Štátny tajomník Antal: Prvá etapa informatizácie iba zafixovala papierové procesy, my ich chceme zrevidovať

Marek Antál a Veronika Remišová. [Facebook/Marek Antal - Za ľudí]

Zlepšenie vzdelávacieho systému a podpora digitálneho priemyslu sú podľa nového štátneho tajomníka rezortu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie kľúčové pre budúcnosť digitalizácie Slovenska. V projektoch z multimiliardového Fondu obnovy EÚ by rád videl najmä zameranie na zdravotníctvo. Otvárať chce aj tému digitálneho zdaňovania techgigantov.

Marek Antal (Za ľudí) je od vzniku Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie štátnym tajomníkom, zodpovedným za digitálnu agendu a informatizáciu. V minulosti pôsobil ako manažér a technik v niekoľkých  súkromných spoločnostiach.

V rozhovore sa dozviete aj to:

  • či sa nový rezort, zodpovedný za informatizáciu, chystá vytvárať nové stratégie,
  • ktoré by mali byť hlavné oblasti budúceho rozvoja digitalizácie na Slovensku,
  • či chce obsadiť post digitálneho lídra,
  • ako plánuje nastavovať digitálne zdaňovanie,
  • alebo či sa na Slovensku podľa neho môže narodiť technologický gigant svetového formátu.

 

V odpočte prvých 100 dní vlády dnes už Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie uvádzalo, že sa v informatizácii „stopli nákladné projekty“ za približne 58 miliónov eur. Čo sa ale v tejto oblasti odštartovalo?

Naše očakávanie bolo, že nastúpime do štartovacích blokov a vyšprintujeme plnou rýchlosťou. No teraz mám pocit, že štartujeme zo šatne a ešte máme na chrbte aj závažia. Napriek tomu sa nám pár vecí podarilo.

Veľmi rád by som hovoril o tom, ako veľa sme toho urobili, ale to, ako procesy fungujú, nám nedáva veľkú flexibilitu. Musíme veľmi zapracovať na tom, aby sme boli flexibilnejší a aby aj úrad a štátna správa mala jednotku IT-čkárov, ktorí dokážu niečo rýchlo pripraviť a urobiť. Všimnite si, že aj stránka korona.gov.sk a aplikácia o pandémii boli vytvorené dobrovoľníkmi a komunitou. Nebol to niekto v štáte, kto by si vyhrnul rukávy a niečo rýchlo naprogramoval. Viem, že podobné očakávania boli,  no nič také tu neexistuje. Potrebujeme to vybudovať, inak budeme závislí iba od dodávateľov, pričom proces ich obstarávania je veľmi dlhý.

Ale to, čo sme urobili a zatiaľ nie je vidieť, je príprava nového ministerstva na fungovanie v novom prostredí. Budujeme novú organizáciu a funkčné procesy. Veľa energie sme venovali hodnoteniu množstva miliónových projektov, pripravených do exekúcie a na ich realizáciu nemáme veľa času. V týchto dňoch naše odporúčania odchádzajú na jednotlivé ministerstvá a organizácie, ktoré boli žiadateľmi príspevkov.

Aké sú výsledky auditov a prehodnocovania projektov?

V podstate máme prehodnotené skoro všetky projekty okrem dopytových výziev a v týchto dňoch komunikujeme naše odporúčania jednotlivým ministerstvám. V balíku je aj niekoľko projektov, ktoré považujeme za vysoko rizikové a tie potrebujeme prediskutovať do väčšej hĺbky.

V oblasti digitalizácie a informatizácie existuje na celoslovenskej úrovni už dnes množstvo stratégií, poväčšine chýba ich realizácia. Chystáte sa ich meniť, alebo sa skôr zameriate na akčné plány a implementáciu?

