Europoslankyňa o ochrane súkromia na internete: Technické riešenie je ľahké, tak prečo nevieme chrániť online komunikáciu?

Birgit Sippelová. FOTO: EP

Birgit Sippelová, nemecká europoslankyňa za stranu ľudovcov (S&D), je novou spravodajkyňa kontroverzného súboru legislatívy o ochrane osobných údajov v elektronickej komunikácii.

 

Súbor legislatívy o ochrane osobných údajov ste prevzali len pred vyše mesiacom. Ako vidíte svoju úlohu v obhajovaní postavenia Parlamentu, keď sa do procesu dostávate v tak pokročilom štádiu? Čo bude teraz pod vašim vedením iné?

Pokiaľ ide o obsah, myslím si, že nebudú žiadne zmeny. Som veľmi spokojná s výsledkami, ktoré dosiahla Marju Lauristinová (estónska europoslankyňa, ktorá agendu viedla do októbra 2017, pozn. red.) a budem za nich bojovať.

Spôsob, akým to robím, alebo ako hovorím s tieňovými spravodajcami, sa môžu líšiť, no budem sa snažiť, aby som zabezpečila výsledky z Parlamentu, ako aj výsledky z členských štátov. Ale mojou prvou úlohou bude pokúsiť sa zatlačiť na členské štáty, aby predstavili svoje pozície.

Čítajte aj: Europoslanci: Informácie o tom, ako využívate internet, nemôžu firmy bez súhlasu použiť

Členské štáty doteraz diskutovali o ochrane osobných údajov na internete len veľmi pomaly.

Do istej miery musím povedať, že je to smiešne a zároveň neprijateľné, pretože tu v Parlamente, a to najmä vo výbore LIBE (Výbor pre občianske slobody – pozn. red.), máme súčasne na stole príliš veľa spisov. Usilovne pracujeme a zúčastňujeme sa na neľahkých rokovaniach s rôznymi skupinami. Výsledky sú ale viditeľné v rôznych oblastiach.

Nerozumiem a nemôžem prijať to, že sa členské štáty problému vyhýbajú a nie sú nastavené tak, aby mohli vysloviť svoj názor na ochranu osobných údajov na internete a veľa ďalších vecí. Takže to nebude jednoduché. Je ale dôležité, aby sme ich trochu tlačili.

Po dramatickom hlasovaní v Parlamente minulý mesiac, schválila váš mandát vyjednávať návrh zákona o elektronickom súkromí s členskými štátmi a Komisiou len malá väčšina poslancov.

Ešte pred hlasovaním v pléne ste uviedli, že intenzívne lobovanie ovplyvňuje rokovania a že priemyselné skupiny odštartovali „zavádzajúce kampane“. Existujú rôzne odvetvia, ktoré lobujú v oblasti elektronického súkromia. Kto zavádzal a snažil sa najviac ovplyvniť rokovania?

Nie som si istá, či by som ich mala jasne pomenovať, ale do istej miery to boli najmä tí, ktorí boli proti textu a akýmkoľvek zmenám súčasného stavu. Boli to najmä niektorí inzerenti, ktorí napríklad pomocou sledovania získavajú nové kliknutia a financie za takéto služby.

Keď som ich počúvala, bola som trochu prekvapená, pretože už v súčasnej smernici o elektronickom súkromí (legislatíva bola naposledy aktualizovaná v roku 2009, pozn. red.) nemáte na svojej webovej stránke alebo kdekoľvek inde právo sledovať každého používateľa. Legislatíva jasne hovorí, že súbor cookie je možné na používateľa nastaviť len vtedy, ak ide o technickú funkčnosť stránky, alebo ak na to používateľ dal súhlas.

Členské štáty nie sú nastavené tak, aby mohli vysloviť svoj názor na ochranu osobných údajov na internete.

Takže prax jednoducho sledovať pohyb užívateľa na stránke bez súhlasu, je už teraz nezákonná a mali by sme ju zastaviť namiesto toho, aby sme nasledovali spoločnosti, ktoré tvrdia, že chcú v tejto nelegálnej praxi pokračovať.

