Rezort životného prostredia odkazuje priemyslu: Envirofond nie je bankomat

Ilustračná fotografia. [EPA-EFE/Ryan Tong]

Priemysel žiada, aby mu štát rastúce ceny energií vynahradil navýšením dotácií z Environmentálneho fondu. Envirorezort prišiel s protinávrhom, aby kompenzácie nákladov pre podniky boli prehľadnejšie a pripomína, že za minulý rok zaplatil znečisťovateľom štyri milióny eur.

Nepriame náklady podnikov v poslednom čase prudko stúpli v dôsledku výrazného rastu ceny energií. Iniciatíva Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) požaduje, aby štát urýchlene zvýšil výšku finančnej kompenzácie výrobcom, ktorí patria k najväčším odberateľom elektrickej energie v štáte. Inak hrozí, že neudržia svoju produkciu a pracovné miesta, uvádza APZD.

Štát zhromažďuje výnosy získané z dražieb emisných povoleniek v Environmentálnom fonde. Z nich platí firmám časť ich vyšších nákladov na elektrinu (nepriame náklady systému EU ETS). Firmy by mali prostriedky z fondu využiť na znižovanie emisií a dekarbonizáciu.

V súčasnosti smeruje z fondu na vyrovnanie nepriamych nákladov 25 percent tejto sumy. To  podľa ministerstva životného prostredia predstavovalo v roku 2020 štyri milióny eur, ktoré boli vyplatené desiatim oprávneným príjemcom.

Klimatický šéf Komisie: Za rekordnými cenami energií je závislosť Európy na fosílnych palivách

Vysoké ceny energií v európskych krajinách sú jasným signálom, aby Únia urýchlila zelený prechod a utlmila využívanie fosílnych palív, povedal podpredseda Komisie pre zmenu klímy Frans Timmermans.

 

Envirorezort ako riešenie navrhuje novelu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami. Tá má priniesť jasnejšie a predvídateľnejšie pravidlá pre kompenzácie nepriamych nákladov podnikov. Ministerstvo si od toho sľubuje aj viac transparentnosti pri využívaní prostriedkov v envirofonde.

Priemysel: Kompenzácie nestačia

Iniciatíva priemyselných podnikov upozorňuje, že priemysel okrem výziev spôsobených pandémiou, bojuje aj s prudkým nárastom cien elektrickej energie, „ktorý je nepriamym dôsledkom predaja emisných povoleniek”.

„Ak štát urgentne nezmení výšku finančnej kompenzácie výrobcom, ktorí patria k najväčším odberateľom elektrickej energie v štáte, hrozí, že neudržia svoju produkciu a pracovné miesta,“ uviedol generálny sekretár APZD Andrej Lasz. Podľa neho firmy s energeticky náročnou výrobou nedokážu rastúcu cenu energií premietnuť do ceny svojich výrobkov.

Strácajú tiež konkurencieschopnosť nielen voči ázijským krajinám, kde nie je taká prísna ekologická regulácia, ale aj voči európskym producentom z krajín s mohutnejšími kompenzačnými schémami, tvrdí Lasz.

Problémom podľa neho je, že štát z výnosov z predaja emisných povoleniek nepodporuje firmy dostatočne. „Prostriedky prerozdelené slovenským podnikom sa každoročne znižovali, hoci príjmy fondu prudko rástli. Dosiahli už takmer miliardu eur, no firmám bolo vykompenzovaných len 30 miliónov. Znamená to, že náš štát nedodržal ani zákonom garantovaných 7,5 percenta. Pre porovnanie, v Česku, Nemecku či v Holandsku sa do priemyslu formou kompenzácie vráti 20 až 25 percent,“ pripomenula APZD.

Na trhu s emisiami je prebytok povoleniek. Môže za to pandémia

Množstvo dostupných emisných kvót na európskom trhu s uhlíkom sa vlani zvýšilo. V dôsledku spomalenia ekonomiky v roku 2020 totiž firmy produkovali menej emisií a nakupovali menej povoleniek na znečisťovanie, uviedla Európska komisia.