Chceme sa sústrediť na implementačnú časť. Nemáme totiž ani na výber. Tlačí nás čas a keď sa nebudeme dívať na to, v akom štádiu realizácie sú, tak vznikne riziko nedodania a ich neuskutočnenia Dôležitá je ale koordinácia a riadenie rizika pri ich realizácii. Potrebujeme naplánovať aj strategické projekty pre Záchranný balíček Európskej únie, kde to bude menej o eGovernmente a viac o  digitálnej ekonomike a o tom, ako naštartovať malé a veľké firmy tak, aby svoju produktivitu alebo inovácie v produktoch posunuli pomocou IT ďalej. V tejto oblasti si musíme stanoviť strategické priority a nejaký strategický dokument preto vytvoríme určite.

Európske krajiny volajú po sprísnení regulácie umelej inteligencie, Slovensko sa chystá na ďalšiu „diskusiu“

V Európe sa skončila verejná konzultácia k pripravovanej stratégii o AI a mnohé krajiny už začali s presadzovaním vlastných priorít. Na Slovensku do dnes (1. júla) prebiehalo pripomienkové konanie stanoviska.

Budete chcieť okrem stratégie pre čerpanie financií z Fondu obnovy nastaviť aj iné oblasti digitalizácie? Ktoré budú tie hlavné?

Na najvyššej úrovni existujú dve, prvým je vzdelávanie.

Máte na mysli digitálne vzdelávanie?

Digitálne vzdelávanie, ale nielen to. Trendom v celej Európe, ale aj Spojených štátoch je, že kým počet absolventov  v technických odboroch klesá, paradoxne po takýchto profesiách rastie dopyt. Mladí ľudia chcú ísť ľahšou cestou sociológie a politológie a nie byť raketovým inžinierom.

Prostredie samozrejme tieto výbery formuje, kvalitný sociologický výskum od raketového inžinierstva nemusí mať ďaleko.

Dnes sme v inej situácii ako pred dvadsiatimi rokmi, pretože prví IT-čkári už majú dávno deti a tie majú vo svojich rodičoch príklad. Ja alebo moja generácia sme takýto príklad nemali. Stále však existuje predstava, že IT je príliš technické zamestnanie, hoci ide skôr o mix s kreatívnou činnosťou. Dôraz by sa preto mal klásť na celoživotné vzdelávanie, keďže nároky na nové, aj už existujúce profesie, sa menia.

Hovorili ste o dvoch prioritách. Ktorá je tá druhá?

Druhou oblasťou je pomoc digitálnemu priemyslu, napríklad zdieľaná ekonomika alebo rôzne nápady v tomto sektore, ktoré vznikajú, no nemôžu sa naplno rozvinúť. Musíme sa pozrieť na zákony, ktoré ju obmedzujú. Veľkou príležitosťou je zdravotníctvo a využitie dát napríklad na vyhodnotenie toho, ako sa prejaví použitie lieku. Ak viem zbierať dáta z inzulínovej pumpy, ktorá je pripojená na internet,  viem na základe množstva dát robiť rozhodnutia o tom, či liek funguje alebo aké má vedľajšie účinky a aké je chovanie pacienta. Vy však dáta nemôžte použiť, pretože ide o privátne údaje pacientov. Na jednej strane nám technológia dáva príležitosť na zmenu, no na druhej strane nás súkromné dáta obmedzujú v tom, aby sme ich mohli využiť. To sú veci, ktoré súvisia aj s etikou a ktoré budeme musieť v najbližšom období riešiť.

Práve digitálny priemysel na Slovensku volá po zriadení postu digitálneho lídra, ktorý u nás isté obdobie v minulosti existoval. Budete ním na novom ministerstve vy, alebo sa túto funkciu nechystáte zavádzať?

Ak je to o funkcii, na to neviem odpovedať. Ak ide o rolu, tú si asi musím svojim pôsobením zaslúžiť. Veľmi rád ale budem kontaktným bodom, hoci neviem, či práve to zo mňa urobí digitálneho lídra.

