Amazon vyhral ďalší spor s Komisiou, nemusí platiť 250 miliónov eur

Eurokomisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestager. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Európska komisia prehrala už druhý spor s firmou Amazon. Súdny dvor EÚ rozhodol, že digitálny gigant nemusí Luxembursku doplatiť dane vo výške 250 miliónov eur.

Minulú jeseň rozhodol súd podobne pri sťažnosti Amazonu proti príkazu Komisie, aby Írsku doplatil na daniach 13 miliárd eur.

Súdny dvor: Amazon nezískal selektívnu výhodu

V roku 2017 Komisia rozhodla, že Luxembursko poskytlo firme nelegálnu štátnu pomoc. Na základe špeciálnej dohody s luxemburským úradom mohol Amazon previesť tri štvrtiny ziskov z jej podnikania v EÚ na dcérsku spoločnosť bez toho, aby z nich musela zaplatiť dane.

Komisia teda nenapadla výšku dane – v tejto oblasti má EÚ obmedzené kompetencie. Ale fakt, že daňové dojednanie narušilo hospodársku súťaž na spoločnom európskom trhu. Inak povedané, Luxembursko poskytlo Amazonu výhodu, ktorú nemali iné firmy. Preto mal doplatiť do luxemburskej pokladnice 250 miliónov eur.

Amazon napadol rozhodnutie na Súdnom dvore EÚ. Tvrdil, že nešlo o poskytnutie neférovej výhody, podobné daňové dojednania boli otvorené aj iným firmám.

Európsky súd rozhodol v prospech firmy. Podľa neho Komisia dostatočne nedokázala, že by šlo o selektívnu výhodu.

Problém s vyhýbaním sa plateniu daní ostáva

Súd nepovedal nič o tom, aké dane by mali či nemali platiť firmy v EÚ. Nerozhodoval ani o legálnosti (a už vôbec nie o etickej stránke) agresívneho daňového plánovania – praktiky, pri ktorej nadnárodné firmy vytvárajú komplexné korporátne štruktúry dcérskych spoločností, aby využili rozdiely v daňových zákonoch krajín a maximálne znížili svoje daňové bremeno. V niektorých prípadoch až na zlomky percenta príjmov firmy.

Aby to bolo ešte komplikovanejšie, v zdanlivo podobnom prípade rozhodol Súdny dvor opačne: francúzska energetická firma Engie bude musieť Luxembursku doplatiť daň vo výške 120 miliónov eur. Dohoda s luxemburským daňovým úradom jej poskytla neférovú výhodu, čím boli porušené pravidlá štátnej pomoci.

Komisia sa bude môcť proti rozhodnutiu odvolať – urobila tak aj minulý september, keď Všeobecný súd zamietol jej príkaz, aby Amazon doplatil Írsku na daniach 13 miliárd eur. Ak však neprinesie na súd nové dôkazy, rozhodnutie bude podobné.

V každom prípade ukazujú tieto prehraté spory limity spôsobu, akým sa snaží Komisia riešiť problém vyhýbaniu sa plateniu daní nadnárodnými spoločnosťami. Vzhľadom na obmedzené právomoci v daňovej oblasti na to využívala oblasť ochrany hospodárskej súťaže (pravidlá štátnej pomoci).

Ťaženie Európskej komisie proti agresívnym daňovým praktikám však už aj tak prináša ovocie. Tlak Bruselu a ostatných členských krajín už prinútil Írsko, Luxembursko, Holandsko a Belgicko zmeniť daňové pravidlá a praktiky, ktoré firmy pri umelom znižovaní daní s obľubou využívali. Pravda, desiatky miliárd eur o ktoré takto prišli rozpočty európskych krajín (a tým my všetci) to už nevráti.

Agresívne daňové plánovanie by mohla obmedziť vyššia transparentnosť- EÚ už dlhšie rokuje o legislatíve, ktorá by prinútila veľké nadnárodné firmy zverejňovať informácie o daniach zaplatených v jednotlivých členských krajinách. Komisia navrhla smernicu už v roku 2016, no až vo februári tohto roka sa podarilo dosiahnuť súhlas ministrov členských krajín. V marci začal trialóg medzi Radou, europarlamentom a Komisiou.

Druhou účinnou zbraňou by mohla byť lepšia koordinácia, či harmonizácia daňových pravidiel – napríklad o tom, ako má byť určený daňový základ. Návrh celoeurópskeho konsolidovaného daňového základu je však ďalšou nekonečnou ságou európskej politiky. V 2016 sa Komisia pokúsila iniciatívu opäť naštartovať, rokovania však za päť rokov pokročili ešte menej, než v predchádzajúcom prípade.

Text je súčasťou prehľadu Týždeň v európskej ekonomike, ktorý EURACTIV Slovensko uverejňuje v spolupráci s Denníkom N.