Kreslo komisára pre energetiku má obsadiť dánsky sociálny demokrat Dan Jørgensen. Jeho program na najbližších päť rokov sa nesie v znamení masívnej elektrifikácie: elektriny sa má vyrábať viac a z čistých zdrojov, budú sa budovať a modernizovať siete, ale kladie dôraz aj na udržanie cien čo najnižšie.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen rozposlala tímu, ktorý má zastupovať posty komisárov počas najbližších piatich rokov, takzvané listy o misiách. Definovala v nich hlavné úlohy a očakávania na obdobie nového mandátu. Akčné plány vychádzajú zo sľubov, ktoré vyslovila v júli počas svojho prejavu v Európskom parlamente.
Čo sa týka energetiky, von der Leyen zdôrazňuje hlavne svoj plán pokračovať v dekarbonizačnom úsilí Únie. Dosiahnuť to chce v prvom rade zvyšovaním využívania elektriny, modernizáciou infraštruktúry a investíciami, čo zdôraznila aj v liste pre nového komisára pre energetiku a bývanie Dana Jørgensena.
Elektrická, čistá a dostupná
Von der Leyen v liste zdôraznila, že pre udržanie konkurencieschopnosti výroby a naplnenie dekarbonizačných cieľov do roku 2030 je nutné zabezpečiť bezpečné, stabilné dodávky čistej a cenovo dostupnej energie pre všetkých.
„Vašou úlohou bude pracovať na znižovaní cien energií pre domácnosti a firmy, na väčšej produkcii čistej energie aj na modernizácii sieťovej infraštruktúry,“ píše sa v zadaní pre nového komisára.
Aj preto poverila Jørgensena vytvorením „akčného plánu elektrifikácie s cieľom zabezpečiť, aby európsky priemyselný prechod k nulovým emisiám poháňal energetický systém s domácou, čistou elektrinou“. To zahŕňa nasmerovať investície do smartifikácie a modernizácie prenosových sietí a nastaviť reguláciu tak, aby umožnila rýchlejšie povoľovacie procesy.
Potvrdzuje to aj Medzinárodná energetická agentúra, podľa ktorej bude na plnenie dekarbonizačných cieľov potrebná do roku 2040 výstavba alebo renovácia vyše 80 miliónov kilometrov nových sietí, čiže zdvojnásobenie aktuálneho stavu. Slabé sústavy totiž nestíhajú utiahnuť objem pribúdajúcich projektov obnoviteľnej energie, ktoré zostávajú čakať na pripojenie pre nedostatočnú kapacitu a flexibilitu sietí.
„Prevádzkovatelia a distribútori čelia bezprecedentnému zvýšeniu investičných potrieb: do roku 2030 budú potrebné investície 584 miliárd eur do elektrických sietí, z toho 375 až 425 miliárd do distribučných sietí. Tento prudký nárast investícií by však mohol zaťažiť súčasný model financovania investícií cez spotrebiteľské tarify, teda premietnuť sa do cien odberateľov,“ vyčíslila aj Komisia v nedávno publikovanej Správe o stave energetickej únie.
Nový komisár má podľa listu preto vytvoriť únijnú iniciatívu na podporu zavádzania obnoviteľnej energie a skladovania energie vrátane stratégie na podporu investícií a akčného plánu pre elektrinu a dohliadnuť, aby bola cenovo dostupná pre všetkých.
V Európe sa tiež majú do roku 2030 plošne rozšíriť malé modulárne jadrové reaktory a nové trhy na zachytávanie, prepravu a skladovanie CO2.
Na druhej strane má komisár tiež dohliadať na postupný plán ukončenia dovozu palív z Ruska, ako aj dotovania fosílnych palív členskými vládami.
Potešil najmä zelených
Na menovanie nového komisára reagovali už aj viacerí hráči z energosektora. Klimatický think tank Strategic Perspectives označil nových komisárov za ideálny tím pre udržanie napĺňania Zelenej dohody. Dánsky exminister bude podľa nich schopný odolať lobistickému tlaku veľkých ropných a plynárenských spoločností.
„Očakávame, že bude imúnny voči greenwashingu a tvrdeniam, že modrý vodík alebo rôzne technológie na odstraňovanie uhlíka vyriešia všetky naše dekarbonizačné problémy, no zachová si pragmatický postoj voči energii z jadra,“ uviedla pre euronews výkonná riaditeľka organizácie Linda Kalcher.
Electrification Alliance, skupina desiatich priemyselných združení zahŕňajúcich výrobcov e-vozidiel, tepelných čerpadiel, elektrikárov a spracovateľov medi, reagovala pre EURACTIV „nadšením“.
Aliancia chce, aby Brusel deklaroval ciele v oblasti elektrifikácie pre jednotlivé krajiny EÚ a uľahčil financovanie infraštruktúry potrebnej v dlhodobom horizonte, známe ako „predvídateľné investície“, ktoré prinášajú väčšie riziko, ale pomáhajú pripraviť sa na budúci dopyt. Komisiu tiež vyzývajú, aby ochránila konkurencieschopnosť európskych firiem pred únikom kapitálu do zahraničia výraznejším financovaním „inteligentnej elektrifikácie“.
