Digitálne spoločnosti: Rozpočet Únie by mal rátať s dvojnásobnými investíciami do technológii

Cecilia Bonefeld-Dahlová [Flickr/Dansk Erhverv]

Bruselská asociácia DigitalEurope pripravuje svoj vlastný návrh, v ktorom uvádza, koľko peňazí by malo byť vyčlenených na investície do technologického sektora ako súčasť budúceho rozpočtu Európskej únie.

Generálna riaditeľka skupiny, ktorá v Bruseli reprezentuje 61 významných technologických spoločností a 37 národných obchodných združení, Cecilia Bonefeld-Dahlová, v rozhovore pre EURACTIV uviedla, že asociácia chce, aby Európska únia zdvojnásobila výšku finančných prostriedkov určených na technológie. Podľa Bonefeld-Dahlovej by sa rozpočet mal zamerať na oblasti ako umelá inteligencia, telekomunikačné siete, kybernetická bezpečnosť a zlepšovanie technických zručností.

Európska komisia v máji predstaví návrh svojho rozpočtu na obdobie po roku 2020. Očakáva sa, že rokovania budú obzvlášť náročné, pretože politici musia nájsť spôsob, ako vyplniť medzeru v rozpočte po odchádzajúcom Spojenom kráľovstve. To ročne do európskeho rozpočtu prispievalo približne 12 miliardami eur.

Rozpočet EÚ: chceme ho navýšiť, pripúšťame európsku daň

Slovensko žiada, aby bol európsky rozpočet po 2020 vyšší, ako terajší. Akceptujeme zvýšenie príspevkov členských krajín, aj diskusiu o nejakej forme európskej dane.

Európski lídri sa chystajú diskutovať o ďalšom dlhodobom rozpočte Európskej únie. Francúzsky prezident Emmanuel Macron navrhuje založenie európskej verzia americkej agentúry DARPA. Tá financuje výskumu v oblasti špičkových technológií. Komisia sa chce zamerať na vysokovýkonné počítače a umelú inteligenciu. Čo konkrétne by mal ďalší európsky rozpočet financovať v oblasti technológií?

Existujú tri alebo štyri faktory, na ktoré sa musíme pozrieť. Povedala by som, že jedným z nich sú technológie založené na dátach. To znamená aj umelú inteligenciu (AI), ktorá zahŕňa napríklad aj umelé učenie. Nepremení to len náš sektor, ale aj všetky ostatné sektory od zdravotníctva až po výrobu, a v neposlednom rade aj verejný sektor.

Ďalším faktorom je prepojenie alebo konektivita. Trpíme, pretože v porovnaní so zvyškom sveta sme v konektivite skutočne pozadu. Výskum a vývoj v tejto oblasti nebude o desať rokov taký ako dnes. My sa dnes vezieme na druhej vlne a zvyšok sveta ide dopredu.

Konektivita je podľa mňa úplne rozhodujúca pre všetky sektory, aj pre jednotu v Európe. Ak sa vaše auto riadi samo a vy s ním prídete na hranice, tak by ste museli prejsť do inej siete. Čo urobíte? Spomalíte počas jazdy? Spoločnosť udala vysoké tempo, ktoré prináša sociálne začlenenie tak, aby mal každý prístup k modernej ekonomike. Platí to aj v prípade malých a stredných podnikov, ako aj pre veľký priemysel.

A posledná vec, o ktorej všetci hovoria, je bezpečnosť. Musíme sa naučiť, ako sa bezpečnostné technológie používajú oveľa štruktúrovanejším spôsobom.

Malo by sa teda do technológii investovať ešte viac?

Áno, samozrejme. Snažíme sa dosiahnuť ich zdvojnásobnenie. Ale až po odchode Spojeného kráľovstva uvidíme, aké budeme mať rozpočtové prostriedky. Vieme však, že spoločnosti, ktoré sú digitálne, vytvárajú o 40 percent viac ziskov ako ostatné.

Zisky znamenajú pracovné miesta a pracovné miesta znamenajú, že ľudia vedú spokojný život, čo znamená, že platia dane a vracajú peniaze späť do systému..

„Digitálny“ by sa nemal stať len populárnym slovíčkom. Je to spôsob, akým riadiť svet, ktorý používajú už všetci ostatní, no my musíme byť na vrchole.

DigitalEurope je naďalej známa ako skupina reprezentujúca „technologických gigantov“. Vašimi členmi sú aj Google, Microsoft, Amazon a Apple. Už približne rok sa ale zameriavate najmä na malé a stredné podniky v sektore technológií. Pokúšate sa zmeniť imidž DigitalEurope?

Nie, vlastne sa len snažím ukázať, kto sme a kým sme vždy aj boli. Máme priame členstvo, ktoré je väčšinou nadnárodné a pozostáva z jednej komory, a potom zastrešujeme aj 40 združení, ktoré zastupujú 30 tisíc spoločností, pričom 99 percent z nich sú malé a stredné podniky v Európe. Takýto sme boli vždy.

Keďže množstvo malých a stredných podnikov nie je v Bruseli prítomných, jednou z mojich hlavných priorít bolo priviesť Brusel k ľuďom a ľudí do Bruselu. Ak chcete naozaj zvýšiť povedomie o fungovaní malých a stredných podnikov, je to potrebné.

Čo pre nich z hľadiska investičného rámca v súčasnosti znamená, že máme viac digitálnych zručností, digitálnych centier? Tieto poznatky by sa k nim mali dostať, no aj ich vedomosti by sa mali v Bruseli využiť.

Podporuje program digitálneho jednotného trhu Komisie viac technologických gigantov ako menšie európske spoločnosti?

Myslím si, že si potrebujeme uvedomiť dôvody skryté za regulačnými iniciatívami. Všetkým nám totiž prinášajú výhody. Môžeme nesúhlasiť s ich detailmi, harmonizácia prostredníctvom regulácie je však niečo, čo musíme kvôli jednotnému trhu a rastu mať k dispozícii.

Až potom môžeme diskutovať o konkrétnych článkoch a spôsobe, akým sú navrhnuté. Vo všeobecnosti je však harmonizácia prostredníctvom regulácie a spoločných predpisov pre malé a stredné podniky dobrou vecou. Samozrejme, vždy existuje rozpor v tom, že väčšie spoločnosti majú viac peňazí, vďaka ktorým sa ľahšie prispôsobia novým reguláciám a zmenám, než malé firmy.

Článok uverejňujeme v skrátenej verzii. Celý text je dostupný na portáli EURACTIV.com.