V európskom systéme obchodovania s emisia (EU ETS) …

O zmene kompenzácie nepriamych nákladov z Environmentálneho fondu hovoril minulý týždeň počas návštevy hlinikárne Slovalco v Žiari nad Hronom aj predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Podľa jeho slov je potrebné, aby to, čo priemysel do Envirofondu dá, štát do priemyslu vrátil späť. Reagoval tak na avizované utlmovanie výroby v Slovalcu, kde pre rast cien silovej elektriny už odstavili 14 z 226 pecí a ďalších 11 plánujú odstaviť v týchto dňoch.

Enviorezort: Postupujeme podľa smernice

Rezort životného prostredia upozorňuje, že cieľom Environmentálneho fondu je predovšetkým podpora opatrení, ktoré súvisia s ochranou životného prostredia. „Užívanie Environmentálneho fondu na dotovanie podnikateľov je v istej miere možné, ale nie je to bankomat, do ktorého si možno načrieť. Miera použitia financií pre podniky, ktoré napravia svoje dovtedajšie škodlivé pôsobenie, respektíve pre podniky, ktoré trpia vysokou spotrebou energie, je stanovená európskou smernicou,“ poznamenal envirorezort.

Ministerstvo pripravilo novú legislatívu, v ktorej navrhuje jasnejšiu definíciu podmienok pre kompenzácie nepriamych nákladov pre priemyselné podniky. Chce tak firmám garantovať lepšiu predvídateľnosť. Novela zákona o obchodovaní s emisnými kvótami má ísť podľa rezortu v najbližšom čase do medzirezortného pripomienkového konania. Priestor na vyjadrenie dostane priemysel a tiež ostatné ministerstvá, sľubuje.

Zároveň pripomína, že výnosy z predaja emisných kvót majú byť použité na environmentálne účely a zmierniť dôsledky zmeny klímy.

„Podpora má smerovať predovšetkým do znižovania emisií skleníkových plynov, obnoviteľných zdrojov energie, zalesňovaniu a zachytávaniu uhlíka, či lepšieho využívania nízkoemisných foriem dopravy,“ uviedlo ministerstvo.

Dovozcovia budú za emisie platiť, domáci znečisťovatelia si udržali výhody

Európsky parlament odsúhlasil zachovanie  bezplatných emisných povoleniek a zároveň zavedenie uhlíkového cla. Podľa kritikov je to dvojité zvýhodnenie domáceho priemyslu, čo nie je v súlade s klimatickými cieľmi ani s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie.

Ohrození sú obyvatelia

Účelom emisných povoleniek má byť znižovať emisií a nie výmena financií medzi štátom a podnikmi, zdôrazňuje Lucia Szabová z Klimatickej koalície.

„Tu práve v duchu princípu “znečisťovateľ platí” treba zhodnotiť, aké majú veľkí znečisťovatelia zisky a ktorí z nich reálne potrebujú pomoc v súčasnej situácii,“ upozorňuje.

Priemyselné podniky dostávajú emisné povolenky z veľkej časti zdarma. Eurokomisia navrhuje, aby sa množstvo voľných povoleniek na trhu postupne znižovalo, zástupcovia priemyslu a zamestnávateľov naopak požadujú ich zachovanie.

Proti ponechaniu voľných emisných povoleniek je aj Európsky dvor audítorov. Tí  konštatujú, že hlavní znečisťovatelia dostávali od vlád toľko bezplatných povoleniek, že ich neboli schopní využiť. Nevyužité emisné kvóty mohli podniky zobchodovať na trhu. To viedlo k neočakávaným ziskom pre firmy, ktoré by naopak mali za znečistenie platiť.

Podľa Szabovej by sa však pri diskusii o zvýšených nákladoch podnikov v dôsledku zdražovania energií nemalo zabudnúť ani na koncových spotrebiteľov, ktorých sa rast cien dotkne na viacerých úrovniach.

„Potrebujeme opatrenia, ktoré zabezpečia, že sa nebude stále viac obyvateľov prepadať do energetickej alebo inej formy chudoby. Súčasnú diskusiu okolo tejto témy považujeme za nešťastne nastavenú so zvaľovaním viny na obnoviteľné zdroje alebo znižovanie emisií,“ dodáva Szabová

Partner