Generálna riaditeľka spoločnosti SolarPower Europe Walburga Hemetsberger ocenila zloženie portfólia komisára Jørgensena s tým, že riešenie energetickej chudoby a poskytovanie dostupného bývania idú ruka v ruke. Vyzdvihla hlavne záväzok vytvorenia Akčného plánu elektrifikácie, ktorý očakáva už počas prvých sto dní mandátu komisára.
„Sme nadšení, keď v liste vidíme odkaz na akčný plán elektrifikácie. Spolu s dôrazom na obnoviteľné zdroje, skladovanie energie a integráciu energetických systémov vrátane flexibility. Je to pevný základ na vybudovanie elektrifikovanej, konkurencieschopnej Európy,“ uviedla Hemetsberger. Podľa SolarPower Europe môže flexibilná elektrifikácia z obnoviteľných zdrojov znížiť denné ceny elektriny o 25 percent do roku 2030 a o 33 percent do roku 2040.
Dánsky socialista s ambicióznymi cieľmi
Jørgensen nahradí vo funkcii estónsku komisárku Kadri Simson. Od nového európskeho lídra pre energetiku sa očakáva, že bude klásť dôraz na energetickú efektívnosť a posilňovanie využívania obnoviteľných zdrojov.
Dánsky politik pôsobiaci v strane sociálnych demokratov Jørgensen doma pôsobil vo funkcii ministra pre klímu, energetiku a utility v čase, keď Dánsko prijalo ambiciózne ciele zníženia emisií skleníkových plynov. Portál Politico tiež pripomenul, že sa Jørgensen podieľal na založení Aliancie po rope a plyne (BOGA), ktorá sa usiluje o ukončenie ťažby a produkcie ropy a zemného plynu.
Navyše, Jørgensen prichádza z krajiny, ktorá je vnímaná ako svetový líder v zelenej energetike a dekarbonizácii: v analýze Imperial College of London autori umiestnili Dánsko na prvé miesto spomedzi 80 krajín pre schopnosť znížiť v rokoch 2007 až 2016 podporu fosílnych palív o 90 percent – a v priebehu toho desaťročia vymeniť štvrtinu dodávok elektriny z uhlia za plyn a obnoviteľné zdroje.
Medzinárodná energetická agentúra (IEA) zas vyzdvihuje, že Dánsko má najvyšší podiel veternej elektriny na obyvateľa spomedzi štátov OECD, pričom spolu s bioenergiou a fotovoltikou tvorí vietor viac ako 80 percent elektrického mixu.
Komisári budú spolu usilovať o znižovanie emisií aj cien
Ursula von der Leyen novým komisárom pripomenula, že mnohé z úloh ich mandátov budú vyžadovať aj silnú medzirezortnú spoluprácu. V oblasti energetiky sa to týka hlavne komisára pre klímu, ktorým je Holanďan Wopke Hoekstra, a viceprezidentky Komisie pre čistú a spravodlivú tranzíciu, Španielky Teresy Ribera.
Všetkým nominantom prízvukovala, že budú implementovať pravidlá Zelenej dohody, ktorú priniesla už počas svojho prvého mandátu, čo „najjednoduchším, najspravodlivejším a najefektívnejším spôsobom“. Súčasťou tohto procesu má byť aj posilňovanie konkurencieschopnosti a životaschopnosti priemyslu a zabezpečenie dostupných, čistých energií za férové ceny pre európske domácnosti.
V liste pre Hoekstru sa napríklad objavila požiadavka zmierniť de facto zákaz áut so spaľovacím motorom z roku 2035 „cieleným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom“, ktorý umožní väčší priestor pre takéto autá, ak budú poháňané syntetickými „e-palivami“.
Ribera v spolupráci s Hoekstrom dostala za úlohu pracovať na dosiahnutí cieľa zníženia emisií uhlíka o 90 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990, čo je zásadný nárast cieľovej hodnoty v porovnaní s pôvodnou 55 percentnou úsporou stanovenou pre rok 2030. Tento plán už v minulosti otvorene podporil Hoekstra, ako aj bývalý šéf koordinácie klimatických politík Maroš Šefčovič.
Vzhľadom na to, že tento cieľ ešte nie je zakotvený v európskych zákonoch, bude úlohou komisárov pripraviť legislatívny balík pre túto oblasť a vytvoriť tak rámec strategického postupu „post-2030“.
Španielska komisárka má klásť dôraz aj na sociálny rozmer zelenej tranzície, čo v praxi znamená klásť dôraz na udržanie nízkych cien energií. V spolupráci s energokomisárom Jørgensenom budú mať tiež za úlohu „navrhnúť ďalšie opatrenia“ na riešenie energetickej chudoby.