Európska legislatíva o digitálnych službách: Komisia medzi platformami nechce monopoly

EÚ chce ešte tento rok predstaviť nariadenie, ktoré by regulovalo online platformy a vyriešilo by množstvo problémov, týkajúcich sa hospodárskej súťaže na digitálnom trhu. Malo by ísť o najambicióznejší projekt Jednotného digitálneho trhu tohto legislatívneho obdobia.

Digitalizácia štátnej správy je pre váš úrad veľkou témou, no dnes nie je eGovernment iba o  elektronickom prepojení na štát, ale zásadne súvisí aj s inováciami. Kým my budeme nastavovať základné portály, informatizácia sa vďaka moderným technológiám, či umelej inteligencii v západnej Európe posunie míľovými krokmi. Zvládne nový rezort preklenúť tieto dva trendy naraz, alebo musíme napredovať na oboch cestách paralelne?

Vidím to ako paralelné cesty. Veľký skok neurobíme, skôr musíme nájsť malé kúsky, priority a príklady, ktoré potom ukážu cestu iným. Najprv si potrebujeme vyriešiť základné veci, ale popri tom vieme nájsť ostrovčeky, kde budeme nové technológie aplikovať. A oni už existujú. Potrebujeme takéto iniciatívy posmeliť, dať im priestor aj pomoc a možno ich začleniť pod strategickú os práve z balíčka, ktorý sa k nám má dostaviť po pandémii.

Máte ale plán, odkiaľ začať?

Na stole máme viac ako 50 projektov, ktoré boli pripravené rôznymi ministerstvami, ale aj tým našim. Sme poučení z prvej etapy informatizácie, ktorá papierový proces zafixovala a iba preniesla do digitálnej podoby. Nezlepšili sme nič. Preto chceme procesy zjednodušiť a zrevidovať, aby v prípade, že vzniká prvá informatická stopa – napríklad sa narodí dieťa alebo sa presťahujem – informácia sa zapíše do všetkých systémov a digitalizuje sa. Je to preto veľká šanca na zmenu.

Obrovský Fond obnovy, ktorý Európa chystá, chce stavať pri financovaní po koronakríze nielen na zelených, ale aj na digitálnych riešeniach. Má už váš rezort predstavu o tom, aké priority by mali projekty mať?

Je to v stave rozpracovania a určite na to budeme do septembra pripravení.

Máte však nejakú konkrétnejšiu prioritu, ktorá by sa podľa vás mala tlačiť dopredu?

Myslím si, že je to práve oblasť zdravotníctva. Je to dôležitá téma aj preto, lebo naša populácia starne a inovácie, ktoré v tejto oblasti vznikajú, môžu veľa zmeniť.

Prípravy na najväčšiu európsku legislatívu o digitálnom obsahu a službách sú v plnom prúde

Eurokomisia spustila konzultácie o budúcej regulácii digitálnych platforiem. Ide pri tom o jedny z najdôležitejších pravidiel o online obsahu a zodpovednosti digitálnych služieb. Načasovanie kvôli nepokojom v Spojených štátoch a virtuálnej vojne medzi platformami a politikmi nemôže byť aktuálnejšie.

Európska únia v digitálnej oblasti plánuje predstaviť tento rok tzv. Digital Services Act, legislatívu, ktorá zásadne nastaví, ale aj ovplyvní Jednotný digitálny trh. Jednou z kľúčových otázok je aj prístup a využívanie súkromných dát verejnou správou. Máte v tejto oblasti predstavu o tom, aký spôsob jej uplatnenia bude najviac vyhovovať Slovensku a slovenským spoločnostiam?

Do problematiky sa ešte musím dostať, je to pre mňa nová téma, no v princípe je využívanie dát verejnej správy súkromnou sférou výborný kroky, ktorý prispieva k transparentnosti. Príkladom a populárnou témou je Smart Cities, kde rôzne samosprávy podnikajú samostatné kroky, ktoré sa od seba líšia, čo nie je dobrý smer. Ak by sme napríklad vedeli využiť dáta o tom, koľko áut do mesta vstúpilo, kadiaľ, kedy a za akých okolností, tak by sme lepšie naplánovali napríklad dopravu. Ak to ale bude robiť každý sám, kvalita dát bude rôzna.

