Slovenský start-upový ekosystém sa od „hurá efektu“ významne posunul

Aldela Zábražná. [SAPIE]

Najpálčivejším problémom aj tých najlepších spoločností je u nás nedostatok pracovníkov, a to, že aj kvalitní ľudia stále preferujú stabilitu u etablovaných podnikov, pred inovatívnymi, hoci rýchlo rastúcimi firmami, hovorí riaditeľka asociácie, ktorá inovatívne spoločnosti na Slovensku zastrešuje.

ADELA ZÁBRAŽNÁ je výkonnou manažérkou Slovenskej aliancie pre inovatívnu ekonomiku. SAPIE v súčasnosti združuje vyše 60 členov, od začínajúcich start-upov, cez pokročilejšie scale-upy, až po lídrov na slovenskej scéne inovatívnych firiem, vrátane spoločností Google Slovensko, ESET, či Pixel Federation.

SAPIE vznikala v čase, keď sa predpokladalo, že by sa zo Slovenska mohlo stať malé Sillicon Valley. Hoci sa tak zatiaľ nestalo, aliancia stále stavia na podpore inovatívnej ekonomiky. Čo to v praxi znamená?

Našou misiou je maximalizácia inovatívneho HDP Slovenska, čo je ťažko vysvetliteľný termín, no my pod ním vidíme tri oblasti. Prvou je podpora inovatívneho vzdelávania, druhou podpora inovatívneho ekosystému a treťou pomoc sprostredkovať firmám podporu v raste na ďalšie, možno aj zahraničné trhy. Zároveň veríme, že inovácie nemôžu rásť bez priateľského legislatívneho prostredia, preto sa venujeme aj aktuálnemu vývoju v oblasti tvorby politiky.

Investor zo Silicon Valley: Školy podnikateľského ducha nenaučia

Dnes existujú štyri najperspektívnejšie technológie, ktoré budú meniť celé priemyselné odvetvia, hovorí partner v HP Tech Ventures, VITALY M. GOLOMB.

Začnime vzdelávaním. Dá sa vôbec bez vhodnej prípravy vybudovať úspešná firma, ktorá sa stane fenoménom ako Apple či Google?

V každom ekosystéme je samozrejme dôležité mať kvalitné vzdelávanie, ktoré firmám umožní predstavovať a testovať inovatívne myšlienky. Vo vhodnom prostredí funguje istá kultúra rýchleho zlyhania. Tá dovoľuje skúšať si veci už na škole, privoňať si k podnikaniu a inováciám. Univerzity a kvalitné vzdelávanie by mali byť podhubím, ktoré pomáha vytvárať ekosystém.

Žiaden start-up totiž nevzniká v len tak garáži, to je mýtus. Keď sa povie, že Google, Facebook, HP alebo Apple začali v garáži, ide iba o časť pravdy. Dôležitá bola vždy pozícia každej garáže. V prípade tých spomínaných to bolo v Silicon Valley, Palo Alto, Kalifornii.

Snaží sa Slovensko vhodné prostredie pre vzdelávanie naozaj vytvárať?

Nebudem tvrdiť, že je to ideálne. Vieme, že školy bojujú o študentov a že kvalitní ľudia odchádzajú do zahraničia. Zároveň ale nemôžeme byť úplne skeptickí. Sama sa stretávam so študentami a pedagógmi, ktorí pracujú na katedrách a tvoria kvalitné projekty. Bohužiaľ, nie vždy majú možnosť prezentovať ich, nevedia, ako to robiť efektívne alebo na to nemajú finančné zdroje.

Zároveň majú projekty veľký problém prepájať sa so spoločnosťami. Mostík medzi firmami a školami je veľmi úzky a nie všetky firmy sa dostanú do všetkých škôl. Práve na tom ale v SAPIE pracujeme.

Najúspešnejšie inovačné firmy na Slovensku pôsobia najmä v informačno-komunikačných technológiách

Takzvané scaleup spoločnosti až v 85 percentách stále zamestnávajú najmä Slovákov.

V čom spočíva podpora „inovatívneho ekosystému“?

Prepájanie škôl s inovatívnymi firmami tak, aby mohli zo vzájomnej spolupráce obe benefitovať. A to má na Slovensku ešte veľké rezervy. Chýba reálna možnosť komercionalizácie aplikovaného výskumu. Vytváranie takzvaných spin-offov, teda preklápanie výskumu, ktorý vzniká na fakultách do podnikov a start-upov, je ešte v plienkach.

