Pri 5G sieťach aj zdaňovaní techgigantov chce väčšina slovenských strán čakať na Brusel

Ilustračný obrázok. Predstava o roku 2000 (nemecká pohľadnica zo začiatku 20. storočia). [Paleofuture/Hildebrands]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Parlamentné voľby 2020

VOĽBY 2020 | Politické strany v predvolebných programoch stavili v oblasti digitalizácie na riešenia problémov, ktoré už väčšina Európy prekonala. Len málo strán má konkrétnu víziu o budúcom rozvoji nových sietí, či bezpečnosti digitálneho prostredia.

Pri pohľade na predvolebné programy slovenských politických strán sa zdá, že medzi najväčšie výzvy digitalizácie u nás patrí jej uplatňovanie v štátnej správe. Do popredia sa dostali témy ako eGovernment a eZdravie, no predovšetkým záväzky, že netransparentnosť pri obstarávaní systémov sa stane minulosťou.

Z pohľadu eurokomisie však budú členské štáty čeliť v najbližších rokoch omnoho strategickejším výzvam, na ktoré sa musia pripraviť. Medzi ne patrí budovanie 5G sietí, odstraňovanie nelegálneho obsahu na internete, či regulácia internetových platforiem. Analýza preto skúma postoje slovenských politických strán práve v týchto oblastiach.

Európska dimenzia 5G sietí

Jednu z najdôležitejších úloh pri budovaní novej generácie 5G sietí, ktoré o niekoľko rokov nahradia generáciu mobilného LTE pripojenia, má nepochybne štát. Operátorov, ktorí ju v konečnom dôsledku vybudujú, potrebuje motivovať k investíciám do strategických a udržateľných riešení. Rovnako by mal zabezpečiť, aby žiadna zo štyroch spoločností, ktoré v tomto sektore na slovenskom telekomunikačnom trhu pôsobia, nebola zvýhodňovaná – na čo sa v ostatnom období častokrát upozorňovalo.

Už do roku 2025 musia európske vlády zabezpečiť pokrytie minimálne mestských oblastí (u nás krajských miest) a umožniť prístup k 5G sieti až 90 percentám obyvateľov aj mimo nich. V prehľade dlho očakávaného súboru nástrojov (tzv. toolbox), ktorý európska exekutíva predstavila v januári, Komisia prízvukuje, že pri novej infraštrukktúre nejde len o technologické aspekty, či aspekty národnej bezpečnosti. Dôležitú dimenziu vytvorí aj nastavenie priemyselnej politiky a v nej má Slovensko stále čo doháňať.

Slovenská 5G sieť by mala byť dostupná najneskôr v roku 2025

Aukcia frekvencií pre 5G siete bude najväčšou elektronickou súťažou operátorov za tejto vlády a pravdepodobne prebehne ešte koncom tohto roka. Operátori budú následne musieť 5G sieť sprevádzkovať do piatich rokov.

V súčasnosti Slovensko ako jedna z posledných krajín EÚ finišuje s prípravami na dražbu frekvenčných pásiem, ktoré budú piatej generácii internetu slúžiť.

Napriek rozsahu a dôležitosti témy sa budovaniu nových sietí venuje priamo v predvolebnom programe len PS/SpoluKDH. Kým prví hovoria o štátnej podpore rozšírenia 5G pripojenia do všetkých okresných miest, druhí chcú sieť aplikovať až „po pozitívnych skúsenostiach z vyspelých krajín Európy“.

Pri doplňujúcich otázkach boli predstavitelia ďalších strán o čosi špecifickejší ako vo svojich programoch. SaS požaduje, aby bol pri procese prideľovania licencií pre frekvenčné pásma „zohľadnený rozvojový aspekt a nie len aspekt príjmu pre štátny rozpočet“. Podľa Moniky Filipovej, ktorá je expertkou strany aj v téme digitalizácie, sa chce SaS zasadzovať za to, aby „proces prideľovania licencií pre frekvenčné pásma netvoril bariéru technologickému pokroku“.

Za ľudí hovorí o podpore, „vrátane úpravy stavebného zákona pre zjednodušenie a skrátenie realizácie optických sietí“. Marek Antál, člen predsedníctva strany, dodáva, že by malo dôjsť aj k „legislatívnej úprave, ktorá by mala zjednodušiť zdieľanie telekomunikačnej infraštruktúry“.

