Priemyslu skončia bezplatné kvóty na znečisťovanie už v roku 2030

Ilustračná fotografia. [Flickr.com/Bas Leenders]

Poslanci z výboru pre životné prostredie europarlamentu sa dohodli na zásadnej revízii systému obchodovania s emisiami. Priemysel príde o bezplatné emisné povolenky už v roku 2030, domácnosti si za emisie z vykurovania zatiaľ nepriplatia.

Revízia európskeho systému obchodovania s emisiami (EU ETS), ktorú výbor pre životné prostredie navrhol ako pozíciu europarlamentu, odložila spoplatnenie emisií z bývania a dopravy pre občanov až do roku 2029. Dohodu prijali europoslanci výboru presvedčivou väčšinou: 62 bolo za, 20 ich bolo proti a piati sa hlasovania zdržali.

„Tento kompromis je dobrý pre klímu, pracovné miesta a ľudí v Európe. Podporujeme inovácie v priemysle a tie spoločnosti, ktoré sa snažia dosiahnuť klimatickú neutralitu sa budú mať lepšie,“ povedal hlavný vyjednávač o reforme trhu s uhlíkom Peter Liese.

„Tých, ktorí budú naďalej znečisťovať životné prostredie bez investovania (do dekarbonizácie – pozn. red.), čakajú ťažké časy,“ dodal nemecký poslanec Európskej ľudovej strany (EPP).

Oceliari: K slovenskému cieľu zníženia emisií do roku 2030 vieme prispieť viac ako polovicou

Rok 2030 bude medzníkom, kedy sa v oceliarskom priemysle začnú vo veľkom zavádzať prelomové technológie. Iná možnosť pre európske oceliarstvo asi neexistuje, hovoria v rozhovore JURAJ SABOL a MICHAL PINTÉR z U.S. Steel Košice.

Reforma bude teraz predložená Európskemu parlamentu na hlasovanie v pléne v júni. Následne prebehnú záverečné rozhovory s členskými štátmi a až potom zákon vstúpi do platnosti.

Trh s uhlíkom EÚ, nazývaný aj systém obchodovania s emisiami, stanovuje cenu za emisie približne pre desať tisíc energetických a priemyselných firiem v Európe. Tie sú zodpovedné za 40 percent emisií skleníkových plynov v EÚ.

Podľa Komisie je EU ETS hlavný politický nástroj, ktorý podporuje cieľ EÚ znížiť čisté emisie do roku 2030 aspoň o 55 percent.

Priemyselné odvetvia by si mali za vypustené emisie platiť tak, že si nakúpia emisné kvóty. V súčasnosti však dostávajú ich významnú časť zadarmo. Odvetvia, ktoré sa považujú za vysokorizikové premiestnením svojej výroby mimo EÚ, dostávajú zdarma až sto percent všetkých kvót na znečisťovanie.

Systém bezplatných kvót sa stal terčom ostrej kritiky za podkopávanie ambícií Európy v oblasti klímy. Medzi dôrazných kritikov patria environmentálne mimovládne organizácie, ale aj vlastný dozorný orgán EÚ – Európsky dvor audítorov. Audítori tvrdili, že hlavným producentom emisií bolo v uplynulých rokoch prideľovaných toľko bezplatných povoleniek, že ich neboli schopní využiť. Nevyužité emisné kvóty mohli podniky zobchodovať na trhu. To podľa audítorov viedlo k neočakávaným ziskom pre firmy, ktoré by naopak mali za znečistenie platiť.

Proti zrušeniu bezplatných emisných kvót naopak dlhodobo protestujú zástupcovia priemyslu  aj zamestnávatelia.

Na nový systém obchodovania s emisiami doplatia chudobní, tvrdia kritici o uniknutom dokumente Komisie

Komisia chce podľa uniknutého návrhu systému EU ETS sprísniť podmienky pre priemysel. Obyvatelia budú platiť za emisie z vykurovania domácnosti aj z palív do áut. Na tento krok doplatia najmä nízkopríjmové domácnosti, varujú kritici.

