Poznáme základné kontúry uhlíkového cla: Spoplatní sa dovoz ocele, cementu aj elektriny

Ilustračná fotografia. [EPA-EFE/Friedman Vogel]

Napriek očakávaniam návrh Európskej komisie neprináša podrobnosti o postupnom rušení bezplatných emisných povoleniek pre domáci priemysel, vyplýva z uniknutých dokumentov získaných portálom EURACTIV.

Európska komisia má čoskoro prísť s návrhom mechanizmu platenia dane z uhlíka na hraniciach Únie (Carbon Border Adjustment Mechanism – CBAM) ľudovo nazývaného aj uhlíkové clo. Návrh bude súčasťou veľkého klimatického a energetického balíka právnych predpisov „fir for 55“. Tento krok má nastoliť spravodlivé podmienky pre európske firmy oproti ich konkurentom z krajín s nižšími environmentálnymi štandardami.

Uhlíkové clo sa podľa uniknutého návrhu Komisie bude vzťahovať na dovoz ocele, železa, cementu, hnojív, hliníka a elektriny. Dokument tiež podrobne stanovuje metódu výpočtu integrovaných emisií v dovážaných výrobkoch. Bude sa týkať priamych emisií, ktoré sa podieľajú na výrobe a „nad ktorými má výrobca priamu kontrolu, vrátane emisií z výroby tepla a chladu spotrebovaných počas výrobného procesu“. Zarátavať budú aj nepriame emisie, napríklad „pochádzajúce z elektriny spotrebovanej počas výrobného procesu“.

V rámci EU ETS musia európske podniky na pokrytie svojich emisií oxidu uhličitého získať emisné kvóty. Štandardnou možnosťou je kúpiť tieto kvóty na aukcii alebo môžu byť pridelené bezodplatne. Nákup emisných povoleniek zvyšuje náklady pre európskych výrobcov. Firmy v Číne, USA a iných krajinách takúto povinnosť zatiaľ nemajú.

Nové poplatky za emisie na hraniciach EÚ majú zamedziť riziku „úniku uhlíka“. Táto situácia nastáva, keď výrobné spoločnosti presúvajú svoju výrobu mimo Európy do oblastí, kde je cena za znečistenie nižšia. V súčasnosti tento problém riešia práve bezplatné emisné povolenky, ktoré získavajú priemyselné podniky zdarma. Tie mali byť postupne nahradené práve zavedením poplatku za dovoz emisií na hraniciach Únie.

Europoslanci: S uhlíkovým clom netreba otáľať

Zákonodarcovia vyzvali Európsku komisiu, aby zaviedla mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach Únie najneskôr v roku 2023. Zhodli sa, že uhlíkové clo bude znamenať koniec bezplatných kvót na produkciu emisií pre európsky priemysel.

Uniknuté dokumenty naznačujú, že Komisia plánuje zriadiť špeciálny orgán pre mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc a celý mechanizmus sa začne uplatňovať od roku 2023. Naplno fungovať by mal od roku 2026.

Johanna Lehne z klimatického think tanku E3G uviedla, že plány Komisie ju neprekvapili.

„Európska komisia už niekoľko mesiacov naznačuje, ako bude uhlíkové clo vyzerať. S čím nakoniec prišla, je relatívne obmedzený nástroj uprednostňujúci domáce obchodné záujmy pred vonkajšími vzťahmi s tretími krajinami a klimatickými hľadiskami,“ uviedla.

„Návrh je zameraný len na určité sektory a tiež zachováva bezplatné prideľovanie kvót pre znečisťovateľov na bližšie neurčené obdobie. To zvyšuje riziko, že mechanizmus bude interpretovaný ako nepovolená ochrana podľa pravidiel WTO a ako nástroj na generovanie príjmov do rozpočtu EÚ,“ dodala.

Dovozcom bude pridelený „jedinečný identifikátor“. Zároveň budú povinní poskytnúť údaje o type a množstve tovaru, o jeho krajine pôvodu, o emisiách vyprodukovaných v priebehu výroby. Doložiť budú musieť aj metodológiu, ktorou vypočítali výšku priamych a nepriamych emisií.

