Francúzsko bolo v minulosti otvorené čínskym investíciám, teraz sa však obáva ich vplyvu na bezpečnosť krajiny. Po vedením nového prezidenta Emmanuela Macrona požiadalo Európsku komisiu o prísnejší rámec pre kontrolu investícií z tretích krajín. Pridali sa aj Nemecko a Taliansko.
Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker vyšiel západoeurópskym krajinám v ústrety vo svojom minulotýždňovom prejave o stave Únie. Ohlásil vytvorenie nových nástrojov pre dohľad nad investíciami. V nasledujúci deň ho ako legislatívny návrh predložila Európska komisia. Slovensko má záujem najmä na vyššom objeme investícií a vzájomného obchodu, bezpečnostné riziká nerieši. Podobne to vníma aj čínska vláda, nepáči sa jej, že Európa chce jej investície preverovať.
Aké sú trendy v čínskych investíciách v Európe? Ako sú na tom Vyšehradské krajiny? A ako veľmi u nás investujú Číňania v porovnaní s Američanmi?
Čínske investície nie sú najväčšie
Objem investícií EÚ a Číny je v porovnaní s investíciami EÚ a USA výrazne nižší.
Do roku 2015 dosiahol objem priamych zahraničných investícií EÚ v Číne výšku 168 miliárd EUR (288 miliárd EUR vrátane Hong Kongu). Objem čínskych investícií v EÚ dosiahol výšku 35 miliárd EUR (115 miliárd EUR vrátane Hong Kongu). V porovnaní s tým predstavovali priame zahraničné investície EÚ v USA, v rovnakom roku, 26 000 miliárd EUR a investície USA v EÚ dosiahli výšku 24 000 miliárd EUR.
Kým EÚ zostáva najobľúbenejšou destináciou čínskych investícií, investície EÚ v Číne sa trvalo pohybujú len okolo úrovne 2% z celkového objemu priamych zahraničných investícií EÚ vo svete.
V západnej Európe vedie Británia
V rokoch 2000 – 2016 investovali európske firmy v Číne viac než 141 miliárd EUR. Čínske investície v EÚ v rovnakom období predstavovali spolu 110 miliárd EUR.
Avšak, kým čínske investície v EÚ dosiahli v roku 2016 takmer 40 miliárd EUR, investície krajín EÚ v Číne klesli na 8 miliárd EUR, čo predstavuje 23 % pokles oproti predchádzajúcemu roku. Ide o najnižšiu úroveň za posledných desať rokov.
Spomedzi krajín EÚ smerovali v rokoch 2000 – 2016 čínske investície najmä do Spojeného kráľovstva, a to v celkovom objeme 23,6 miliárd EUR. Nasleduje Nemecko, kde čínske firmy investovali spolu 18,8 miliárd EUR, Taliansko s 12,8 miliardami EUR a Francúzsko s 11,5 miliardami EUR.
Hodvábna cesta v Maďarsku
Medzi krajinami V4 vedie Maďarsko s 2 miliardami EUR investovanými v rokoch 2000 – 2016. V Maďarsku je registrovaných 5000 firiem s čínskym kapitálom.
Najväčšou čínskou investíciou v Maďarsku bola kúpa chemickej továrne Borsodchem. Ďalšími čínskymi firmami na území Maďarska sú predovšetkým elektronické firmy ako Lenovo, či Huawei, ktorá má v Maďarsku najväčšiu logistickú základňu mimo domovskej krajiny. Ďalšou významnou čínskou investíciou v Maďarsku je plánované vybudovanie železničného spojenia Budapešť – Belehrad, ktoré by malo byť súčasťou čínskeho projektu novej Hodvábnej cesty.
Od roku 2012 vyjednávajú krajiny V4 s Čínou v rámci tzv. iniciatívy 16+1, ktorej cieľom je rozšírenie a zintenzívnenie ekonomickej spolupráce. Rast investícií však zostáva ja naďalej pomalý.
Viac ich zaujíma distribúcia energií
Ekonomická kríza v Európe viedla k potrebe prílevu kapitálu a nedostatok investícií v rámci EÚ otvoril priestor pre prílev nových investícií z tretích krajín. V rovnakom čase došlo zároveň k diverzifikácii čínskych investícií, ktoré sa začali posúvať od energetiky a spracovateľského priemyslu v krajinách južnej Európy do oblastí distribúcie energií, infraštruktúry, zlučovaniu a akvizíciám spoločností, pokročilým technológiám a získavaniu podielov na trhu.
Pokročilá výroba tvorila v roku 2016 viac ako 2/3 celkového objemu čínskych investícií v EÚ.
V roku 2016 investovali čínske firmy v Nemecku celkovo 11 miliárd EUR a v Spojenom kráľovstve 7,8 miliárd EUR, čo spolu predstavovalo 53% celkových investícií v roku 2015.
Francúzsko po prvýkrát dovolilo čínskym investíciám vstup do svojej infraštruktúry, keď vláda v roku 2014 oznámila predaj 49,9 % akcií letiska v Toulouse čínskemu konzorciu. Jednou z najvýznamnejších investícií Číny v Grécku bola kúpa prístavu Pireus ako dôležitého uzla pri budovaní novej Hodvábnej cesty.
V roku 2014 smerovali čínske investície do energetickej siete, ako aj automobilového priemyslu v Taliansku. V roku 2011 čínske spoločnosti investovali aj do energetickej siete a infraštruktúry v Portugalsku.
Čínski investori vlastnia tiež podiely v prístavoch v Chorvátsku a Bulharsku. Čínske investície postupne prenikajú aj do energetiky a infraštruktúry v Spojenom kráľovstve.