Český europoslanec: Reformu autorského práva potrebujeme, no je správne, že sme rozhodnutie odložili

Europoslanec Pavel Svoboda. [Európsky parlament]

Súčasná úprava autorského práva sa zastavila pri káblovom a satelitnom vysielaní a na dobu internetu nie je pripravená. Prijatie reformy je preto zásadné, hovorí europoslanec PAVEL SVOBODA.

Pavel Svoboda je právnik, vysokoškolský pedagóg a dlhoročný člen KDU-ČSL. V roku 2009 bol ministrom bez kresla a predsedom legislatívnej rady vlády Českej republiky. Od roku 2014 pôsobí ako poslanec Európskeho parlamentu a tiež ako predseda Parlamentného výboru pre právne záležitosti (JURI).

Európsky parlament minulý týždeň odmietol udeliť svojim vyjednávačom mandát pre medziinštitucionálne rokovania s Radou a Komisiou o novej smernici o ochrane autorských práv. Čo to pre legislatívu znamená a aký je Váš postoj k tomuto rozhodnutiu?

V pléne bol uplatnený postup, ktorý upravuje článok 69c vnútorného poriadku. Podľa neho môže desatina poslancov Parlamentu požiadať, aby bol mandát pre rokovania s Radou schválený vo výbore (teda vo Výbore pre právne veci, ktorý smernicu schválil koncom júna, pozn. red.) potvrdený na pléne. V tomto prípade mandát potvrdený nebol a text, schválený vo Výbore, tak bude znovu prediskutovaný na plenárnom zasadnutí v septembri.

O koniec reformy ale nejde. V septembri budeme poznať definitívne stanovisko, s ktorým Parlament do trialógu s Radou a Komisiou vstúpi. Vzhľadom na kontroverznú povahu veci a dosť tesné hlasovanie vo Výbore sa domnievam, že bolo správne umožniť všetkým poslancom, aby sa po prázdninách k téme vyjadrili.

Kontroverzná legislatíva o copyrighte europarlamentom neprešla

Europoslanci tesnou väčšinou poslali kontroverznú novelu legislatívy o copyrighte späť na prepracovanie. Len traja slovenskí europoslanci hlasovali za jej pôvodné znenie.

Výbor pre právne záležitosti teda pôvodný návrh schválil, Parlament ako celok však nie. Čo zapríčinilo tento rozpor medzi názorom Výboru a ďalších europoslancov?

Môže to súvisieť s tým, že právny výbor patrí s 25 členmi k tým menším, takže nie je dokonalou proporčnou zmenšeninou celého Parlamentu, ktorý má celkom 751 europoslancov.

Napríklad článok 11 tejto smernice prešiel v JURI rozdielom iba jedného hlasu. V takom prípade to v pléne môže jednoducho dopadnúť inak. Celkovo sa ale prejavila aj rôznosť názorov v rámci politických frakcií. Ukázalo sa, že poslanci, ktorí vytvorili väčšinu v rámci JURI, nezískali pre svoj názor dostatočnú podporu ostatných kolegov.

To platí najmä pre frakciu ALDE, ktorej poslanci hlasovali na pléne väčšinovo proti mandátu, hoci jej dvaja poslanci v JURI hlasovali za návrh. To isté platí aj v prípade frakcie Socialistov a demokratov. Ich poslanci boli ale pri hlasovaní rozdelení tak v JURI, ako aj pléne.

Myslíte si, že EÚ potrebuje novú podobu právneho rámca na ochranu autorských práv?

Celkom určite áno, to nespochybňuje nikto. Ak by sme trochu preháňali, dá sa povedať, že európska úprava autorského práva sa zastavila okolo roku 2000 na satelitnom a káblovom vysielaní. Na zdieľanie autorsky chránených diel po internete nie je pripravená. Otázkou je, ako by nový rámec mal vyzerať.

Únia nejde zakazovať meme, ale kvôli autorským právam môže transformovať internet

Europoslanci majú na stole novú smernicu o autorských právach. Kritici hovoria o ohrozovaní tradičného využívania internetu a proti sú aj slovenské organizácie ako Sapie, či europoslankyňa Monika Beňová. Brusel dohady odmieta a pripomína napríklad výnimky, týkajúcej sa paródie.

Kontroverziu vzbudzujú najmä dva články návrhu. Článok 11 má značne posilniť postavenie vydavateľských domov. Podľa kritikov ale toto ustanovenie obmedzí voľný pohyb informácií, keďže internetové spoločnosti a vyhľadávače typu Google, budú po novom musieť za prípadné poskytnutie takéhoto obsahu alebo aj odkazu na neho vydavateľom platiť. Spravodajský článok sa tak stane predmetom ochrany autorského práva. Je to naozaj tak?

V prvom rade treba povedať, že novinový článok je autorským právom chránený už teraz a k jeho šíreniu či spracovaniu potrebujete predchádzajúci súhlas oprávnenej osoby. Spravodajský článok potom môže ťažiť z takzvaných spravodajských zákonných licencií.

Tie spočívajú v tom, že napríklad časti iného článku možno bez súhlasu oprávnenej osoby použiť pre spravodajstvo v primeranom rozsahu, a to v prípade, že je uvedený autor a zdroj. Samotný odkaz na iný článok, teda hyperlink bez zobrazenia časti textu, je na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ možné tiež už teraz legálne zdieľať bez akéhokoľvek súhlasu.

