Na nový systém obchodovania s emisiami doplatia chudobní, tvrdia kritici o uniknutom dokumente Komisie

Komisia chce spoplatniť aj emisie z vykurovania. Dôsledky pocítia najmä nízkopríjmové domácnosti, varujú kritici. [EC - Audiovisual Service/François Walschaerts]

Komisia chce podľa uniknutého návrhu systému EU ETS sprísniť podmienky pre priemysel. Obyvatelia budú platiť za emisie z vykurovania domácnosti aj z palív do áut. Na tento krok doplatia najmä nízkopríjmové domácnosti, varujú kritici.

Revidovaný systém obchodovania s emisiami EU ETS (EU Emission Trading System) bude ústredným bodom balíka 12 právnych predpisov EÚ v oblasti energetiky a klímy, ktorý Európska komisia predloží 14. júla.

„ETS je kľúčovým nástrojom, ktorý pomáha Únii dosiahnuť ambiciózny cieľ znížiť emisie o 55 percent do roku 2030,“ zdôrazňuje Komisia v návrhu, ktorý má k dispozícii portál EURACTIV.  K tomuto záväzku sa zaviazali členské štáty v nedávno prijatom európskom zákone o klíme.

Šéf Komisie pre klímu Frans Timmermans tvrdí, že táto politika bola úspešná, pretože stanovila cenu za emisie uhlíka v energetickom sektore a priemysle. „Je to teda obrovský stimulačný nástroj a je zrejmé, že ho musíme rozšíriť,“ povedal pre portál EURACTIV v nedávnom rozhovore.

Základným kameňom reformy navrhovanej Komisiou je „jednorazová úprava smerom nadol“ celkového stropu emisií uhlíka v odvetviach, na ktoré sa systém vzťahuje.

Funkčnosť predošlej verzie ETS bola podkopávaná nadmerným prideľovaním bezplatných emisných povoleniek. Tie dlhodobo znižovali cenu uhlíka a roky udržiavali cenu pod desať eur za tonu.

Následné reformy systému obchodovania s emisnými kvótami cenu emisií CO2 postupne zvyšovali. V posledných mesiacoch sa cena tony oxidu uhličitého vyšplhala nad 50 eur, čím sa priemyslu vypúšťanie emisií rekordne predražilo a motivovalo ho investovať do nízkouhlíkových technológií.

Členské štáty Európskej únie sa dohodli, že do roku 2050 dosiahnu klimatickú neutralitu a zvýšia svoje ambície do roku 2030. To znamená, že Európa musí zmeniť a doplniť všetky svoje politiky v oblasti klímy vrátane svojho systému obchodovania s emisiami, uviedol pre portál EURACTIV šéf klimatickej politiky Únie Frans Timmermans.

Timmermans: Zelená transformácia zlyhá, ak nebude sociálne spravodlivá

Zelená dohoda je najväčšou sociálnou otázkou, ktorej bude politika čeliť nasledujúce dve generácie. Ľudia si myslia, že prerozdelenie je ľavicová záležitosť. Daňové úľavy veľkým spoločnostiam sú však tiež prerozdelením, ale pravicovým, hovorí FRANS TIMMERMANS v rozhovore pre portál EURACTIV.

Lineárny redukčný faktor

Zdá sa, že Brusel je odhodlaný vyhnúť sa opakovaniu tej istej chyby. V revízii návrhu sa uvádza, že „tempo poklesu celkového množstva kvót („cap“) v systéme sa bude každý rok zrýchlovať,“ čo je v súlade s ambicióznejším klimatickými cieľom Únie do roku 2030.

Stále však nie je rozhodnuté, ako rýchlo sa budú kvóty znižovať, teda aká bude presná hodnota „zvýšeného lineárneho redukčného faktoru“. Percentuálny podiel poklesu sa v uniknutom návrhu stále objavuje v hranatých zátvorkách. Pravdepodobne to signalizuje, že o konečnom čísle prebiehajú intenzívne politické rokovania kým Komisia predstaví konečný návrh 14. júla.

„Obávam sa, že to bude rozhodnutie na poslednú chvíľu,” uviedla Agnese Ruggiero z organizácie Carbon Market Watch, ktorá sa špecializuje na cenovú politiku uhlíka.

Lineárny redukčný faktor určuje, ako rýchlo každoročne klesajú emisné kvóty v ETS. V období rokov 2013 až 2020 bol stanovený na 1,74 percenta.

„Od roku 2023 chceme jednorazové zníženie emisných kvót o 450 miliónov a zvýšenie faktora lineárneho zníženia na 3,1 percenta ročne,” objasňuje Ruggiero. „Je to veľmi dôležitá súčasť reformy a kľúčová požiadavka environmentálnych organizácií,“ povedala pre portál EURACTIV.

