riešenia pre oceliarstvo v dlhodobom horizonte.

Podľa europoslankyni Sirpa Pietikäinen je v prípade rozvoja vodíka dôležité „prejsť priamo k zelenému a obnoviteľnému vodíku, než pristať na polovičaté riešenia“. Jedno z dočasných riešení je napríklad fosílny vodík, ktorý ráta so zachytávaním a uskladňovaním uhlíka. Ak by sme sa mali vybrať touto cestou, malo by to byť len krátkodobo.

Ďalšia otázka je, či má mať oceliarstvo a chemický priemysel prioritné postavenie vo využívaní európskych kapacít na vodíkovú výrobu, ktorá sú veľmi limitované. Problém je, že tieto odvetvia priemyslu nemajú na stole iné alternatívy, ktoré by im umožnili vo veľkom dekarbonizovať svoju výrobu.

„Mali by sme uprednostniť tie sektory výroby, v ktorých dôjde k najväčšej dekarbonizácii vďaka našim investíciám,“ povedala Mink-Zaghloul. Najväčší potenciál má práve oceliarstvo, ktoré bude fungovať na vodíku. Každá tona zeleného vodíka môže usporiť až 26 ton oxidu uhličitého z oceliarstva. V prípade dopravy je úspora len šesť až sedem ton oxidu uhličitého na tonu vodíka.

Podľa Maxa Åhmana, ktorý vyučuje na univerzite v švédskom Lunde, bude najväčší dopyt po vodíku pochádzať z veľkých priemyselných odvetví vrátane chemického priemyslu a oceliarstva.

„Celé je to o vytvorení správnych dlhodobých podmienok, ktoré umožnia realizovať tieto veľké a riskantné investície,“ dodal s tým, že „najväčšie riziko predstavuje politika“.

„Jedna z hlavných vecí, ktorá chýba, je vytvorenie dopytu po zelenej oceli do roku 2030,“ dodáva.

Partner