Do istej miery som trochu prekvapená všetkými emóciami, ktoré okolo ochrany súkromia na internete vznikli. Ak sa na to pozeráte z technického hľadiska, obnovujeme len veľmi starú smernicu. Vaše SMS správy sú chránené, no nové formy komunikácie ako WhatsApp chránené nie sú. Prečo? Pre používateľa je nezmyselné, že je jeho list chránený, ale e-mailová komunikácia alebo správa na Skype-e nie, aj keď ide o rovnaký obsah.

Ochrana všetkých foriem komunikácie je jednoduchá technická otázka. Emocionálna otázka prichádza preto, lebo dnešné praktiky sú do určitej miery nezákonné a niektoré podniky ich chcú jednoducho ďalej používať.

Minulý týždeň ste na konferencii o ochrane osobných údajov uviedli, že obchodný model založený na „sledovaní“ v reklamnom priemysle musí skončiť. Naruší ochrana súkromia na internete tento priemysel?

Nie, ale ide o jedno z najhlasnejších a najaktívnejších odvetví v tejto oblasti. Samozrejme, že je to najjednoduchší spôsob na to, aby ste dosiahli určitý zisk: budete jednoducho „sledovať“ každého, a potom budete tieto informácie predávať, alebo povolíte tretím stranám, aby vaše stránky sledovali a neinformujete o tom používateľa.

Musia ale existovať iné spôsoby a niektoré spoločnosti ich na získavanie nových „follower-ov“ alebo viac kliknutí využívajú tak, že vedia získať súhlas od používateľov.

Pre používateľa je nezmyselné, že je jeho list chránený, ale e-mailová komunikácia alebo správa na Skype-e nie, aj keď ide o rovnaký obsah.

Mnohí tvrdí, že médiá v digitálnom svete potrebujú peniaze na výrobu, na pátranie, jednoducho na vykonávanie svojej práce. Tento problém sme ale mali ešte pred digitalizáciou. Čoraz menej ľudí číta noviny a je pravda, že musíme nájsť riešenia. Riešením však nemôže byť to, aby kroky každého používateľa internetu boli pod drobnohľadom bez toho, aby sme o tom vedeli.

Prečo by sa ma noviny, ktoré čítam, nemali pýtať, či som pripravená povoliť konkrétnym spoločnostiam zbierať moje dáta? Ja však ani neviem, či to stránky, ktoré si prezerám, robia. A to je niečo, čo chceme zastaviť.

Právne predpisy o ochrane súkromia v elektronickej komunikácii budú mať vplyv aj na internet vecí (IoT), na spracovanie údajov, ktoré plynú medzi jednotlivými prístrojmi, a aj na to, aké údaje budú považované za citlivé v prípade, keď prístroje spracovávajú hromadné údaje.

Táto silnejúca debata o prepájaní zariadení a rôznych druhov informácií, ako aj o prúde informácií medzi prístrojmi, je ešte väčším dôvodom, prečo nemôžeme strácať čas. Veci sa hýbu.

Pre tento nový svet komunikácie medzi zariadeniami chceme mať jasné pravidlá. Samozrejme, ak priemyselný robot komunikuje s iným robotom, aby sa z jedného miesta dostali na druhé, nejde o nič, čo musíme chrániť. Ale ak prístroj dáva informácie o mojom osobnom živote inému zariadeniu, je to súkromná komunikácia napriek tomu, že s nikým nehovoríme a komunikuje len stroj so strojom.

Myslím si, že ak určíme, že ide o druh komunikácie, ktorá tiež musí byť chránená, pretože ide o jasné záujmy a súkromný život používateľa prístroja, je to príležitosť aj pre podniky. Šanca to môže byť najmä pre odvetvia, ktoré premýšľajú o nových riešeniach, nových technológiách, novom softvéri a o tom, ako zabezpečiť, aby sa táto komunikácia, týkajúca sa používateľa, dala ochrániť.

Mojou úlohou nebude len chrániť užívateľa, ale využiť príležitosť na to, aby sa Európa stala práve tým miestom, kde digitálne podniky a služby pomáhajú iným spoločnostiam a súčasne chránia používateľa.

Rozhovor bol skrátený. Celý príspevok je v angličtine dostupný na tomto linku.