Rozšírenie ETS na námornú dopravu, budovy a vykurovanie

V súčasnej podobe tento systém určuje cenu za každú tonu CO2 emitovaného pri výrobe elektrickej energie, letmi v rámci EÚ, ako aj uhlíkovo náročnými odvetviami ako je oceliarstvo alebo výroba chemikálií.

Teraz chce Komisia rozšíriť systém tak, aby sa vzťahoval na námornú dopravu, ako aj na emisie z cestnej dopravy a budov. Pre nové oblasti ETS by vznikol oddelený systém, hovorí návrh.

„Rozšírenie systému obchodovania s emisiami na budovy a cestnú dopravu je ekonomicky výhodnejšie riešenie ako zahrnutie spaľovania všetkých fosílnych palív,“ uvádza sa v analýze nákladov a prínosov, ktorá je prílohou k návrhu Komisie. „Mnoho domov je stále vykurovaných zastaralými systémami, ktoré využívajú znečisťujúce fosílne palivá, ako sú uhlie a ropa,“ odôvodňuje Komisia rozšírenie schémy na budovy.

Pokiaľ ide o emisie z lodnej dopravy, „preferovaná možnosť je integrácia námornej dopravy do existujúceho EU ETS,“ píše sa v návrhu.

Na trhu s emisiami je prebytok povoleniek. Môže za to pandémia

Množstvo dostupných emisných kvót na európskom trhu s uhlíkom sa vlani zvýšilo. V dôsledku spomalenia ekonomiky v roku 2020 totiž firmy produkovali menej emisií a nakupovali menej povoleniek na znečisťovanie, uviedla Európska komisia.

V európskom systéme obchodovania s emisia (EU ETS) …

Komisia v uniknutom dokumente navrhuje, aby sa „najmenej 50 percent“ výnosov z dopravného a stavebného ETS prerozdelilo domácnostiam s nízkym príjmom.

Krajiny EÚ sa však môžu slobodne rozhodnúť, ako použijú peniaze získané spoplatnením emisií v sektore budov a cestnej dopravy. Neexistujú žiadne záruky, že ich nasmerujú do opatrení, ktoré podporia nízkopríjmové domácnosti.

„Získané prostriedky vôbec nemusia ísť nutne na obnovu budov,“ hovorí zástupkyňa výrobcu izolácií Rockwool Brook Riley. „Ako domácnosť s nízkym príjmom máte istotu, že budete za emisie z bývania platiť, ale nemáte žiadnu istotu, že vám zvýšené náklady budú akokoľvek kompenzované,“  uviedla.

„Je politicky veľmi riskantné, ak sa ľudia začnú cítiť kvôli vysokým cenám ako v pasci. Mali by dostať finančnú a technickú podporu, aby mali možnosť na cenu uhlíka zareagovať a investovať do obnovy bývania, “ navrhuje Riley.

Kritické hlasy

Rozšírenie ETS na cestnú dopravu a budovy vzbudzuje kontroverzie. Pred sociálnymi dopadmi možného nárastu vykurovacích a dopravných palív, ktorý by mal neprimerane zasiahnuť chudobných, varuje napríklad Poľsko.

„Zdá sa, že Komisia sa rozhodla zdaňovať chudobnejšie domácnosti,“ povedal poľský štátny tajomník pre klímu a životné prostredie Adam Guibourgé-Czetwertynski.

Nadšené nie je ani Slovensko. Rezort životného prostredia sa pre EURACTIV Slovensko vyjadril, že sa „obáva narušenia fungujúceho systému, môže to spôsobiť právnu neistotu z častých zmien legislatív, prehlbovania energetickej chudoby a zvýšenia administratívnej záťaže“.

Ak Komisia navrhne začleniť budovy do systému EU ETS, rezort bude požadovať „podrobnú analýzu dopadov, ideálne na národnej úrovni“. Ministerstvo je tiež opatrné voči „automatickému plnému začleneniu budov do EU ETS“. Navrhuje preto vytvorenie „testovacej verzie“ systému pre budovy alebo dlhé prechodné obdobie pre jeho zavedenie.

Pred týmto krokom varoval Komisiu aj francúzsky europoslanec Pascal Canfin, ktorý predsedá výboru pre životné prostredie v Európskom parlamente. Tvrdí, že to so sebou prináša obrovské politické riziko a neprináša veľa z hľadiska znižovania emisií.

„Neurobte chybu v rozšírení trhu s uhlíkom na vykurovanie a palivá. Vo Francúzsku to spôsobilo nepokoje,“ varoval Canfin.