Predbežne odsúhlasená reforma ETS

Dohoda o reforme EU ETS nasleduje po niekoľkých vyčerpávajúcich stretnutiach europoslancov, ktorí majú reformu obchodu s uhlíkom na starosti. Nakoniec sa dohodli že:

  • postupné odstraňovanie bezplatných kvót začne v roku 2026 až do ich úplného zrušenia v roku 2030,
  • do roku 2025 sa zavedie systém bonus-malus odmeňujúci spoločnosti, ktoré dekarbonizujú rýchlejšie a tlačil ostatných, aby ich príklad nasledovali,
  • vznikne paralelný trh s uhlíkom pre budovy a dopravu, ale nebude zahŕňať domácnosti a osobnú dopravu,
  • príjmy zo systému obchodovania s emisiami budú využité výlučne na klimatické opatrenia.

Dohoda europoslancov je podstatne ambicióznejšia ako návrh Európskej komisie z júna minulého roku, ktorý revíziu EU ETS predstavila ako súčasť balíka klimatickej a energetickej legislatívy Fit for 55. Komisia vtedy navrhla ponechať bezplatné kvóty až do roku 2035 a tiež chcela, aby do nového systému obchodovania s emisiami boli zahrnuté všetky budovy a doprava.

Švédska europoslankyňa Jytte Gutelandová (S&D) uviedla, že všetky priority jej skupiny boli splnené. To zahŕňa zvýšenie ambícií v oblasti klímy, spravodlivosť pre priemysel a zohľadnenie sociálnych dôsledkov rozšírenia obchodu s emisiami na oblasť dopravy a budov.

„Bitka sa ešte neskončila, ale určite je to jeden zásadný krok vpred k splneniu cieľov stanovených v balíku Fit for 55,“ povedala švédska europoslankyňa.

Nie všetci však boli s dohodou spokojní. Podľa zamestnávateľskej skupiny BusinessEurope hrozí, že politická dohoda uzavretá vo výbore pre životné prostredie „vážne podkope európsku konkurencieschopnosť“.

„Ak by sa dnešné stanoviská, na ktorých sa dohodol výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie, stali zákonom, európska ekonomika ako celok by zaplatila vysokú cenu, pretože by bola konkurencieschopnosť európskeho priemyslu narušená v bezprecedentnej miere,“ vystríha generálny riaditeľ BusinessEurope Markus Beyrer.

„Unáhleným prechodom od bezplatného prideľovania emisných kvót v rámci ETS k mechanizmu úpravy uhlíkových hraníc a neúmerným zaťažením priemyslu a nerealisticky prísnymi kritériami by utrpeli výrobcovia aj zamestnanci v celom hodnotovom reťazci,“ varoval Beyrer.

Poznáme základné kontúry uhlíkového cla: Spoplatní sa dovoz ocele, cementu aj elektriny

Napriek očakávaniam návrh Európskej komisie neprináša podrobnosti o postupnom rušení bezplatných emisných povoleniek pre domáci priemysel, vyplýva z uniknutých dokumentov získaných portálom EURACTIV.

Ambicióznejšie uhlíkové clo

Súbežne s postupným rušením bezplatných kvót sa má spustiť nový mechanizmus úpravy uhlíka na hraniciach EÚ (Carbon Border Adjustment Mechanism – CBAM) ľudovo nazývaný aj uhlíkové clo. Ten by mal nabiehať postupne a byť plne funkčný v roku 2030, teda v roku, keď priemysle prestane dostávať bezplatné kvóty.

Uhlíkové clo má chrániť európske firmy pred neférovou konkurenciou z niektorých krajín mimo EÚ. Nákup emisných povoleniek zvyšuje náklady pre európskych výrobcov. V Číne, USA a iných krajinách takúto povinnosť zatiaľ nemajú. Lacnejšie importy by tak mohli z európskeho trhu vytlačiť domácich výrobcov.

V prvej fáze by sa uhlíkové clo malo vzťahovať len na sektor energetiky a uhlíkovo náročné priemyselné odvetvia. Pravdepodobne to bude oceliarstvo, výroba cementu a chemický priemysel. Tieto odvetvia produkujú až 94 percent všetkých priemyselných emisií.

Nové poplatky za emisie na hraniciach EÚ by mali zamedziť riziku „úniku uhlíka“. Táto situácia nastáva, keď výrobné spoločnosti presúvajú svoju výrobu mimo Európy do oblastí, kde je cena za znečistenie nižšia. V súčasnosti tento problém riešia práve bezplatné emisné povolenky, hovorí vedúca oddelenia Generálneho riaditeľstva pre oblasť klímy Európskej komisie Koefoed Quinn s tým, že vylúčila ďalšie formy kompenzácii pre priemysel.