Dovozcovia si tiež budú musieť kúpiť digitálne certifikáty. Každý certifikát bude predstavovať tonu emisií oxidu uhličitého obsiahnutého v dovážanom tovare. Cena certifikátov bude závisieť od ceny oxidu uhličitého v rámci EU ETS. Tá bude vychádzať z priemernej ceny povoleniek na aukciách pre daný týždeň.

Európska komisia odmietla dokument komentovať.

Na ktoré krajiny sa bude mechanizmus vzťahovať?

Podľa dokumentu sa uhlíková hraničná tarifa nebude vzťahovať na krajiny v rámci colnej únie – Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko. Nebude sa vzťahovať ani na zámorské územia Únie.

Ak majú krajiny podobné ceny uhlíka ako Európa, sadzba sa na nich uplatňovať nebude, hovorí dokument. Krajiny s vysokými klimatickými ambíciami, ako napríklad USA a Veľká Británia, však nie sú z povinnosti platiť na hraniciach za emisie vyňaté automaticky.

Najchudobnejšie krajiny však môžu dostať výnimku, povedal v máji v rozhovore pre EURACTIV šéf EÚ pre klímu Frans Timmermans .

„Vplyv mechanizmu a zmeny v obchodných podmienkach pocítia hlavne krajiny susediace s Úniou,“ uviedla Lehne. „Je pravdepodobné, že títo obchodní partneri dôrazne zareagujú na zavedenie uhlíkového cla a že ich reakcie nebudú len symbolické. Stručne povedané, ide o veľký politický ťah, ktorý však neprináša nič výnimočné z klimatického hľadiska“.

Každoročne do konca mája budú musieť dovozcovia nahlásiť množstvo emisií obsiahnutých v tovare, ktorý doviezli do Európy v predchádzajúcom roku a počet certifikátov o poplatku na hraniciach, ktoré odovzdali.

Komisia odkazuje priemyslu: S dvojitými kompenzáciami nerátajte

Priemyselné odvetvia, ktoré bude pokrývať uhlíkové clo, nedostanú bezplatné kvóty na znečisťovanie. Rátať však môžu s prechodným obdobím, kedy budú fungovať oba mechanizmy naraz, sľubuje Komisia.

Návrh voľné emisné kvóty nerieši

Elektrárne a priemyselné zariadenia EÚ sú povinné nakupovať povolenky na trhu s uhlíkom na pokrytie svojich emisií. Ceny emisných kvót tento rok prudko stúpali, vo štvrtok dosiahli výšku 52 eur za tonu CO2.

Európska komisia uviedla, že krajiny, ktorých ambície v oblasti politiky v oblasti klímy sa zhodujú s európskymi cieľmi znižovania emisií sa platbe za emisie na hraniciach Únie môžu vyhnúť. Napriek očakávaniam, uniknutý návrh Komisie neobsahuje podrobnosti o tempe postupného ukončovania bezplatných kvót v rámci EU ETS.

Postupné rušenie bezplatných povoleniek „je nevyhnutnou podmienkou kompatibility mechanizmu s pravidlami WTO,“ uviedol Pascal Lamy, bývalý komisár pre obchod a riaditeľ Svetovej obchodnej organizácie. Avšak Európsky parlament hlasoval začiatkom tohto roka proti ich zrušeniu.

Ďalšia obava sa týka využitia výnosov z poplatku, čo je ďalší kľúčový prvok v kompatibilite systému s WTO, uviedol Lamy.

„CBAM nie je a nemalo by sa považovať za fiškálne opatrenie na splatenie európskeho plánu obnovy. Je to predovšetkým klimatické opatrenie a ako také musí byť jeho jediným cieľom znižovanie globálnych emisií skleníkových plynov, “varoval.

“V tomto bode odporúčame, aby sa ďalšie príjmy generované CBAM použili na financovanie medzinárodných fondov na podporu zmeny klímy v rozvojových krajinách,” dodáva Lamy.

Uniknutý návrh Európskej komisie na zavedenie mechanizmu platenia dane z uhlíka na hraniciach Únie si môžete stiahnuť tu, prílohy k návrhu nájdete tu.

Dovozcovia budú za emisie platiť, domáci znečisťovatelia si udržali výhody

Európsky parlament odsúhlasil zachovanie  bezplatných emisných povoleniek a zároveň zavedenie uhlíkového cla. Podľa kritikov je to dvojité zvýhodnenie domáceho priemyslu, čo nie je v súlade s klimatickými cieľmi ani s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie.

Partner