Komisia chce spoplatniť emisie z budov. Slovensko je opatrné

V pripravovanom júnovom balíku právnych predpisov v oblasti energetiky a klímy, Európska komisia „navrhne rozšírenie systému obchodovania s emisiami na oblasť budov a cestnú dopravu,“ povedala európska komisárka pre energetiku Kadri Simson. Tento krok zvýši energetickú chudobu, vystríhajú kritici.  

Bezplatné prideľovanie kvót a poplatok za uhlík na hraniciach

V rámci reformy ETS Komisia navrhuje postupné ukončenie bezplatného prideľovania emisných povoleniek pre priemyselné odvetvia, ako je výroba ocele či energetika. Podľa Komisie sú pre neférovú konkurenciou krajiny s nižšími environmentálnymi štandardami dostatočne chránené zavedením odvodov za uhlík na hraniciach Únie.

Európska komisia má čoskoro prísť s návrhom mechanizmu platenia dane z uhlíka na hraniciach Únie (Carbon Border Adjustment Mechanism – CBAM), ľudovo nazývaného aj uhlíkové clo. Návrh bude súčasťou veľkého klimatického a energetického balíka právnych predpisov „fir for 55“. Tento krok má nastoliť spravodlivé podmienky pre európske firmy oproti ich konkurentom z krajín s nižšími environmentálnymi štandardami.

Cieľom nového systému hraníc je zabrániť takzvanému „úniku uhlíka“, kedy priemyselné odvetvia presúvajú továrne mimo Európy, aby znížili svoje výrobné náklady.

„Mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc (CBAM) by mal byť alternatívou k bezplatnému prideľovaniu povolenia znečisťovať európskemu priemyslu a tiež by mal zabrániť úniku uhlíka,“ píše sa v uniknutom návrhu ETS. Komisia zdôrazňuje, že priemyselné odvetvia, na ktoré sa bude vzťahovať uhlíkové clo, „by nemali dostávať bezplatné kvóty“.

Návrh však pre tieto kroky nestanovuje žiadny časový rámec. Rozhodnutie o tom, kedy skončia bezplatné kvóty, ponecháva na členské štáty a Európsky parlament, ktorí sú spolutvorcami navrhovanej reformy.

Skladať sa priemyslu na dekarbonizáciu nie je fér

Začiatkom tohto roku hlasoval europarlament o ponechaní bezplatných kvót CO2 pre priemyselné odvetvia, na ktoré sa vzťahuje budúce uhlíkové clo. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh podporili priemyselné združenia vrátane oceliarskej skupiny Eurofer, chemického združenia CEFIC, cementárskeho združenia Cembureau a spoločnosti Fertilizers Europe. Združenia žiadali zákonodarcov, aby uhlíkové clo „koexistovalo so súčasným systémom bezplatných alokácií“.

V každom prípade musí byť „bezplatné pridelenie kvót podmienené úsilím o dekarbonizáciu s cieľom stimulovať zavádzanie nízkouhlíkových technológií,“ uvádza v návrhu Komisia.

Zariadenia, ktoré chcú dostať pridelené bezplatné emisné povolenky, budú musieť prejsť energetickým auditom alebo budú musieť preukázať, že zaviedli opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov“. Získanie bezplatných kvót bude navyše zložitejšie aj zavedením prísnejšieho referenčného systému na ich výpočet.

Podľa nových pravidiel tak poslednými odvetviami, ktoré budú mať nárok na pridelenie bezplatných povoleniek, budú energeticky náročné odvetvia ako je výroba hliníka chemikálií, cementu, ocele, papiera a rafinácia.

Dovozcovia budú za emisie platiť, domáci znečisťovatelia si udržali výhody

Európsky parlament odsúhlasil zachovanie  bezplatných emisných povoleniek a zároveň zavedenie uhlíkového cla. Podľa kritikov je to dvojité zvýhodnenie domáceho priemyslu, čo nie je v súlade s klimatickými cieľmi ani s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie.

Podľa Agnes Ruggiero chce Komisia získať zdanením emisií z bývania a palív, ktoré zaťažia bežných ľudí, financie na dekarbonizáciu znečisťujúcich priemyselných odvetví.

„Priemyselné odvetvia budú naďalej dostávať povolenky na znečisťovanie zdarma, kým občania zaplatia viac za vykurovanie svojich domov a používanie áut,“ upozorňuje Ruggiero.

„Návrh dokonca predpokladá, že časť výnosov z dražieb povoleniek vygenerovaných inými odvetviami bude investovaných do nízkouhlíkových inovácií v priemysle. Systém, ktorý núti každého platiť za jediný sektor, ktorý už teraz využíva obrovské výhody, nie je sociálne spravodlivým systémom, “uviedla.

Uniknutý návrh revízie EU ETS si môžete stiahnuť tu.

Analýzu vplyvov nájdete tu.

ETS-Proposal

Partner