Klimatický panel varuje pred podceňovaním zmien klímy. Ponúka ďalšie zelené riešenia

Komerčný obsah

„Nulové emisie CO2 z priemyslu sú výzvou, ale je to možné. Musíme prejsť na zelenú elektrinu, vodík, bezemisné palivá a zaviesť manažment uhlíka,“ píšu vedci z IPCC. [Shutterstock]

Bratislava, 3. 5. 2022 – Pri dekarbonizácii ekonomiky a spomalení emisií skleníkových plynov môžu pomôcť zmeny v doprave, zelené budovy, ale aj efektívnejšie spracovanie odpadu.

Odborníci na zmenu klímy vydali ďalšie varovanie politikom. V najnovšej správe o klimatickej zmene, ktorá vyšla na začiatku apríla, upozorňujú na dopady ľudskej činnosti na zmenu klímy. Dôležité je, že vedci z Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC) ponúkajú aj riešenia, ktoré môžu znižovať negatívne vplyvy na zmenu klímy a spomaliť globálne otepľovanie. Zameriavajú sa najmä na spôsoby, ako znižovať emisie skleníkových plynov.

Nulové emisie sú výzva

Klimatológovia varujú, že bez urgentných vládnych programov na znižovanie emisií do roku 2025 by sa globálne otepľovanie mohlo opäť zrýchľovať a dosiahlo by priemerne až 3,2°C do konca tohto storočia. Aby sa otepľovanie Zeme udržalo pod cieľom 1,5 °C, budú musieť krajiny na celom svete pristúpiť k rýchlym zmenám v ekonomike. Tie zahŕňajú podstatné zníženie používania fosílnych palív, prechod na nízkoemisné zdroje energie a zvyšovanie energetickej efektívnosti. Tieto kroky by mohli prispieť k cieľu Európskej únie znížiť emisie o 55 percent do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu (nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov) do roku 2050.

„Nulové emisie CO2 z priemyslu sú výzvou, ale je to možné. Musíme prejsť na zelenú elektrinu, vodík, bezemisné palivá a zaviesť manažment uhlíka,“ píšu vedci z IPCC, ktorý patrí k najrešpektovanejším vedeckým orgánom Spojených národov (OSN) v oblasti klimatickej zmeny. Pri opatreniach spomínajú vyradenie spaľovania uhlia, zníženie emisií metánu o tretinu a masívnejšie investície do zelených technológií.

Elektromobilita a vodík pomôžu doprave

Veľký dekarbonizačný potenciál vidia odborníci najmä v transformácii dopravy, ktorá v roku 2019 vypustila do ovzdušia 23 percent z celosvetovej produkcie CO2. Doprava by sa mala čo najskôr odkloniť od fosílnych palív a prejsť na energeticky efektívnejší pohon. V tom budú mať dôležitú úlohu aj elektrické automobily, ktoré by boli poháňané elektrinou z obnoviteľných zdrojov.

Rozvoj biopalív by tiež mal prispieť k dekarbonizácii dopravy. Napokon podpora a rozvoj zeleného vodíka má obrovský potenciál znižovať emisie CO2 do ovzdušia. Vodík a biopalivá by sa mohli využívať najmä v letectve či nákladnej doprave. Jeho rozšírenie však vyžaduje výraznú podporu od štátu, aby sa zredukovali náklady na jeho výrobu. Zelený vodík je stále drahší ako fosílne palivá. Zmena štruktúry dopravy v mestách cez odklon od áut k vlakom či verejnej doprave by tiež výrazne prispela k dekarbonizácii.

„Intervencie vlád na podporu dopytu po ekologickejšej doprave dokážu veľa, ale politici by sa mali snažiť podporiť aj redukciu dopravy ako takej,“ naznačujú autori klimatickej správy. Bez vládnych zásahov predpovedajú čierne scenáre vývoja emisií CO2 z dopravy, ktoré by mohli stúpnuť od 16 do 50 percent do roku 2050.

Zelené budovy znižujú uhlíkovú stopu miest

Budovy boli v roku 2019 zodpovedné za 21 percent všetkých emisií skleníkových plynov na Zemi. Množstvo CO2 vypustené do ovzdušia budovami sa za posledných 30 rokov zvýšilo o polovicu. Redukovať tento negatívny trend sa podarí len vtedy, ak sa bude stavať menej, efektívnejšie a udržateľnejšie. K znižovaniu uhlíkovej stopy by preto mali prispieť aj takzvané zelené budovy, a to najmä v rýchlo rastúcich mestách.