Druhým elementom, ktorý využívame najmä v asociácii, je takzvaný braintrust. Ten bol založený Mariánom Gazdíkom (riaditeľ Startup Grind Europe, pozn. ed.), Rasťom Kulichom (riaditeľ slovenskej pobočky spoločnosti Google, pozn. ed.) a Šimonom Šickom (poluzakladateľ a výkonný riaditeľ Pixel Federation, pozn. ed.). Ide o poloformálnu skupinu podnikateľov a šéfov neziskových organizácií, ktorí sa stretávajú a diskutujú o súčasných problémoch v biznise, dokonca si pomáhajú a podporujú sa.

Aj touto formou ukazujú podnikateľom a start-upistom, že v tom nie sú sami, ale že rovnaké problémy riešia aj oni.

Istý ekosystém, vhodný pre start-upy sa začal na Slovensku tvoriť už pred piatimi rokmi, kedy začal priam kvitnúť. No zdá sa, akoby slovíčko start-up strácalo na lesku. Ako to vnímate vy?

Slovenský start-upový ekosystém sa intenzívne posunul od „hurá efektu“, dospel a dnes je vo fáze, v ktorej množstvo začínajúcich podnikateľov nájde veľmi veľa možností. Existuje už fungujúca infraštruktúra, siete a aj investičné skupiny, ktoré sa menej obávajú projekty financovať.

Podnikanie ako téma vo vzdelávaní: Napriek zavedeným štandardom systematický prístup absentuje

Hoci je podnikanie ako téma aj kompetencia zahrnutá v učebných osnovách aj na Slovensku, skutočné praktické zručnosti mladým stále chýbajú.

Start-upisti sú dnes preto skúsenejší a vedia si lepšie predstaviť, čo sa za celým procesom skrýva. V podstate je to zásluha celého ekosystému. Dnes sa organizuje množstvo vzdelávacích akcií a podujatí, na ktorých sa prezentujú podnikateľské príbehy, takže človek, ktorý chce teraz do start-upu ísť je triezvejší ako bol pred tromi, štyrmi rokmi a vie, čo ho čaká. Tým, že sú start-upy zrelšie, sú dnes aj schopnejšie prežiť na trhu.

Tretím druhom podpory, ktorej sa v SAPIE venujete, je pomoc pri vstupe na nové, zahranične trhy. Paradoxne sa ale potenciálne a rastúce firmy snažíme z logických dôvodov udržať na Slovensku.

Samozrejme je najlepšie, keď si start-up otestuje myšlienku doma a až potom s ňou ide von. Aktuálne žijeme v digitálnej ére, kde hranice pre spoločnosti hlavne v oblasti informačno-komunikačných technológií (ICT) v podstate neexistujúce. Preto je pre prosperujúcu firmu dôležité, aby bol ich produkt uplatniteľný aj na zahraničných trhoch. Slovensko je stále veľmi malé na to, aby tu ICT start-upy prežili a otvorili obrovské predajne. Väčšina z nich chce preto rásť a ísť do zahraničia.

Práve asociácie, združujúce úspešné firmy, akou je tá naša, majú schopnosť start-upom na začiatku pomôcť a deje sa to takmer v celej Európe.

Takmer každá krajina v Európe, má podobnú organizáciu, akou sme my.  Venujú sa vzdelávaniu, obhajovaniu určitej inovačnej politiky a zároveň sa spolu spájajú na európskej úrovni a debatujú o tom, ako si navzájom pomôcť.

V praxi to znamená, že v prípade, ak by niektorá z našich firiem potrebovala podporu napríklad v Rakúsku, vieme kontaktovať našich partnerov a zistiť, ako veci na danom trhu fungujú.

Expertka na vzdelávanie: Bez zapojenia firiem je podnikateľské vzdelávanie len školský projekt

Krajiny strednej a východnej Európy sú z ekonomického hľadiska v transformácii škôl pomalšie, no určite nie menej motivované, hovorí CAROLINE JENNER z Európskej siete podnikateľského vzdelávania.

Spomínali ste braintrust a problémy úspešných aj začínajúcich podnikateľov inovatívnej ekonomiky. Aké sú tie najčastejšie a najpálčivejšie?

Naši členovia v súčasnosti riešia najmä to, že na vlastný rast potrebujú kvalitných ľudí. Aktuálne je to téma číslo jedna. Zaoberáme sa teda tým, akým spôsobom ukázať na Slovensku, že je zaujímavé ísť pracovať nielen do veľkých spoločností, ktoré majú na Slovensku sídlo a fungujú ako zdieľané centrum pre služby inde, ale že je zaujímavé začať svoju kariéru v spoločnostiach ako Martinus, Pixel Federation, Sygic, či Anasoft.

Práve v nich sa mladí ľudia dostanú veľmi rýchlo k zaujímavým  úlohám a môžu sa intenzívne realizovať.