„Európska komisia má vo veci jasný postoj: tieto dva nástroje (CBAM a bezplatné kvóty) nie sú kompatibilné. Súbežné fungovanie oboch mechanizmov by znamenalo dvojitú kompenzáciu, čo nie je v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO),“ zdôraznila Mette Koefoed Quinn na podujatí EURACTIVu.

Bezplatné povolenky by po zavedení uhlíkového cla podľa nej „deformovali cenový signál“, ktorý by za normálnych okolností vyslal trh ťažkému priemyslu a ten by tak stratil motiváciu investovať do nízkouhlíkovej alebo bezemisnej výroby, upozornila Koefoed Quinn.

„Ak odstránime povolenky, tak vyšleme jasnejší signál o cenách, ktoré sa budú odvíjať od európskeho systému obchodovania z emisiami,“ podotkla vedúce oddelenia pre EU ETS v Európskej komisii.

Komisia odkazuje priemyslu: S dvojitými kompenzáciami nerátajte

Priemyselné odvetvia, ktoré bude pokrývať uhlíkové clo, nedostanú bezplatné kvóty na znečisťovanie. Rátať však môžu s prechodným obdobím, kedy budú fungovať oba mechanizmy naraz, sľubuje Komisia.

Europoslanci  odhlasovali rýchlejšie postupné zavádzanie CBAM, ktorý by mal plne nahradiť bezplatné kvóty do roku 2030. To je o päť rokov skôr, ako si Európska komisia predstavovala v svojom návrhu revízie EU ETS.

Dohodli sa tiež na rozšírení sektorov, ktoré bude uhlíkové clo pokrývať. Okrem výroby železa, ocele, cementu, chemikálií a hnojív sa bude uhlíkové clo vzťahovať aj na hliník, organické chemikálie, polyméry, vodík a čpavok.

Okrem toho chcú, aby sa nepriame emisie, ktoré pochádzajú napríklad z elektriny používanej výrobcami, zahŕňali do výpočtov celkovej uhlíkovej stopy výrobku.

Europoslanci sa tiež prikláňajú k tomu, aby uhlíkové clo riadil centralizovaný orgán a nie jednotlivé členské štáty, ako to pôvodne navrhovala Komisia.

„Dnešné hlasovanie je skvelým krokom správnym smerom, pretože zlepšuje návrh Komisie vytvoriť ambiciózny a do budúcnosti odolný CBAM, ktorý bude kľúčovým pilierom európskych politík v oblasti klímy,“ povedal holandský poslanec Mohammed Chahim, ktorý je zodpovedný za dohodu v ďalšom procese schvaľovania.

„Prijatie CBAM bude pre Európu výhodné pre všetkých, pretože bude dôležitým mechanizmom, ktorý podnieti našich obchodných partnerov k dekarbonizácii ich výrobného priemyslu a zároveň nám umožní plne uplatniť princíp znečisťovateľ platí v našom vlastnom priemysle,“ dodal holandský zákonodarca z frakcie sociálnych demokratov (S&D).

Chahim vo svojej správe tiež vyzval na pridanie príjmov z CBAM ako do európskeho rozpočtu. Príjmy generované dovozom z najmenej rozvinutých krajín by mali zodpovedať aj financiám, ktoré im pomôžu dekarbonizovať, uviedli zákonodarcovia.

To by však mohlo byť v rozpore s plánmi Európskej komisie. Exekutíva EÚ už má skutočne prehľad o peniazoch na splatenie úverov prijatých do fondu EÚ na obnovu COVID v hodnote 800 miliárd EUR.

O týchto dvoch návrhoch bude hlasovať Európsky parlament na plenárnom zasadnutí 6. až 9. júna. Spoločný postoj s europarlamentom musia následne nájsť aj členské štáty.

Dovozcovia budú za emisie platiť, domáci znečisťovatelia si udržali výhody

Európsky parlament odsúhlasil zachovanie  bezplatných emisných povoleniek a zároveň zavedenie uhlíkového cla. Podľa kritikov je to dvojité zvýhodnenie domáceho priemyslu, čo nie je v súlade s klimatickými cieľmi ani s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie.

Partner