Zelené budovy by sa už mali stavať v štandarde, ktorý garantuje minimálnu spotrebu externej energie. Aj staršie budovy sa musia prestavať na nízkoenergetické normy. Ak budú domy efektívne narábať s vodou, teplom, svetlom a stavebnými materiálmi, mali by prispieť k zníženiu emitovaného aj zabudovaného uhlíka. Ak sa toto neudeje, vedci varujú, že mestá ostanú „v zajatí“ uhlíka ešte niekoľko dekád.

Vedci pripúšťajú pozitívnu úlohu energetického zhodnocovania odpadu

Zelené budovy aj doprava môžu výrazne prispieť k znižovaniu emisií, ale so životom v mestách sa spája tiež zvyšovanie produkcie odpadu. Jeho správna likvidácia má vplyv na zmierňovanie klimatickej krízy.

Vedci v rozsiahlej analýze spomínajú aj potenciálnu pozitívnu úlohu biopalív z bioodpadu a biomasy, ale aj zariadení na energetické využívanie odpadu (ZEVO) v rámci dekarbonizačných technológií. Kým pri premene biomasy na energiu sú ešte pochybnosti o jej efektívnosti, pri ZEVO sú čísla presvedčivejšie.

V roku 2019 fungovalo na celom svete viac ako 1200 technologických jednotiek na spracovanie odpadu s energetickým prínosom. Tie mali kapacitu spracovať 310 miliónov ton odpadu ročne. ZEVO môžu podľa odhadov znížiť množstvo odpadu o 70 až 80 percent a jeho objem o 80 až 90 percent.

Emisie vznikajúce pri energetickom zhodnocovaní odpadu sa podľa odborníkov z klimatického panelu dajú zachytávať a uskladňovať. Vyzdvihujú dve podmienky, pri ktorých ZEVO môže znižovať emisie skleníkových plynov:

1. Ak má zariadenie dostatočné filtre, ktoré zredukujú emisie do ovzdušia, tak môže prispievať k výrobe zelenej elektriny a zároveň znižovať objem vypustených skleníkových plynov.

2. Ak je spolu so ZEVO vybudovaná aj technológia na zachytávanie a ukladanie CO2, tak spaľovanie odpadu môže byť uhlíkovo neutrálne alebo dokonca priniesť záporné emisie. Takéto spojenie dvoch zariadení môže v Európe potenciálne zachytiť od 60 do 70 milión ton uhlíka ročne.

Apel smeruje nielen na politikov, ale aj na priemyselné podniky

Vedci v celej správe apelujú na politikov aj na priemysel, že čas na spomalenie globálneho otepľovania sa kráti. Znížiť emisie o viac ako polovicu do konca 2030 je výzva a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, ako plánuje Green Deal, je ambiciózne.

Preto vyzývajú najmä politikov, aby nemeškali s legislatívnymi možnosťami, ktoré majú vplyv na podporu zelených riešení. Apel smeruje aj voči priemyselným podnikom, ktoré patria k najväčším producentom emisií. Vyberať si z nástrojov na znižovanie emisií len tie populárnejšie sa nemusí z dlhodobého hľadiska vyplatiť.

Odborníci z klimatického panelu upozorňujú aj na to, že nestačí len zmeniť povahu priemyslu, zaviesť nové technológie, ale musí sa zmeniť aj správanie firiem a aj ich zákazníkov.

„K tomu môžu už onedlho významne pomôcť napríklad nefinančné informácie, ktoré budú musieť najväčšie priemyselné podniky zverejňovať v rámci svojich účtovných závierok. Vďaka tomu budú môcť efektívnejšie čerpať granty alebo získať v bankách výhodnejšie úvery,” dopĺňa Daniel Rabina z agentúry GreenTalk, ktorá sa venuje komunikácii priemyslu.

Kompletný report Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC) ako aj záznam z tlačovej konferencie konanej dňa 4.apríla 2022 nájdete TU: https://report.ipcc.ch/ar6wg3/index.html

Partner