OĽaNO chce podporiť najmä „transparentné“ zavádzanie siete s ohľadom na dodržanie konkurencie na trhu. Vzhľadom na to, že „nová dátová technológia prinesie aj veľký ekonomický profit“, hnutie je podľa Eduarda Hegera „otvorené podporiť zavádzanie 5G“. Podmienkou však má byť transparentnosť a zaistenie, že z rozvoja „nebude profitovať konkrétna skupina, ale celý sektor“.

Podpredseda strany Smer-SD Richard Raši hovorí, že  „ďalší vývoj 5G siete na Slovensku určí až naplánovaná aukcia vyhradených frekvencií“. Vládna strana však spôsob podpory, či víziu pre budúcnosť novej siete, nepredstavila.

V Únii finišujú aukcie frekvenčných pásiem pre 5G siete, Slovensko zatiaľ dátum nemá

Do júna 2020 musia krajiny EÚ zabezpečiť prístup na budovanie 5G sietí vo frekvenčnom pásme 700 MHz. U slovenských susedov finišujú prípravy, aukcia v Nemecku prebieha od marca a vydražená suma už prekročila päť miliárd eur.

Bezpečnosť sietí – priestor pre ideológiu

Téma bezpečnosti 5G sietí je stranám o čosi bližšia, vzhľadom na to, že debata o nej je aj na európskej úrovni stále otvorená. To dáva priestor na ideologické vyhraňovanie sa, ale aj na širšie spektrum nekonkrétnych pohľadov.

V októbrovej správe Európskej komisie o koordinovanom hodnotení rizika sietí 5G sa uvádza, že „hrozby, ktoré predstavujú štáty alebo subjekty podporované štátom, sú považované za najzásadnejšie“. Členské štáty majú preto za úlohu vypracovať opatrenia, ktoré by mali riziká v oblasti kybernetickej bezpečnosti mierniť.

Navyše, Brusel len prednedávnom odporučil členským štátom, aby telekomunikačným operátorom zakázali využívanie cudzej kritickej technológie na budovanie 5G v prípade, že bude ich zavedenie spojené s bezpečnostným rizikom. Konečné rozhodnutie o vylúčení konkrétnej technológie, napríklad od spoločnosti Huawei, ktorá je v centre pozornosti, teda ostáva na vládach krajín EÚ.

Američania varujú Európu pred čínskou technológiou v 5G sieťach. Slovensku chýbajú dôkazy

Americkí predstavitelia varujú európskych partnerov pred nákupom telekomunikačných zariadení od čínskych spoločností Huawei a ZTE. Deje sa tak v súvislosti s plánovaným zavádzaním novej generácie mobilnej siete.

Kompromisné odporúčanie dáva aj Slovensku priestor na to, aby mohlo samé balansovať otázku rozpočtu, bezpečnostných hrozieb a požiadavky zo strany Washingtonu odmietnuť čínske systémy.

Strategické zámery teda bude musieť eurokomisii v najbližšom období predstaviť aj Bratislava. Potenciálne parlamentné strany však zásadnú skepsu voči dodávkam komponentov od čínskej spoločnosti Huawei, s výnimkou KDH, nepotvrdili. Väčšina strán sa však hlási k tomu, že majú záujem zohľadňovať odporúčania spojencov v EÚ a NATO.

SaS mieni klásť „najvyšší dôraz“ práve na bezpečnosť a v tejto súvislosti navrhuje aby bolo schvaľovanie IT projektov z hľadiska bezpečnosti pod hlavičkou centrálneho koordinačného orgánu. Spomínané KDH by bolo viac naklonené podpore návrhov Washingtonu. „Poskytovanie digitálnych služieb z Číny považujem za hrozbu a myslím, že sa mu treba vyhnúť,“ uviedla spoluautorka zahraničnopolitického programu kresťanských demokratov, europoslankyňa Miriam Lexmann.

PS/Spolu prichádza podľa vzoru okolitých štátov s plánom budovania „strategických partnerstiev s kľúčovými svetovými spoločnosťami“. Podporovať chce aj „nástroje na ochranu proti priemyselnej špionáži“.

Smer-SD sa plánuje držať najmä „odporúčaní Európskej komisie a iných zodpovedných štruktúr“. Sme rodina, ktorá sa téme 5G sietí v programe nevenuje, prostredníctvom Ľudovíta Gogu hovorí, že na nové trendy „musíme byť dobre pripravení“. SNS na zaslané otázky neodpovedala a tému vo svojom programe spomína len stručne. Dobudovať chce „modernú celoslovenskú dátovú sieť,“ pričom „ochranu dát slovenských občanov“ chce ponechať v gescii Národného bezpečnostného úradu.