A potom sú to rôzne iné dáta, ktoré Európska únia chce, očakáva a navrhuje štandardizovať. Ide o dátové politiky a rôzne balíčky, na to, aby Európska únia lepšie rozumela tomu, čo a kde sa deje a na základe nich vedela robiť lepšie rozhodnutia.

Strana Za ľudí vo svojom predvolebnom programe avizovala, že ak to nepôjde na celoeurópskej úrovni, navrhnete zdaňovanie nadnárodných digitálnych spoločností doma. Budeme ešte na celoeurópske riešenie čakať?

Verím, že to pôjde na európskej úrovni. Ak nie, tak možno v skupine menších štátov. Základom ale bude skupina. Samotné Slovensko asi veľa nezvládne. Túto tému musíme vyriešiť a budeme ju otvárať.

Paralelne s tým je však pre mňa dôležitý ešte jeden aspekt. Ak sa totiž budeme pozerať iba na to, že americké a o niekoľko rokov aj čínske giganty nám budú čosi diktovať a zároveň valcovať trh, pričom ich výnosy sa budú zdaňovať mimo Slovenska alebo Európskej Únie, EÚ musí zároveň podporiť európske inovatívne firmy. Okremem toho, že budeme zdaňovať a chytať mačku za chvost, musíme umožniť, aby v Európe vznikli také technologické giganty, ktoré budú konkurovať tým iným mimoeurópskym. To vnímam ako  ešte dôležitejšiu vec než zdaňovanie technologických gigantov.

Digitálna infraštruktúra a služby nás počas pandémie držia nad vodou, po nej budú ešte dôležitejšie

Mimoriadna situácia počas koronakrízy u nás nastavila zrkadlo elektronizácii. Verejná správa bola na rozdiel od súkromného sektora evidentne nepripravená, občas až paralyzovaná. Čo to hovorí o krajine a jej pripravenosti na pokrízové obdobie, píše MATEJ STUŠKA.

Sú dnes z vášho pohľadu na Slovensku firmy, ktoré by sa dokázali stať minimálne európskymi technologickými gigantami?

Želám si to, no buďme realisti. Slovenský fenomén v IT má výhodu aj nevýhodu. Nevýhoda je v tom, že v top stovke najúspešnejších firiem na Slovensku podľa obratu sú možno dve alebo tri slovenské spoločnosti. Ostatné sú zahraničné, respektíve ide o koncerny, ktoré robia vývoj a výskum mimo Slovenska. Orientujeme sa teda skôr na servis.

Aj v IT máme veľa servisných organizácií, ktoré nedokážu nájsť talent u seba, a tak ho hľadajú u nás. Chodili do Indie, do iných východoeurópskych krajín, no chodia aj k nám. A práve to nám dáva výhodu. Máme príležitosť, aby sa cez služby naučili naši IT-čkari vidieť aj vonkajší svet. Z tejto kvantity sa potom môže narodiť aj kvalita a verím, že im to dá šancu prísť s novými nápadmi.

Nejde ale skôr o formu výrobnej dielne? Servisné centrá u nás pôsobia roky a výskum a vývoj sa v nich doteraz nerobil.

Áno, vidím, že IT-čkari v servisných centrách nemajú túto prácu veľmi radi, no v porovnaní so situáciou spred desiatich rokov vznikajú v týchto sektoroch menšie firmičky, ktoré prichádzajú s nápadmi. Dúfam, že sa u nás môže narodiť technologický gigant s inovatívnou myšlienkou. Najskôr to však bude niekto, kto cestuje a môže vidieť svet. Bez toho to nepôjde.