Je teda skutočne potrebné vydavateľov viac chrániť?

Ja osobne preferujem riešenie situácie vydavateľov prostredníctvom takzvanej prezumpcie zastupovania autorov jednotlivých článkov. To je riešenie, ktoré navrhovala pôvodná spravodajkyňa Therese Comodini Cachia (nez.), a ktoré môže vydavateľom skutočne pomôcť pri uplatňovaní práv autorov jednotlivých textov.

Domnievam sa totiž, rovnako ako sa domnievala ona, že kvalitu a pluralitu tlače nedosiahneme zavedením takéhoto práva, ktoré je navrhnuté v článku 11. Napokon skúsenosti z Nemecka to dokazujú. Tam zavedenie podobného práva naopak viedlo k zhoršeniu postavenia malých vydavateľov, ktorí nie sú pre agregátory správ a informácií dostatočne atraktívne, a pre ktoré poskytnutie licencie zadarmo nič nerieši.

Z rozhovorov s vydavateľmi viem, že potrebujú hlavne presadzovanie v oblasti súťažného práva proti zneužívaniu takmer monopolného postavenia zo strany Googlu.

Julia Reda: Reforma autorských práv zvýhodní falošné spravodajstvo

Novinári a malí vydavatelia by z navrhovaných zmien autorského práva nič nevyťažili. Získajú len tí najväčší.

Takže s ustanovením, ktoré prešlo v JURI, nesúhlasíte?

Osobne v znení, ktoré prešlo Výborom, nevidím žiadne zásadné pozitívne dôsledky pre nikoho. Nevidím teda ani verejný záujem na jeho prijatie. Som ale za posilnenie postavenia vydavateľov prostredníctvom prezumpcie zastupovania autorov.

Môžete túto možnosť ochrany vydavateľov priblížiť? V čom taká prezumpcia zastupovania autorov má spočívať?

Prezumpcia zastupovania umožní vydavateľom zjednodušiť uzatváranie licencií alebo vymáhanie autorského práva. Na základe tejto domnienky budú totiž vydavatelia zo zákona môcť uzatvárať licencie k nimi vydávanému obsahu alebo vymáhať dodržiavanie autorského práva s tretími osobami bez toho, aby museli preukazovať, že práva k jednotlivým článkom novín už získali prostredníctvom pracovnej alebo licenčné zmluvy od ich skutočných autorov, teda novinárov alebo fotografov. Práva týchto autorov však zostávajú nedotknuté, zavádza sa iba možnosť celý proces zjednodušiť.

Reforma autorských práv stagnuje, internet nechce platiť vydavateľom tlače

Rokovanie o novej smernici už dvakrát odložili. Budúci rok musí dôjsť k posunu, urguje EANA.

Druhým kontroverzným bodom je ustanovenie článku 13, ktoré taktiež mieri na internetové spoločnosti a platformy typu Youtube, Instagram, či rôzne úložiská. Nanovo by mali povinnosť „skríningu“ svojho obsahu, pričom by boli samé povinné identifikovať nelegálny obsah. Je toto chápanie ustanovenia správne?

V tomto prípade verejný záujem vidím, pretože platformy typu Ulož.to sa musia začať aktívne podieľať na ochrane autorských práv. Pokiaľ ale panujú pochybnosti o tom, či súčasné znenie článku 13 je vyváženým kompromisom medzi potrebnou ochranou autorských práv a rovnako potrebnou ochranou napríklad základných práv, tak je určite legitímne, aby sa o presnom znení tohto ustanovenia viedla ďalšia diskusia.

Máte nejakú predstavu o tom, ako takýto kompromis dosiahnuť?

Môj názor je, že uvažovať o zodpovednosti platforiem je namieste. Domnievam sa ale, že sa nemôžeme uspokojiť s tým, že jednoducho prenesieme zodpovednosť na platformy bez toho, aby sme mali naozaj jasnú predstavu o tom, aké presné povinnosti budú mať platformy a aké dôsledky to bude mať pre bežných užívateľov, malé a stredné podniky a podobne. A tu si bohužiaľ myslím, že v tom tak úplne jasno nemáme.

Ako sa pozeráte na (možné) budúce rokovania v Rade EÚ a následne v trialógu? Medzi niektorými členskými štátmi môžeme už teraz vidieť veľké rozdiely v názoroch na túto reformu. Bude vôbec možné nájsť zhodu?

Myslím, že v tejto chvíli nemá príliš zmysel predvídať, ako presne budú vyjednávania prebiehať. Vieme, že aj medzi členskými štátmi prebiehala dlhá diskusia, podobná tej v Európskom parlamente. Teraz samozrejme záleží na tom, aká bude konečná pozícia Parlamentu.

V žiadnom prípade to nebude ľahké vyjednávanie. Na druhej strane si myslím, že ho zahájime rovnako, ako väčšinu iných rokovaní, teda s vedomím toho, že dohoda je určite možná.

Je reálne dokončiť celý legislatívny proces ešte v tomto volebnom období?

Ako som už povedal, rokovania celkom určite odštartujeme, a to s výhľadom na čo najrýchlejšie dosiahnutie dohody. Rakúsky minister spravodlivosti Josef Moser vyjadril v JURI nádej, že dohodu možno dosiahnuť ešte do decembra tohto roku.