Pre boj s dezinformáciami chcú strany lepšie vzdelávanie

Druhou oblasťou analýzy plánov slovenských politických strán v oblasti digitalizácie je boj proti šíreniu dezinformácií, ktorému – podobne ako v prípade budovania 5G sietí – venuje nová Európska komisia vysokú prioritu. Slovensko v tejto súvislosti nemá zatiaľ ustálenú ani základnú terminológiu a strany vo svojich programoch pristupujú k riešeniam opäť skôr čiastkovo a výrazne rôznorodo.

Dá sa konštatovať, že strany navrhujú reformy najmä v oblasti vzdelávania, respektíve cielením na prevádzkovateľov sociálnych sietí. Mnohé plánujú meniť vzdelávacie kurikulá, či mediálny zákon, ktorý by reflektoval aj zodpovednosť online platforiem, či digitálnych médií za obsah podobne, ako je to pri tlačených a audiovizuálnych médiách.

Falošné správy vo V4: Vlády sú často súčasťou problému

Napriek tomu, že sú krajiny Vyšehradskej štvorky cieľom mnohých hybridných útokov, ktoré sa snažia ovplyvňovať ich spoločnosti, žiadna zo štvorice krajín nemá jednotnú alebo koordinovanú politiku boja proti falošným spravodajským a dezinformačným kampaniam.

SaS chce do vzdelávacích programov doplniť digitálne zručnosti a „narábanie s informáciami“. Podľa Moniky Filipovej už Slovensko má na riešenie týchto problémov zákony a v minulosti pri ich porušovaní zasahovala aj polícia. „Nešli by sme cestou silnej regulácie digitálnych spoločností nad rámec týchto postupov, lebo dať právomoc zasahovať regulátorovi do slobody slova má tiež svoje riziká,“ zdôrazňuje expertka SaS. Šírenie a ponechávanie nelegálneho a nenávistného obsahu na internete by podľa strany malo byť trestané sankciami.

So vzdelávaním súvisia aj návrhy riešenia problému u strany Sme rodina. Podľa jej programu, má hnutie pripravený „detailný plán zavedenia učebných osnov v rámci hodín informatiky a občianskej náuky na základných školách“, ktoré by mali okrem iného rozšíriť kompetencie žiakov aj pri ochrane „citlivých a osobných údajov“, či rozoznávať „dôveryhodnosť i pravdivosť informácií“.

Za ľudí by „motivovali prevádzkovateľov služieb na šírenie digitálneho obsahu k zvýšenej zodpovednosti a proaktívnemu prístupu k nezákonnému obsahu“. Nová legislatíva, ktorú navrhujú, má podľa nemeckého modelu „zvýšiť transparentnosť internetových médií a zaviazať prevádzkovateľov sociálnych sietí pravidelne nahlasovať počet sťažností, upozorňujúcich na nelegálny obsah“. Stanoviť by sa mali aj lehoty a sankcie pri odstraňovaní takéhoto obsahu, či poistky proti zneužívaniu nahlasovania.

PS/Spolu chce mediálnu výchovu zaradiť k povinným predmetom na školách, vytvoriť jej kurikulum a aj program školení pre učiteľov a učiteľky. Rovnako plánuje podporovať iniciatívy a diskusie s novinármi a expertami, či zaviesť hodnotiaci systém digitálnych kompetencií školy (SELFIE), ponúkaný priamo eurokomisiou. Dvojkoalícia navrhuje pripraviť aj nový zákon o digitálnych médiách, pričom za dôležitú považuje rozšírenú podporu investigatívnej žurnalistiky vo verejnoprávnych médiách, či doplnkové doškoľovanie a zapájanie občianskej spoločnosti do ochrany informačného a kybernetického priestoru.

Falošné správy sa na internete šíria omnoho rýchlejšie ako pravdivé, tvrdia vedci

Podľa rozsiahlej štúdie Massachusettského technologického inštitútu (MIT), ktorá bola minulý týždeň publikovaná v časopise Science, sa falošné správy na sociálnej sieti Twitter šírili sedemkrát rýchlejšie.

KDH by podporilo aj tvorbu novej koncepcie boja proti radikalizácii a extrémizm, ako aj IT vzdelávanie nielen na školách, ale aj prostredníctvom úradov práce. Strana chce „podporiť zložky na boj proti šíreniu dezinformácií a extrémizmu na internete, ktoré budú aktívne participovať na európskych štruktúrach zriadených za rovnakým účelom“ a rovnako vidí riešenia aj v posilnení postavení verejnoprávnej televízie, rozhlasu a Tlačovej agentúry SR (vrátane spustenia spravodajského kanálu o čisto politických udalostiach).

Smer-SD vidí správne nastavenie v už existujúcich stratégiách digitálnej transformácie na roky 2019 až 2022 a stratégie 2030. „Zložky na boj proti šíreniu dezinformácií a extrémizmu na internete“ majú „aktívne participovať na európskych štruktúrach, zriadených za rovnakým účelom,“ vysvetľuje súčasný podpredseda vlády pre investície a informatizáciu, Richard Raši. Za kľúčové považuje aj prijatie základných definícií toho, čo sú dezinformácie, ale aj podpora všetkých rezortov pri prijímaní ich vlastných plánov strategickej komunikácie.

OĽaNO chce podľa slov Eduarda Hegera tému „sledovať“, v pracovnom programe, ktorý má redakcia EURACTIV.sk k dispozícii, sa konkrétnym riešeniam nevenuje. Vynecháva ju aj program SNS.

Zdaniť, ale neostať osamote

Vzhľadom na cezhraničný charakter digitálneho trhu si väčšina slovenských strán uvedomuje, že zdaňovanie digitálnych spoločností ako jedna z ciest kontroly technologických gigantov by iba na Slovensku nedosiahla želaný efekt. Väčšina strán preto aj v tomto smere prízvukuje nutnosť európskej koordinácie. V súčasnosti prebiehajú rokovania o globálnom riešení zdanenia digitálnej ekonomiky medzi viac ako 30 najbohatšími krajinami sveta z OECD, no do tejto diskusie sa zapája vyše 130 štátov.

Kým Washington aj v tejto oblasti navrhuje, aby sa technologické spoločnosti samé rozhodovali o tom, či dane odvádzať, Brusel je zásadne proti. Kým krajiny nenájdu kompromisné rozhodnutie, mnohé z nich postupne predstavujú svoje zdaňovacie systémy. Francúzsko bude dane vyberať až v roku 2021, hoci systém je pripravený. Taliansko a Rakúsko sú rovnako odhodlané. Česká republika schválila zákon o digitálnej dani minulý rok s tým, že približne od júna začne so sedempercentným zdaňovaním cielenej reklamy, či spoplatnených internetových službách firiem, ktoré prekročia zisk asi štyri milióny eur (100 miliónov českých korún) v ČR a 750 miliónov eur vo svete.

Trump sa s Macronom dohodol na pozastavení digitálnej dane, Česku hrozí obchodnou vojnou

Európska únia naďalej odmieta návrh americkej administratívy, aby digitálna daň bola dobrovoľná. Zoznam krajín, ktorým pre zavedenie dane z digitálnych služieb hrozí americká odveta, sa rozšíril o Česko. 

Za „zavedenie špeciálnej dane na technologické giganty“ sú národniari, o „digitálnej dani pre online-priemysel (Google, Facebook atď.)“ hovoria aj Matovičovci. Sme rodina Borisa Kollára špecifikuje dokonca aj sadzbu (päť percent) pre globálne spoločnosti s ročným obratom nad 750 miliónov eur.

„Určite“ hovorí digitálnym daniam aj strana Za ľudí, či koalícia PS/Spolu, ktorá by zisky z nich využila na čiastočné financovanie „nižšieho zaťaženie práce“. Vo fáze, dokedy by sa na európskej úrovni nenašiel kompromis, by navrhovali začať so zdaňovaním príjmov z online reklamy a inzercie vo výške troch percent z príjmu, alebo platieb po vzore pôvodného návrhu, o ktorom sa diskutovalo aj na pôde EÚ. Podľa Michala Trubana, lídra dvojkoalície, zavedenie digitálnej dane „nemožno vnímať ako dodatočnú sektorovú daň, ale ako oprávnený prostriedok, odstraňujúci nespravodlivú konkurenčnú výhodu tohto odvetvia“.

Zvyšok politického spektra chce radšej počkať. SaS na to, „s akými návrhmi prídu európske a medzinárodné organizácie“, odmieta však harmonizáciu daňových základov firemných daní v Únii. Smer-SD rovnako „sleduje prípravy globálneho riešenia“.